Dovolanie v Trestnom Konaní voči Rozsudkom Podmienky

Úvod

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné podať dovolanie, s dôrazom na prípady týkajúce sa rozsudkov, ktoré obsahujú podmienečné tresty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vychádzajúc z platnej legislatívy a judikatúry.

Subjekty Oprávnené na Podanie Dovolania

Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, je taxatívne upravený v § 369 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Toto ustanovenie je potrebné aplikovať spolu s ďalšími ustanoveniami Trestného poriadku, najmä s § 372 ods. 1 a § 369 ods. 6. Trestný poriadok v § 369 taxatívnym spôsobom menuje osoby, ktoré sú samy oprávnené podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie. Iné osoby, ktoré mali v pôvodnom konaní postavenie strany, ako poškodený či zúčastnená osoba, nemajú právo samy podať dovolanie (§ 369 ods. 4). Trestný poriadok pripúšťa podať dovolanie aj na základe podnetu.

Medzi subjekty oprávnené na podanie dovolania patria:

• Generálny prokurátor
• Obvinený
• Minister spravodlivosti (na základe podnetu)
• Príbuzní obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh (s výslovným písomným súhlasom obvineného)
• Zákonný zástupca alebo obhajca obvineného (ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená)

Dôležité je zdôrazniť, že oprávnenie osôb podať dovolanie je obmedzené inými ustanoveniami Trestného poriadku, najmä § 372 ods. 1 Trestného poriadku a § 369 ods. 6.

Dovolacie Dôvody

Dovolanie je možné podať z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ide o nasledovné dôvody:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

• Vo veci rozhodol nepríslušný súd.
• Súd rozhodol v nezákonnom zložení.
• Zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
• Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
• Trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.
• Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
• Bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
• Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
• Bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
• Odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
• Pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3.
• Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie okrem vyššie uvedených dôvodov aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).

Dovolanie v Prípadoch Podmienečných Trestov

V kontexte podmienečných trestov je dôležité rozlišovať medzi dovolaním proti rozsudku, ktorým bol podmienečný trest uložený, a dovolaním proti rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Dovolanie proti Rozsudku o Podmienečnom Odsúdení

Dovolanie proti rozsudku, ktorým bol uložený podmienečný trest, sa riadi všeobecnými pravidlami pre podávanie dovolania. To znamená, že ho môže podať oprávnená osoba z dôvodov uvedených v § 371 Trestného poriadku. Napríklad, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo ak rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Dovolanie proti Rozhodnutiu o Neosvedčení sa v Skúšobnej Dobe

Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré môže obvinený účinne napadnúť dovolaním, neobsahuje uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone zvyšku trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Medzi uvedené rozhodnutia pod písmenami a) až h) § 368 ods. 2 Trestného poriadku teda jednoznačne obvineným napadnuté rozhodnutie súdu nepatrí. Preto platí (ak zákon neustanovuje inak), že obvinený môže podať dovolanie len proti tam taxatívne (presne a bezvýnimočne) uvedeným rozhodnutiam. Tým nie je samozrejme dotknuté zá.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Osobitné Prípady a Obmedzenia

Dovolanie po Vyhlásení o Vine

Najvyšší súd SR sa vo svojich rozhodnutiach venoval otázke, za akých podmienok je možné podať dovolanie proti výroku o vine a treste po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Proti rozsudku vyhlásenému po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku môže podať dovolanie len minister spravodlivosti na základe podnetu a obvinený môže v tomto prípade podať dovolanie len proti výroku o treste.

Dovolanie proti Rozsudku o Schválení Dohody o Vine a Treste

Dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave Trestného poriadku. Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. síce vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste a ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. Obvinený sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavil súhlas so schválením dohody o vine a treste okrem iného vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok (odvolanie), v dôsledku čoho stratil aj oprávnenie podať proti takému rozhodnutiu dovolanie s poukazom na ustanovenie § 372 ods. 1 Tr. por.

Lehota na Podanie Dovolania

Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Zastúpenie Obhajcom

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom. Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Postup pri Podávaní a Rozhodovaní o Dovolanie

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni. Súd prvého stupňa predloží dovolanie dovolaciemu súdu, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Ak dovolací súd zistí, že dovolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, odmietne ho na neverejnom zasadnutí.

Ak dovolací súd zistí existenciu v dovolaní uvedeného dovolacieho dôvodu, rozsudkom vysloví porušenie zákona, zruší napadnuté rozhodnutie (prípadne aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa) a spravidla prikáže odvolaciemu súdu, resp. súdu prvého stupňa, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (inými dôvodmi, než v dovolaní uvedenými sa nemôže zaoberať).

Dôsledky Podania Dovolania

Dovolanie nemá odkladný účinok, a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. výkon trestu odňatia slobody). Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom (vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Alternatívne Možnosti Nápravy

V prípade, že dovolanie nie je úspešné, existujú aj iné možnosti nápravy, ako napríklad:

• Žiadosť o udelenie milosti: Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
• Podanie sťažnosti na Ústavný súd SR: Ak účastník konania namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, môže podať sťažnosť na Ústavný súd SR.

tags: #dovolanie #v #trestnom #konaní #voči #rozsudkom