Neodkladné Opatrenie: Dočasná Ochrana Práv v Civilnom Konaní

Úvod do Neodkladných Opatrení

Neodkladné opatrenie je významný inštitút v slovenskom civilnom procese, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany práv a záujmov strán sporu v situáciách, kde hrozí bezprostredné nebezpečenstvo vzniku škody alebo inej ujmy. Jeho hlavnou úlohou je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to pred začatím konania, počas neho alebo aj po jeho skončení, až do vydania konečného rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia, ale iba dočasne upravuje pomery účastníkov.

Funkcie a Charakteristika Neodkladného Opatrenia

Neodkladné opatrenie plní dôležitú zabezpečovaciu funkciu v civilnom procese. Táto funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.

Právna Úprava Neodkladných Opatrení

Úpravu neodkladných opatrení obsahuje najmä zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (v sporových konaniach) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (v mimosporových konaniach).

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“

Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

Neodkladné Opatrenie vo Veciach Starostlivosti o Maloletého

Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z.

Častým javom je, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä posielaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z.

Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.

Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod.

Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Náležitosti Návrhu na Nariadenie Neodkladného Opatrenia

Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. 1 CSP. V návrhu je potrebné pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie a pripojenie dôkazov, a úpravu žalobného návrhu (aký má byť obsah nariadeného neodkladného opatrenia); táto časť a rovnako i celý návrh musí byť prispôsobený individuálnym okolnostiam prípadu.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Z uvedeného skutkového stavu jasne vyplýva odôvodnenie potreby vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana Žalobcovi, pokiaľ súd právoplatne nerozhodne v prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.

Osvedčovanie Skutočností

Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čine odkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

Dovolanie Proti Rozhodnutiu o Neodkladnom Opatrení

Najvyšší súd SR sa v komentovanom rozhodnutí zaoberal procesnou situáciou, kedy v priebehu konania vo veci samej žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie tomuto ich návrhu čiastočne vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nie je potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 Civilného sporového poriadku a zároveň uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Z tohto dôvodu považoval dovolací súd predmetné rozhodnutie za vylúčené z dovolacieho prieskumu a podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.

Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) došlo k viacerým koncepčným zmenám v právnej úprave dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Naďalej platí, že dovolaním možno napadnúť výlučne rozhodnutie odvolacieho súdu - reforma dovolania sa však dotkla toho, že pri tzv. vadách zmätočnosti došlo k limitácii rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolania prípustné (došlo k zúženiu prípustného predmetu dovolania).

Podľa predošlej procesnej úpravy platilo, že dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré trpelo vadami zmätočnosti. CSP zmenil prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP v tom smere, že rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie rozdelil do dvoch kategórií a to na rozhodnutia odvolacieho súdu (i) vo veci samej (potvrdzujúce a zmeňujúce rozsudky) a (ii) ktorými sa konanie končí (typicky rozhodnutia o zastavení konania, odmietnutí odvolania a pod.).

Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

Kľúčovým pre zodpovedanie, či je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP proti uzneseniam o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce, resp. zmeňujúce) je posúdenie, či takéto rozhodnutie odvolacieho súdu možno subsumovať pod pojem „rozhodnutie vo veci samej“ alebo pod pojem „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“.

O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej); rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods.

V prípade, ak sa nariadilo neodkladné opatrenie počas konania vo veci samej je zrejmé, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Spornou však ostáva otázka, či rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce alebo zmeňujúce) možno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V odbornej literatúre sa možno stretnúť s príklonom k prvej výkladovej alternatíve a to, že CSP má na mysli skončenie hlavného meritórneho konania. K rovnakému záveru inklinuje aj aktuálna súdna prax (vrátane komentovaného rozhodnutia), podľa ktorej uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí.

