Zdravotné poistenie invalidného dôchodcu: Kto ho platí a aké sú výhody?

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na kompenzáciu tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na zdravotné poistenie invalidných dôchodcov, objasňuje, kto ho platí, aké sú s tým spojené výhody a ako štát podporuje zamestnávanie týchto osôb.

Kto je považovaný za osobu so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať medzi osobou so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú a naopak.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia, bez toho, aby prišli o invalidný dôchodok alebo im bol krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti a výhody zamestnávateľov

Zamestnávatelia s viac ako dvadsiatimi zamestnancami sú povinní zamestnávať zdravotne postihnutých v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Kto platí zdravotné poistenie?

Štát platí zdravotné poistenie nielen za deti, študentov a dôchodcov. Prípady, v ktorých za poistenca platí zdravotné poistenie štát, sú presne vymedzené zákonom. Podrobný a kompletný okruh osôb, za ktoré platí poistné štát, je uvedený v §11 ods. Platí všeobecná zásada, že zo zdaňovaného príjmu sa platí poistné na verejné zdravotné poistenie. To znamená, že ak aj starobný dôchodca ako poistenec štátu je zamestnaný a zamestnávateľ mu vypláca mzdu, z tejto mzdy zamestnávateľ vypočítava a platí poistné.

Informácie poskytované zamestnávateľovi Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.

Poradie povinností platiť poistné pri viacerých činnostiach

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

Štát ako platiteľ poistného

Štát platí za svojich poistencov, ktorými sú napríklad:

• nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
• študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II.

Špecifické prípady a výnimky

• DoVP, DoPČ inv. dôch.: Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max.
• Povinné poistenie v nezamestnanosti: Nevzťahuje sa na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
• Poistné na invalidné poistenie: Neplatí sa za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
• Sadzba poistného na zdravotné poistenie: Je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.

tags: #kto #platí #zdravotné #poistenie #invalidného #dôchodcu