Dovolanie v Občianskom Súdnom Konaní: Podmienky a Vývoj

Úvod

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v občianskom súdnom konaní, ktorého cieľom je zabezpečiť nápravu závažných pochybení, ktoré mohli nastať v predchádzajúcich fázach súdneho procesu. Tento článok podrobne analyzuje podmienky prípustnosti dovolania, jeho vývoj v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok.

Mimoriadne Dovolanie ako Výnimka z Pravidla Stability Súdneho Rozhodnutia

Právna teória a súdna prax zhodne považujú mimoriadne dovolanie za výnimku z princípu stability súdnych rozhodnutí. Podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 243e ods. Mimoriadne dovolanie prešlo na návrh Najvyššieho súdu SR v roku 2000 testom ústavnosti. Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS 57/99 zo dňa 19.07.2000 uviedol nasledovné: Ak je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie vecne správne, vzniká rozpor medzi požiadavkami jeho stability a vecnej správnosti. Tento rozpor možno odstrániť iba použitím mimoriadneho opravného prostriedku.

Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktorá sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku. V tejto spojitosti treba uviesť, že tieto pochybenia musia mať charakter narušenia princípov spravodlivého procesu (fair trial) a v konečnom dôsledku by mali znamenať odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti aj s podstatným (závažným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťažisko je v čl. 46 až 50 ústavy.

Výnimočnosť použitia mimoriadneho opravného prostriedku neznačí ojedinelosť jeho využívania. Príliš zúžené chápanie dosahu mimoriadneho opravného prostriedku, keď sa kladie dôraz na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia by mohlo mať veľmi významné a negatívne dôsledky. Vo veľkej miere by sa oslabila všeobecná dôvera vo vecnú správnosť a spravodlivosť rozhodovania súdov, čo sú hodnoty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje účel občianskeho súdneho konania vyjadrený v § 1 OSP. Z uvedeného vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky sú zásadne prípustné v rozsahu, v ktorom je potrebné optimálnym spôsobom riešiť vzťah medzi stabilitou súdneho rozhodnutia a jeho vecnou správnosťou (spravodlivosťou). Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila všetky zákonom dovolané a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii. Rozhodnutia, ktoré možno napadnúť mimoriadnym dovolaním sú určené komplementárne k rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť dovolaním. Tento záver je potvrdený tým, že ak účastník konania mohol podať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho dovolania (nevyčerpal všetky právne prostriedky nápravy). Následne tento mimoriadny opravný prostriedok bez väčších zmien ostal ako súčasť nášho právneho poriadku až dodnes. Ústavný súd potvrdil jeho význam v náleze, sp. zn. I. ÚS 178/2008, keď uviedol, že pokiaľ je právo na mimoriadne dovolanie zakotvené v Občianskom súdnom poriadku, požíva ústavnú ochranu vzhľadom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Prelomové Rozhodnutia Európskeho Súdu pre Ľudské Práva a Stanovisko Ústavného Súdu SR

Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 36/2008 išiel pri posudzovaní prípustnosti mimoriadneho dovolania ešte ďalej, keď uviedol, že podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Prelomom v rámci prípustnosti mimoriadneho dovolania boli rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 09.06.2015, a to vo veci DRAFT-OVA, a.s. proti SR, PSMA, spol. s r.o. proti SR a COMPCAR, s.r.o. proti SR. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že neboli dané okolnosti odôvodňujúce zásah do právoplatného a vykonateľného rozsudku v prospech sťažovateľov a tento zásah bol v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti zbraní v súdnom konaní.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Predmetné rozhodnutia sa následne stali podnetom pre Ústavný súd SR, ktorý dňa 18.03.2015 uverejnil stanovisko pléna, sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, v zmysle ktorého rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom SR je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii, a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Z mimoriadneho dovolania ako z prostriedku nápravy vecnej nesprávnosti, resp. nespravodlivosti rozhodnutí, sa tak razom stalo obsolétne ustanovenie. Občiansky súdny poriadok podanie mimoriadneho dovolania síce naďalej pripúšťa bez podmienky vyčerpania všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, rovnako je stále možné podávať podnety generálnemu prokurátorovi SR, avšak mimoriadne dovolanie s odvolaním sa na stanovisko pléna Ústavného súdu PLz. ÚS 3/2015, resp. na zmenu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, generálny prokurátor SR nepodá. Postupy súdov, ktoré predtým tak podľa generálnej prokuratúry, ako aj podľa Najvyššieho súdu SR napĺňali znaky nesprávnosti a nespravodlivosti, sú zrazu v súlade so zákonom. Takýmto vývojom však prešla len rozhodovacia prax, ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa prípustnosti dovolania a mimoriadneho dovolania ostali nezmenené. Množstvo rozhodnutí sa tak dostalo mimo možnosť preskúmania jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov.

