
Právo predstavuje nenahraditeľný nástroj regulácie spoločenských vzťahov. Realizácia práva je procesom pretvárania právnych noriem na právne správanie sa subjektov práva, premenou práva na právne konanie, informácie na konkrétnu akciu a možnosti na skutočnosť. Právo sa realizuje aj prostredníctvom interných inštrukcií.
Právo plní množstvo funkcií, ktoré sa navzájom dopĺňajú a zabezpečujú jeho efektívne pôsobenie v spoločnosti. Medzi hlavné funkcie práva patria:
Aplikácia práva je osobitnou formou realizácie práva, ktorú vykonávajú orgány verejnej moci. Je to uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi, resp. inými orgánmi verejnej moci. Táto forma realizácie práva má svoj presný obsah a nemožno ju zamieňať s inými formami, pričom je dôsledkom rozdielov medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi metódami regulácie spoločenských vzťahov. Nie každá činnosť štátneho orgánu je aplikáciou práva, aj keď má formu rozhodnutia.
Individuálny právny akt je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci. Je právnou skutočnosťou, ktorou sa zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti konkrétne určených subjektov, prípadne sa autoritatívne zisťujú, potvrdzujú alebo deklarujú. Vydaním IPA sa povinnosti nielen personalizujú, ale aj konkretizujú.
Medzi orgány verejnej moci, ktoré vydávajú IPA, patria súdy, prokuratúry, obecné úrady, starostovia obcí, dekani fakúlt, orgány stavebného dozoru a hygienici. IPA sa vyznačuje štátnomocenským charakterom a platí preň prezumpcia správnosti, a to aj vtedy, ak má právne alebo vecné vady.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
IPA možno klasifikovať podľa rôznych kritérií, napríklad podľa právnych následkov alebo účinkov s nimi spojených:
Časové pôsobenie IPA je charakterizované tromi základnými pojmami: účinnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť.
Účinnosť IPA znamená jeho individuálnu záväznosť. IPA má všetky právom požadované náležitosti a od určitého dátumu je spôsobilý mať právne účinky. Tento dátum môže byť určený priamo v akte, dňom oznámenia obsahu adresátovi (doručením) alebo viazaním na právnu skutočnosť, ktorá sa predvída a v budúcnosti sa predpokladá, že nastane (napr. zápis do ročníka). Inštitút odloženia účinnosti (napr. protest prokurátora, odvolanie s odkladným účinkom) vyplýva z procesnoprávnych noriem.
Právoplatnosť IPA znamená jeho relatívnu nezmeniteľnosť a relatívnu záväznosť od určitého okamžiku. Nie je absolútnou, pretože aj proti právoplatnému rozhodnutiu existujú mimoriadne odvolacie prostriedky. Právoplatnosť nastáva za dvoch podmienok (nie kumulatívne):
Právoplatnosť je vyjadrená zásadami res iudicata (právoplatne ukončená vec) a ne bis in idem (nie dvakrát v tom istom). Právoplatné rozhodnutie je vybavené právnou fikciou pravdy - res iudicata pro veritate accipitur. Má dve stránky: materiálnu (záväznosť) a formálnu (nenapraviteľnosť, nenapadnuteľnosť).
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Vykonateľnosť IPA (vymožiteľnosť) je dôsledkom právoplatnosti (okrem výnimiek v podobe predbežnej vykonateľnosti v prípade výživného). Je to samostatný inštitút, ktorý nie je zložkou právoplatnosti, aj keď časovo s ňou môže splývať. IPA je vykonateľný vtedy, keď proti nemu nemožno podať opravný prostriedok (resp. tento nemá odkladný účinok) a zároveň uplynula lehota určená na splnenie povinnosti.
Vykonateľnosť znamená možnosť vymôcť určitými prostriedkami od povinných subjektov splnenie povinnosti, a teda možnosť vymôcť realizáciu sankcie. Rozdiel medzi vykonateľnosťou a výkonom rozhodnutia spočíva v tom, že vykonateľnosť je mostom, ktorý spája právoplatné rozhodnutie s výkonom rozhodnutia. Ak je rozhodnutie vykonateľné, má ho subjekt splniť dobrovoľne v rámci danej lehoty na splnenie sekundárnej povinnosti - po uplynutí lehoty nastupuje výkon rozhodnutia.
Výkon rozhodnutia realizuje štátne donútenie, a to priame donútenie (sankcia je len nepriame). Je právnou zárukou zákonnosti a môže byť vykonávaný ex offo alebo na základe dispozičnej zásady (v rámci civilného práva).
Výkon rozhodnutia má rôznu podobu, napríklad peňažné plnenie (zrážky zo mzdy, predaj hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, prikázanie pohľadávky) alebo iné druhy priameho donútenia (odobratie veci, vypratanie, prevedenie výkonu alebo práce).
Spôsoby výkonu sa líšia v závislosti od právneho odvetvia. V trestnom práve rozhodnutie o treste vykoná ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy sa vykonávajú správnou exekúciou podľa správneho (administratívneho) poriadku.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Vymožiteľnosť sa obsahovo neprekrýva s vykonateľnosťou ani s výkonom rozhodnutia. Týka sa materiálnych predpokladov realizácie uloženej sankcie.
V kontexte správneho súdnictva má inštitút odkladného účinku správnej žaloby zásadný význam. Podľa § 185 Správneho súdneho poriadku (SSP) je rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe dočasným rozhodnutím, ktoré nemá konečné a nezmeniteľné následky.
Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje dočasnú procesnú ochranu žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Posúdenie splnenia týchto podmienok je vecou konajúceho správneho súdu.
Výbor ministrov Rady Európy prijal Odporúčanie č. R (84) 5 o zásadách civilného procesu zameraných na zlepšenie jeho efektívnosti. Toto odporúčanie zdôrazňuje dôležitosť rýchleho a spravodlivého priebehu civilného konania.
Odporúčanie sa zameriava aj na problematiku zneužívania procesu, ako sú nepodložené nároky, nesprávne riadené konanie, vnášanie neodôvodnených obvinení alebo oneskorené vydávanie dokumentov. Súd by mal mať právomoc zamedziť takýmto manévrom a ukladať primerané sankcie.
Vzhľadom na to, že strany majú možnosť nevyžadovať služby právnika, je podstatné, aby sudca bol schopný hrať aktívnu úlohu. Tieto právomoci súdu sa musia vykonávať s najväčšou opatrnosťou a ich rozsah závisí od osobitných charakteristík každého prípadu.
Civilný proces kombinuje ústne a písomné prvky v rôznych pomeroch. Súd by mal mať možnosť výberu, ktorý proces použije, s ohľadom na charakter prípadu.
Je dôležité, aby všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť priebeh konania, boli známe alebo sprístupnené na začiatku úkonu tak, aby nároky strán a kontext, v rámci ktorého úkon bude vedený, mohli zabezpečiť rozsudok s minimálnym odkladom.
Odporúčanie stanovuje kritériá pre prípustnosť alebo odmietnutie dôkazov v odvolacom konaní. Dôkazy, ktoré neboli zabezpečené na prvom stupni, nemôžu byť pripustené, s výnimkou prípadov, ak by bolo vyslovene nespravodlivé ich odmietnuť.