Dovolanie v trestnom práve: Vzor a dôležité aspekty

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov za určitých, zákonom stanovených podmienok. Tento článok sa zameriava na inštitút dovolania v trestnom práve, jeho podmienky, postup a relevantnú judikatúru.

Úvod

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na nápravu procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Je upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 419 až § 457). Dovolanie predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Prípustnosť dovolania

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. V civilnom sporovom konaní sa rozlišujú dva okruhy prípustnosti dovolania: pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

• sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
• strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
• v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci

Podľa § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
• je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Subjekty oprávnené podať dovolanie

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Zastúpenie advokátom

Podľa § 429 CSP musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky, kedy zastúpenie advokátom nie je povinné, napríklad ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa.

Lehota a náležitosti dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody),
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP).

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Dovolacie dôvody

Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Rozhodnutie o dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

Možnosti rozhodnutia dovolacieho súdu

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

• bolo podané oneskorene,
• bolo podané neoprávnenou osobou,
• smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
• nemá náležitosti podľa § 428,
• neboli splnené podmienky podľa § 429, alebo
• nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Ak dovolanie dovolací súd neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.

Príklad dovolania

K spis. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 19.01.2009, spis. zn.: 7Co/179/2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen, pod spis.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, pod spis. zn.: 7Co/179/2008, podávam v zákonnej lehote dovolanie.

Rozsudok krajského súdu považujem za nesprávny, pretože trpí vadou podľa § 237 písm. f) O. s. p.

Okresný súd Zvolen rozsudkom pod spis. zn.: 24C/260/2005-185, zo dňa 17.01.2008 môj návrh o určenie priebehu hranice pozemkov zamietol a určil, že hranica medzi mojimi pozemkami parc. č. 28/2 a parc. č. 28/3 kat. územie Likava, zapísanými na LV č. 204 a pozemkom odporkyne parc. č. 28/1 kat. územie Likava, zapísaným na LV č. 203, je vyznačená bodmi 73 - 1, 2, 3, 4 červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. Petra Namysleného zo dňa 18.08.2007, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Zároveň mi súd uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 9.084,- Sk (301,53 €) do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky vydržania časti nehnuteľnosti odporkyňou tak, ako je vyznačená v znaleckom posudku znalca Ing. Namysleného bodmi 5, 4, 3, 2, 73 - 1, 6 a 5 modrou farbou a že vlastnícke právo k tejto ploche nadobudla odporkyňa titulom vydržania.

Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen som podal v zákonnej lehote odvolanie, zo dňa 03.03.2008, v ktorom som poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vo svojom odvolaní som uviedol množstvom údajov a faktov, na ktoré súd v konaní neprihliadol a ktoré poukazujú na nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu vyvodené z vykonaných dôkazov a tiež na nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Najmä som poukázal na podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť a to na nesplnenie všetkých zákonom stanovených podmienok vydržania predmetnej časti nehnuteľnosti odporkyňou, uviedol som, z ktorých tvrdení, ktoré v konaní pred súdom odzneli a z ktorých dôkazov pred súdom vykonaných, je jednoznačne preukázané, že odporkyňa nebola a ani nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej vec alebo právo patrí. Zo strany odporkyne nedošlo ani k uplynutiu 10 ročnej objektívnej vydržacej doby.

Súd nepostupoval správne ani v tom, keď presne určil vo výroku rozsudku kadiaľ bude viesť hranica medzi pozemkami. Súd nemohol túto hranicu jednoznačne určiť, lebo ani znalec Ing. Peter Namyslený ju v geometrickom pláne nevytyčoval, určil len vytyčovacie prvky, pre prípadné vytýčenie priebehu hranice.

Dňa 15.05.2008 mi bola doručená výzva Okresného súdu Zvolen, zo dňa 11.05.2008, na vyjadrenie sa v lehote 7 dní, či súhlasím s rozhodnutím odvolacieho súde bez nariadenia pojednávania. Formou vyjadrenia, zo dňa 18.05.2008, doporučene súdu zasielaným dňa 19.05.2008, som oznámil, že nesúhlasím s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Účasť na pojednávaní som považoval za mimoriadne dôležitú, chcel som sa na ňom vyjadriť ku všetkých relevantným skutočnostiam uvedeným v mojom odvolaní a prípadné nejasnosti pred súdom vysvetliť. Napriek môjmu jednoznačnému nesúhlasu s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania však odvolací súd takýmto spôsobom rozhodol.

Dňa 03.02.2009 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, vydaný bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dňa 19.01.2009, pod spis. zn.: 7Co/179/2008.

Rozhodnutie krajského súdu trpí vadou vo vzťahu k navrhovateľovi a to odňatím mu možnosti konať pred súdom, čím je nielen založená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ale je i naplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237. Mne možnosť konať pred odvolacím súdom jednoznačne odňatá bola a krajský súd sa tým dopustil voči mne zároveň odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitie).

Dôvodne tvrdím, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici trpí vadou podľa § 237 písm. f) O. s. p. a je nesprávny.

Navrhujem preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod spis.

Judikatúra

Relevantná judikatúra Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR poskytuje dôležité usmernenia pri interpretácii a aplikácii ustanovení o dovolaní. Napríklad, judikatúra sa zaoberá otázkou vzťahu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Trestného poriadku a ich uplatnenia pri namietaní uloženého trestu v dovolacom konaní. Ďalšie rozhodnutia sa venujú otázke, za akých podmienok je možné podať dovolanie proti výroku o vine a treste po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

tags: #dovolanie #trestne #pravo #vzor