Lehota na Podanie Dovolania a Mimoriadneho Dovolania

Podľa zákona je dovolanie možné podať do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Vzhľadom na dĺžku konania na Najvyššom súde SR, ktorá je podľa vlastnej skúsenosti okolo 15 mesiacov, je možnosť podať mimoriadne dovolanie po rozhodnutí o dovolaní, len hypotetická a objektívne nemožná. Najvyšší súd SR zároveň mimoriadne dovolania podané generálnym prokurátorom SR pred vyššie uvedenými prelomovými rozhodnutiami jedno za druhým odmieta, najmä z dôvodu, že pred podaním mimoriadneho dovolania neboli využité všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Účastníci konania však v čase podávania podnetu generálnemu prokurátorovi SR nemali odkiaľ vedieť, resp. predpokladať, že dôjde k takejto zmene v rozhodovaní. Zrejme takýto postup je v súlade so „spravodlivosťou“ rozhodnutí podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.

Výnimky v Rozhodovaní Najvyššieho Súdu SR

Výnimkou v rozhodovaní Najvyššieho súdu SR je rozhodnutie pod sp. zn. 2 MCdo 13/2014 zo dňa 29.10.2015, v ktorom Najvyšší súd SR výstižným spôsobom zhrnul aplikáciu inštitútu mimoriadneho dovolania, keď uviedol, že posudzovanie prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR už dlhší čas významne rezonuje v súdnej judikatúre aj v právnej vede a je spojená s odchylnými právnymi názormi. V praxi Najvyššieho súdu SR sa spravidla tento mimoriadny opravný prostriedok rešpektoval ako účinný prostriedok nápravy tých pochybení, ktoré zákonodarca taxatívnym spôsobom pomenoval v ustanovení § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky pre jeho uplatnenie určovalo i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Rc 36/2008. Tento procesný inštitút akceptoval aj Ústavný súd SR.

Ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach z 09.júna 2015 expressis verbis nevylúčil možnosť kasácie právoplatného súdneho rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní. Možno uzavrieť, že podľa štrasburskej judikatúry zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní prichádza do úvahy, avšak iba za účelom nápravy fundamentálnych nedostatkov vo výkone spravodlivosti. Nadriadené súdy smú tak využívať svoju prieskumnú právomoc len k oprave skutkových a právnych omylov a justičných omylov, nie k novému prejednaniu veci.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Ak teda generálny prokurátor SR už podal mimoriadne dovolanie, ide o využitie jeho práv v takej intenzite, že jeho prípadné odmietnutie len s poukazom na prelom rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu vyvolaný zjednocujúcim názorom Ústavného a Najvyššieho súdu SR, by znamenal prílišnu tvrdosť retrospektívy nového právneho názoru. Ani od generálneho prokurátora SR, ako prostredníka jedného z účastníkov konania na mimoriadne opravné konanie, nemožno očakávať, aby v prípade reálneho využitia svojho mimoriadneho oprávnenia v „tolerantnom právnom prostredí“, mohol odhadovať budúci názorový vývoj Ústavného a Najvyššieho súdu SR v otázke výkladu jeho zákonných predpokladov. Odmietnutie podaného mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR len s poukazom na reštrikcie dané uznesením pléna Ústavného súdu SR a spoločným stanoviskom Najvyššieho súdu SR by podľa dovolacieho súdu znamenalo neprimerane tvrdý zásah do práv účastníka konania, ktorý neuplatnil včas riadny, resp. Ide však len o výnimku spomedzi negatívnych rozhodnutí.

Najvyšší súd SR sa v odmietavých rozhodnutiach vôbec nezaoberá otázkou, či je reálne možné v rámci zákonných lehôt stihnúť podať aj dovolanie a následne aj mimoriadne dovolanie. Ani samotnou prípustnosťou mimoriadneho dovolania v prípadoch kedy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku dovolanie prípustné nie je.