Argumentácia v prospech toho, že CSP má na mysli koniec konania vo veci samej vychádza z premisy, že ak by malo byť každé rozhodnutie o nejakej procesnej otázke vnímané ako samostatné konanie o tejto veci (procesnej otázke), bolo by dovolanie prípustné prakticky proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rozhodovanie o procesných otázkach neprebieha v samostatných konaniach, ale v rámci konania vo veci samej, t. j. jednotlivé procesné otázky sú súčasťou konania vo veci samej, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky pre konečné rozhodnutie - z tohto dôvodu nemožno stotožňovať (porovnávať) rozhodnutia o procesných otázkach s rozhodovaním o neodkladnom opatrení, ktoré nemá charakter rozhodnutia o procesnej otázke. Ide totiž o samostatné konanie (jeho samostatnosť nevylučuje ani skutočnosť, že môže prebiehať súčasne, resp. to, že konanie o neodkladnom opatrení možno považovať za samostatné konani…

Zrušenie Neodkladného Opatrenia

Jedným z procesných prostriedkov ako dosiahnuť zrušenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je popri odvolaní osobitný návrh na jeho zrušenie podľa § 334 CSP (vzhľadom na § 344 CSP je tento prostriedok aplikovateľný aj na zabezpečovacie opatrenie). Z hľadiska koncepcie de lege lata vyplýva, že dôvody, na ktorých je založený návrh na zrušenie neodkladného opatrenia by mali byť odlišné od dôvodov, na ktorých je postavené odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia predstavuje špecifický prvok autoremedúry v civilnom procese v tom zmysle, že o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje inštančne ten istý súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil. Už aj táto skutočnosť by mala viesť k záveru, že dôvody návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia by mali byť odlišné od odvolacích dôvodov, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k splývaniu právomoci súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, resp.

Podľa ustanovenia § 334 CSP „súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“. Obdobné ustanovenie obsahoval aj Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého „predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 OSP).

Z hľadiska textácie § 334 CSP je potrebné pod odpadnutím (pominutím) dôvodov rozumieť takú procesnú situáciu, keď v čase vydania neodkladného opatrenia existovali určité dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu (a odvolací súd k jeho potvrdeniu), pričom tieto odpadli až ex post. Pod dôvodmi, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené treba rozumieť všetky zákonom predpísané podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na jeho nariadenie a to napr.

Zo slovného spojenia „odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené“ vyplýva, že tieto dôvody v čase rozhodovania existovali, pričom prestali existovať (odpadli) až po vydaní rozhodnutia. O pominutí (odpadnutí) dôvodov nemožno uvažovať tam, kde tieto dôvody nikdy neexistovali. Ak tieto dôvody na začiatku boli dané a zanikli až neskôr, na riešenie tejto skutočnosti slúži právny prostriedok, ktorým je návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Ak dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané ani v čase vydania rozhodnutia, objektívne ani nemohli odpadnúť, keďže ani neexistovali.

Keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), odvolací súd nemôže v rámci podaného odvolania prihliadať na prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov - na túto situáciu má slúžiť práve osobitný prostriedok nápravy, ktorým je návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia (teda nie v čase podania návrhu) - preto v rámci preskúmavania správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako aj pre odvolací súd rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia.

Z právnej vety komentovaného rozhodnutia však vyplýva opačný záver, a to, že na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v režime § 334 CSP možno zrušiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak dôvody na jeho nariadenie vôbec neexistovali, resp. Obdobné názory sú prezentované aj v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že sťažovateľka je zároveň tiež oprávnená navrhnúť (domáhať sa) aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa jej názoru pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody jeho nariadenia. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona [§ 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP].

Neodkladné Opatrenia a Rodinné Právo

V kontexte rodinného práva sa neodkladné opatrenia často využívajú na dočasnú úpravu pomerov medzi rodičmi a deťmi, najmä v prípadoch, keď prebieha rozvodové konanie alebo konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Cieľom je zabezpečiť, aby bol maloletý chránený a aby sa minimalizoval negatívny dopad konfliktu medzi rodičmi na jeho vývoj.

Súdy pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach v rodinných veciach prihliadajú na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom. Zohľadňujú sa faktory ako vek dieťaťa, jeho citové väzby k rodičom, jeho potreby a želania, ako aj schopnosť rodičov zabezpečiť jeho výchovu a starostlivosť.

tags: #dovolanie #neodkladné #opatrenie #vzor