Dovolanie podľa Civilného sporového poriadku: Podrobný prehľad

Civilný sporový poriadok (CSP), účinný od 1. júla 2016, priniesol významné zmeny v oblasti mimoriadnych opravných prostriedkov, najmä v inštitúte dovolania. Tento článok sa zameriava na zdôraznenie najvýznamnejších zmien v dovolacom konaní podľa CSP, nadväzujúc na predchádzajúce analýzy tejto problematiky.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

Podľa CSP je dovolanie považované za mimoriadny opravný prostriedok nie preto, že smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale pre jeho osobitosť, výnimočnosť a reštriktívnu prípustnosť a dôvody, na základe ktorých podlieha dovolaciemu prieskumu v porovnaní s riadnym opravným prostriedkom, ktorým je odvolanie.

Prípustnosť dovolania

CSP nevyžaduje, aby dovolanie smerovalo proti právoplatnému rozhodnutiu (tzv. absolútna právoplatnosť). Postačuje, ak je podané proti rozhodnutiu, ktoré bolo strane doručené (tzv. relatívna právoplatnosť). Táto zmena je hodnotená pozitívne, pretože odstraňuje zbytočné komplikácie so zisťovaním absolútnej právoplatnosti, ktorá závisela od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu všetkým subjektom odvolacieho konania. Po novom bude každá procesná strana vedieť, kedy jej začína plynúť lehota na podanie dovolania, bez potreby zisťovania informácií na súdoch.

Jednotné procesné kritérium

CSP zavádza jednotné procesné kritérium bez rozlišovania sporov na občianskoprávne a obchodnoprávne. Dovolanie teda nebude prípustné proti rozhodnutiu, ak:

• Napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa neprihliada).
• Napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa neprihliada).
• Predmetom dovolacieho konania je len príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa predchádzajúcich bodov.

Zrušenie bianko dovolania

Podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP) bolo možné podať tzv. bianko dovolanie (blanketové dovolanie), teda dovolanie bez uvedenia dovolacích dôvodov. Súd prvej inštancie bol povinný vyzvať dovolateľa na odstránenie tejto vady, teda doplnenie dôvodov dovolania. V zmysle CSP súd prvej inštancie už nebude na doplnenie dovolacích dôvodov vyzývať, ale bude rovno oprávnený a zároveň povinný podľa ustanovenia § 447 písm. c) dovolanie odmietnuť.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Dovolacie dôvody podľa § 420 a § 421 CSP

Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP

Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm. f) CSP. Preto je ústavne neudržateľný právny názor, podľa ktorého je z prieskumu podľa § 420 písm. f) CSP vylúčený prieskum takých rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm. f) CSP je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami.

Kumulácia dovolacích dôvodov

Nová právna úprava vyvoláva viaceré aplikačné problémy, najmä v otázke odôvodnenia prípustnosti dovolania. Výklad právnej úpravy nie je jednotný, čo spôsobuje právnu neistotu. Napadnuté rozhodnutie alebo konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, však môžu trpieť vadami zmätočnosti a zároveň vydané rozhodnutie môže vychádzať aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne názory na riešenie tejto otázky nie sú v súčasnosti jednotné a nie je tak ani zrejmé, ktoré riešenie je správne.

Prvý právny názor, zverejnený autormi komentujúcimi CSP a zároveň aj členmi rekodifikačnej komisie pre prípravu CSP, uvádza, že kumulácia oboch dôvodov prípustnosti nie je možná a bude viesť k odmietnutiu dovolania. Druhý právny názor, ktorý je výsledkom rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, hovorí, že v dovolacom konaní je prípustná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP a aj v zmysle ustanovenia § 421 CSP.

Dovolací súd, ktorý prijal druhý právny názor, považuje vylúčenie kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania za prístup, ktorý mu neumožňuje vziať do úvahy čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná.

Prípustnosť dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny

Vylúčenie prípustnosti dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP) sa vzťahuje tiež na dovolanie smerujúce proti takému uzneseniu odvolacieho súdu vydanému v čase pred realizáciou faktického návratu maloletého dieťaťa do cudziny, ktorým bolo po právoplatnosti uznesenia nariaďujúceho jeho návrat rozhodnuté o prijatí vhodného opatrenia v zmysle § 130 CMP. Prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu nemôže založiť ani procesná vada zmätočnosti uvedená v § 420 CSP (viď judikát R 20/2017), ale ani okolnosť, ktorá by inak bola relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP.

Prečítajte si tiež: Slovenský civilný proces a drobné spory

Neexistencia súvislosti medzi § 420 a § 421 CSP, dovolacie dôvody

Je ústavne (ale i zákonne) neakceptovateľný taký postup, ktorým by bol dovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej existencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Zo žiadneho zákonného ustanovenia CSP nevyplýva obmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné dovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého dôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný dovolací dôvod. Možno konštatovať, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť dovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu.

Dôvody odkladu vykonateľnosti

Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia súd môže zohľadniť aj prebiehajúce exekučné konanie, v rámci ktorého by ujma, ktorá vznikne výkonom rozhodnutia na majetku dovolateľa, ktorý je fyzickou osobou, bola väčšia, ako prípadná ujma u oprávneného subjektu - právnickej osoby v majetkovoprávnych vzťahoch, v prípade odkladu vykonateľnosti rozsudku (rozsudkov).

Neprípustnosť dovolania vo veci rozvodu manželstva

Rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči tretím osobám, ale aj voči súdom (§ 159 ods. 2 O.s.p.). V nadväznosti na to treba znenie § 237 O.s.p. vykladať nie doslovne (tak, že dovolaním možno v prípade výskytu niektorej z týchto vád napadnúť skutočne každé rozhodnutie odvolacieho súdu), ale tak, že procesná vada v zmysle tohto ustanovenia nezakladá prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje proti rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo.

Spôsob pripustenia dovolania odvolacím súdom

Ohľadom spôsobu pripustenia dovolania odvolacím súdom možno poukázať na odlišnú výslovnú právnu úpravu v prípade rozsudku a v prípade uznesenia. Kým pre prípad rozsudku sa v § 238 ods. 3 OSP uvádza: „ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku…“, tak podľa § 239 ods. 2 písm. a) OSP je dovolanie prípustné proti uzneseniu, „ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení…“. Hoci v prípade uznesenia zákonodarca výslovne nestanovil, že prípustnosť dovolania má odvolací súd uviesť vo výroku svojho potvrdzujúceho uznesenia, súhlasíme s názorom, že „ide zrejme o legislatívne opomenutie, pretože každé rozhodnutie súdu, ak má byť záväzné, musí byť vyjadrené vo výroku“.

Prečítajte si tiež: § 421 CSP: Dovolanie a jeho prípustnosť

tags: #dovolanie #podla #osp #co #to #je