Civilný Sporový Poriadok a Mimoriadne Dovolanie

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý napriek prvotným informáciám o zrušení inštitútu mimoriadneho dovolania, tento mimoriadny opravný prostriedok upravuje. Mimoriadne dovolanie však ani v novej procesnej úprave neobsahuje explicitné stanovenie podmienok pre využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ani z novej právnej úpravy teda nevyplýva podmienka vyčerpania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov pred podaním mimoriadneho dovolania. Z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku: Dovolanie generálneho prokurátora je precizáciou pôvodnej právnej úpravy inštitútu mimoriadneho dovolania. K prepracovaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa pristúpilo z dôvodu potreby jeho zosúladenia s judikatúrou ESĽP, pričom sa nadväzuje na podstatné zmeny v dovolacom konaní. Zníženie lehoty na podanie dovolania z jedného roka na šesť mesiacov si vyžiadala potreba posilnenia právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch.

Dovolanie podľa Civilného Sporového Poriadku

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci začatie konania pred súdom na treťom stupni, t.j. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú výslovne určené v zákone. Dovolanie je teda na rozdiel od odvolania prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).

Lehota na Podanie Dovolania

Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Došlo teda k predĺženiu tejto lehoty v prospech účastníkov sporu, pretože podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva. Preto už dnes pre určovanie dovolacej lehoty nie je rozhodujúca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí, ale je rozhodujúce, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal, teda kedy bolo rozhodnutie strane sporu doručené. Nie je potrebné si preto vôbec všímať, kedy rozhodnutie prevzali ostatní účastníci a ani to, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Keďže pri dovolaní je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). To značí, že ak som prevzal rozhodnutie dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie začína plynúť dňom 20.9.2019 a končí uplynutím toho istého dňa o dva mesiace. Ak teda lehota začala plynúť dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie uplynie dňa 20.11.2019. V tento deň postačí dovolanie podať na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Pravdaže ho možno podať aj osobne priamo na súde, alebo elektronicky cez elektronickú schránku.

Špecifikom dovolania oproti iným opravným prostriedkom je to, že sa vždy podáva na súde prvej inštancie (teda spravidla na okresnom súde), aj keď sa ním napáda rozhodnutie súdu odvolacieho (spravidla krajského súdu). Aj keď sa však v lehote podá na odvolacom, alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O dovolaní však vždy rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Povinné Právne Zastúpenie v Dovolacom Konaní

Ďalším špecifikom dovolania je to, že účastník musí byť zastúpený advokátom a to už od počiatku, teda aj samotné dovolanie musí už spísať advokát (s výnimkami, ktoré sú uvedené v nasledujúcom citovanom rozhodnutí). Preto je vždy k dovolaniu potrebné pripojiť aj plnú moc advokáta. Na dovolacie konanie je potrebná nová plná moc, pretože plná moc pre advokáta v predchádzajúcom konaní zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu. K povinnému právnemu zastúpeniu pri dovolaní Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol: „Skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.“

Výnimka z povinného zastúpenia advokátom je možná. Ide o špecifické prípady, ktoré podrobne popisuje Najvyšší súd SR v tom istom rozhodnutí: „4. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie je zakotvené v § 429 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť nemusí byť splnená, iba ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), alebo ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP). Splnenie výnimky uvedenej v ods. 2 ustanovenia § 429 CSP musí dovolateľ preukázať už v čase podania dovolania, najneskôr však do uplynutia lehoty na podanie dovolania.“

V tomto rozhodnutí zároveň Najvyšší súd SR rieši otázku toho, že dovolanie musí byť advokátom aj spísané, tento nemôže len prevziať zastúpenie po podaní dovolania, ak samotné dovolanie nespísal advokát. Zároveň nie je umožnené, aby dovolanie spísal advokátsky koncipient a to bez ohľadu nato, že je na tento úkon zastúpený advokátom: „7. Dovolanie bolo spísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon splnomocnený advokátom podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa tohto ustanovenia môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. V tejto súvislosti sa však žiada len pre úplnosť uviesť, že podľa čl. 2 ods. 2 Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (i keď uvedené uznesenie pre súdy nie je záväzné). 8. Dovolací súd odkazuje predovšetkým na to, že zákonodarca sa v ust. § 429 ods. 1 CSP neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku, aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného vyhotovenia dovolania doručeného súdu.“

#

tags: #dovolanie #v #občianskom #súdnom #konaní #podmienky