Dovolanie proti uzneseniu: Mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom práve

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje prehodnotenie právoplatných rozhodnutí súdov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o dovolaní proti uzneseniu, jeho prípustnosti, dôvodoch a procese podávania.

Čo je dovolanie?

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Podmienkou je, že rozhodnutím bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (Tr. por.). Dovolanie teda neslúži na bežné prehodnocovanie skutkových zistení, ale na nápravu závažných právnych pochybení.

Dôvody podania dovolania

Trestný poriadok v § 371 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy je možné dovolanie podať. Medzi najčastejšie patria:

• Vecná nepríslušnosť súdu: Ak vo veci rozhodol súd, ktorý na to nemal právomoc.
• Nezákonné zloženie súdu: Ak súd rozhodol v zložení, ktoré nezodpovedá zákonným požiadavkám.
• Porušenie práva na obhajobu: Ak bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu.
• Neúčasť obvineného na konaní: Ak sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie konalo v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Vylúčenie orgánu činného v trestnom konaní: Ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
• Trestné stíhanie bez súhlasu poškodeného: Ak bolo trestné stíhanie vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci sa podľa zákona vyžaduje.
• Nezákonné dôkazy: Ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
• Uloženie trestu mimo zákonnej sadzby: Ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
• Nesprávne právne posúdenie skutku: Ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dôležité je, že správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
• Nezákonné ochranné opatrenie: Ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Neprípustné trestné stíhanie: Ak sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
• Neoprávnené zamietnutie odvolania: Ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
• Porušenie lehoty pri zrušení rozhodnutia: Ak pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3.
• Doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia: Ak bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Špecifické dôvody pre podanie dovolania má Minister spravodlivosti, a to v prípadoch porušenia ustanovení o väzbe, podmienečnom prepustení, výkone trestu a náhradnom treste odňatia slobody. Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj v prípade nesprávne zisteného skutkového stavu alebo závažného porušenia ustanovení o objasnení veci.

Kto môže podať dovolanie?

Dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

• Generálny prokurátor: Proti ktorémukoľvek výroku rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1.
• Obvinený: Vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
• Príbuzní obvineného: V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh.
• Zákonný zástupca alebo obhajca: Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Oprávnené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Ak je osoba oprávnená podať priamo dovolanie, nie je oprávnená podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti. Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí. Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Zastúpenie obhajcom

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom. Obvinený alebo príbuzný obvineného môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci, odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu.

Lehota a miesto podania dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd).

Rozhodnutie dovolacieho súdu

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Milosť

Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava .

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Dovolanie v civilnom konaní (podľa CSP)

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok upravený v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len ako „CSP“). Dovolanie nie je ďalším odvolaním. Podáva sa len vo výnimočných prípadoch, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sa zaraďuje práve medzi mimoriadne opravné prostriedky. Na jeho podanie je potrebné splniť veľmi prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností, či dôvodov.

Kto môže podať dovolanie v civilnom konaní?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Zastúpený advokátom dovolateľ byť nemusí ak:

• dovolateľom je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
• dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
• dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na podanie dovolania v civilnom konaní

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Náležitosti dovolania v civilnom konaní

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.

Prípustnosť dovolania v civilnom konaní

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania: Dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

• sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
• strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
• v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP)

Podľa § 421 CSP:

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
• je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:

• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
• je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodoch skutkových (čo, kedy, ako a prečo sa stalo). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.

Dovolacie dôvody v civilnom konaní

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Rozdiel medzi dovolacími dôvodmi a dôvodmi prípustnosti dovolania

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania. I keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Napr. nie je viazaný tým, či podľa dovolateľa ide o právnu otázku, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo ide o otázku, ktorá je rozhodovaná rozdielne. Toto posudzuje výlučne dovolací súd bez ohľadu na argumentáciu dovolateľa. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Uvedené konštatoval a judikoval aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, podľa ktorého: „Z uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania neurčuje dovolateľ, ale vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Rovnako tak určenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade procesne prípustné, nepatrí do rúk dovolateľa. Záver, či je podané dovolanie procesne prípustné, môže uskutočniť výlučne dovolací senát najvyššieho súdu. Uvedené znamená, že dovolací súd nie je viazaný tým, čo uvedie dovolateľ vo vzťahu k jeho subjektívnemu pocitu o prípustnosti dovolania, a už v žiadnom prípade za súčasnej právnej úpravy nemôže posudzovanie prípustnosti dovolania v prípade dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432 C. s. p. obmedziť len na konkrétne písmeno obsiahnuté v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., ktoré v dovolaní označil dovolateľ. Prístup, kedy sa dovolací súd - za predpokladu, že dovolací dôvod je vymedzený v súlade so zákonom (s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p.) - pri posudzovaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na to, či je podané dovolanie prípustné podľa zákonného ustanovenia uvedeného dovolateľom, resp. kedy v uznesení o odmietnutí dovolania skonštatuje, že dovolateľ označil nesprávne zákonné ustanovenie o prípustnosti dovolania, keď dovolanie malo byť prípustné podľa iného zákonného ustanovenia, považuje veľký senát obchodnoprávneho kolégia za aktuálne účinnej právnej úpravy za nesprávny, keď v konečnom dôsledku môže dôjsť k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti.“

Podobne to konšatoval Veľký senát Najvyššieho súdu SR aj v rozhodnutí. sp.zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021. Rovnako sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 644/2021 zo 14. decembra 2021) „V prípade dovolania podaného pre právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii dovolacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP), resp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe (I. ÚS 643/2017). Pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich, nemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania zakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod.“

Kumulácia dovolacích dôvodov

Áno môže, ale k tomu je potrebné pristupovať veľmi výnimočne a zodpovedne. Ako konštatoval Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo/1/2018 zo dňa 21.03.2018, podľa ktorého: „Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná.“

Rovnako je možná aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. apríla 2018 uviedol: „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Rozhodnutie o dovolaní v civilnom konaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

• bolo podané oneskorene,
• bolo podané neoprávnenou osobou,
• smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
• nemá náležitosti podľa § 428,
• neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo
• nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Ak dovolanie dovolací súd neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu

Dosiahnutie kladného rozhodnutia v podobe zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, či súdu prvej inštancie je veľmi náročné. Najvyšší súd posudzuje dovolania veľmi prísne a vyhovie skôr dovolaniam, ktoré riešia skutočnosti zásadné pre právnu prax a jej vývoj (pokiaľ nejde o vady zmätočnosti). Dovolaním tak možno riešiť len skutočne veľmi vážne pochybenia. Kvalitne spracované dovolanie môže zvýšiť šancu na úspech pred dovolacím súdom. To, či je dovolanie dôvodné, alebo nie a či dôvody v ňom uvádzané sú skutočne závažné, a teda či napokon uspeje však závisí od právneho posúdenia a názoru Najvyššieho súdu SR.

tags: #dovolanie #proti #uzneseniu