
Exekúcie predstavujú pre mnohých občanov stresujúcu situáciu. Dôležitou súčasťou exekučného konania sú aj trovy exekúcie, proti ktorým sa môže povinný brániť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o námietkach proti trovám exekúcie, ich právnom základe a možnostiach obrany.
V exekučnom konaní vznikajú rôzne trovy, ktoré je povinný znášať predovšetkým povinný. Tieto trovy zahŕňajú odmenu exekútora, náhradu jeho výdavkov a ďalšie náklady spojené s exekúciou. Povinný má právo brániť sa proti neoprávneným alebo prehnaným trovám exekúcie prostredníctvom námietok.
Inštitút námietok proti exekúcii je významným procesným prostriedkom obrany povinného proti neprípustnej exekúcii. Nemožno na ne nazerať ako na opravný prostriedok.
Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na počítanie lehoty na podanie námietok proti exekúcii sa použijú ustanovenia § 56 a nasl. O. s. p. o počítaní lehôt. Lehota na podanie námietok proti exekúcii sa počíta odo dňa, kedy bolo povinnému do vlastných rúk doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorého náhradné doručenie fikciou doručenia u fyzickej osoby (nepodnikateľa) je - ako už bolo zdôraznené - vylúčené.
Prostredníctvom podaných námietok proti exekúcii sa možno exekúcii úspešne ubrániť len vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Uvedený výpočet je taxatívny.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Dôležité je upozorniť na to, že zákon výslovne uvádza, že okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku (príp. brániace jeho vykonateľnosti) a iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nastali až po vzniku exekučného titulu. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré v zmysle Exekučného poriadku majú byť predmetom námietok proti exekúcii, môžu mať hmotnoprávny aj procesnoprávny charakter. Ich znakom však bez výnimky musí byť, že nastali po vzniku rozhodnutia, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, v opačnom prípade by boli relevantne uplatniteľné v rámci konania o opravných prostriedkoch. Námietky musia byť teda odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Účastník konania má právo vzniesť u exekútora námietky proti trovám exekúcie do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Námietky sa podávajú exekútorovi, nie súdu.
Námietky musia byť odôvodnené a musia obsahovať konkrétne výhrady voči vyčísleniu trov exekúcie. Je potrebné uviesť, ktoré položky trov považuje povinný za neoprávnené alebo prehnané a prečo.
Súdny exekútor je povinný námietky povinného proti exekúcii doručiť následne súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach si môže súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie, proti rozhodnutiu, ktorým súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, odvolanie prípustné nie je. Následne po tom, čo rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu už odvolanie prípustné nie je.
Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Ten zákon definuje ako príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených EP. Exekučným príkazom sa prakticky začína výkon exekúcie. Podstata exekučného príkazu spočíva v tom, že postihuje právo alebo majetok patriaci povinnému, ktorý má slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
Exekučný príkaz súdny exekútor nemôže vydať skôr, než povinnému uplynula lehota na podanie námietok proti exekúcii alebo než rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii nadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ však povinný podal len námietky proti trovám exekúcie, táto skutočnosť nie je prekážkou vydania exekučného príkazu.
Pri rozhodovaní o rozsahu exekučného príkazu by súdny exekútor mal dôsledne prihliadať na aktuálny rozsah vymáhaného nároku. Ak totiž povinný medzičasom v časti nárok oprávneného uspokojil a súdny exekútor pri vydávaní exekučného príkazu túto skutočnosť nezohľadní, dochádza následne k zastaveniu exekúcie v tejto časti.
Povinný by mal naozaj starostlivo zvažovať podanie námietok proti exekúcii. V praxi sa totiž často stáva, že povinný námietky proti exekúcii odôvodní svojou insolventnosťou, tá však nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik vymáhaného nároku, prípadne by jeho vymáhateľnosti bránila. K preverovaniu majetkových pomerov povinného súdny exekútor spravidla pristupuje až po uplynutí márnej lehoty na podanie námietok proti exekúcii (prípadne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd zamietol námietky proti exekúcii. Ak námietkam povinného súd vyhovel, zisťovanie majetku povinného by nemalo opodstatnenie, pretože exekúciu súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyhovel námietkam proti exekúcii, zastaví a proti tomuto rozhodnutiu o zastavení už odvolanie nie je prípustné). Nemajetnosť povinného preukázaná šetrením jeho pomerov súdnym exekútorom za predpokladu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Povinný by mal pri podávaní námietok proti exekúcii zvažovať aj tú skutočnosť, že podľa položky č. 13 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa Exekučného poriadku povinný platí súdny poplatok vo výške 6 % z vymáhaného nároku, najmenej 2 000 Sk, najviac 500 000 Sk.
Námietky musia byť odôvodnené, nestačí podať námietky bez odôvodnenia, lebo na dodatočne uvedené dôvody, t. j.
V prípade spravovania sa sťažovateľa nesprávnym poučením prvostupňového (okresného) súdu o prípustnosti, resp. o neprípustnosti odvolania proti jeho rozhodnutiu, sa lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového (okresného) súdu považuje za zachovanú, ak bola sťažnosť podaná do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí tohto odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti.
Novelou Exekučného poriadku, zákonom č. 2/2017 Z. z., došlo k zásadným zmenám v oblasti prostriedkov ochrany povinných. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí zrušenie inštitútu námietok proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie. Namiesto toho sa zavádza návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.