
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút opatrovníctva v kontexte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vrátane podmienok menovania opatrovníka a s tým súvisiacich právnych aspektov.
Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, predstavuje oprávnenie osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom.
S účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je v Občianskom zákonníku obsolentná. Znamená to, že osobu nemožno zbaviť možnosti konať v bežných záležitostiach každodenného života, ako je nákup potravín alebo výber miesta pobytu.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Rozhodovanie v tejto oblasti patrí výlučne do právomoci súdu. V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony resp.
Ak existujú pochybnosti o schopnosti osoby samostatne robiť právne úkony, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem, ako aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.
Prečítajte si tiež: Opatrovník a jeho povinnosti
Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by mal obsahovať:
Súd po prijatí návrhu začne konanie, vypočuje blízke osoby, vyžiada si znalecký posudok (zvyčajne od psychiatra) a prípadne vypočuje aj osobu, ktorej sa konanie týka (ak je to možné). Súd je povinný osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Nejde o dôkazný prostriedok - t.j. ohliadku ani výsluch svedka.
Dĺžka konania závisí od konkrétneho súdu a jeho rýchlosti. Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods. Z praktických skúseností uvádzame, že dĺžka závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá a jeho rýchlosti.
V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.
Po ukončení dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a zároveň určí opatrovníka. V rozhodnutí súd presne vymedzí rozsah obmedzenia, t.j. ktoré právne úkony osoba nemôže robiť alebo naopak, ktoré právne úkony robiť môže.
Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku
S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je určená súdom na zastupovanie a ochranu záujmov osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce predpoklady:
Súd pri výbere opatrovníka zohľadňuje záujmy a potreby opatrovanca. Zvyčajne sa uprednostňujú blízke osoby (rodinní príslušníci), ak sú spôsobilé a ochotné vykonávať funkciu opatrovníka. Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: „Spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.
Opatrovník má v zmysle rozhodnutia súdu povinnosť zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho majetok tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu. Opatrovník je povinný počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom vždy do 31.1. a 31.7.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú uľahčiť život a zabezpečiť potrebnú pomoc.
Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia
Tento príspevok je určený na zabezpečenie pomoci pri činnostiach, ktoré osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nedokáže vykonávať samostatne. Osobný asistent nepotrebuje mať žiadnu kvalifikáciu, vzdelanie, kurz ani školenie. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne. V zmysle § 55, Zákona č. 448/2008 Z. môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.
Tento príspevok je určený pre osoby, ktoré sa starajú o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Opatrovateľom je teda rodinný príslušník. Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva, t. j. má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu.
Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima (710,33 €). Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP. Peňažný príspevok na opatrovanie možno v zásade poskytnúť iba za dni, počas ktorých poberateľ príspevku reálne vykonával opatrovanie.
Odľahčovacia služba je jednou z foriem sociálnych služieb a poskytuje sa človeku, ktorý opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Jej cieľom je umožniť opatrovateľovi oddýchnuť si od opatrovania. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. O poskytnutie odľahčovacej služby sa žiada na obecnom (mestskom) úrade, odkázanosť sa preukazuje posudkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovanom v konaní o priznanie opatrovateľského príspevku.
Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností je podpornou sociálnou službou, ktorá spočíva najmä v poskytovaní alebo sprostredkovaní sociálneho a iného odborného poradenstva súdom ustanovenému opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa opatrovníkom a fyzickej osobe, ktorá si nedokáže chrániť svoje práva a záujmy. Uvedený inštitút pôsobiť aj preventívne, aby ľudí dochádzalo k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony len v nevyhnutných prípadoch, a aj v prípade, že sa tak stane, aby opatrovník vykonával svoju funkciu čo najkvalitnejšie. Táto pomoc sa vykonáva aj v spolupráci so zariadeniami, úradmi práce, sociálnych a vecí a rodiny, súdmi, fyzickými a právnickými osobami.
tags: #povinnosti #opatrovníka #osoby #s #ťažkým #zdravotným