
Zabezpečovacie opatrenie je významný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu práv a záujmov strán v rôznych typoch konaní. V tomto článku sa zameriame na dovolanie voči zabezpečovaciemu opatreniu, pričom zohľadníme relevantnú legislatívu, judikatúru a praktické aspekty.
Zabezpečovacie opatrenie predstavuje dočasné opatrenie, ktoré súd nariaďuje na zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia alebo na dočasnú úpravu právnych pomerov medzi stranami. Jeho cieľom je predísť situáciám, kedy by v priebehu konania mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu uspokojenia nároku jednej zo strán.
Zabezpečovacie opatrenia sú upravené predovšetkým v Civilnom sporovom poriadku (CSP), konkrétne v ustanoveniach § 343 a § 344. Tieto ustanovenia nadväzujú na všeobecnú úpravu neodkladných opatrení, ktorá je obsiahnutá v § 324 a nasl. CSP.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bol v roku 1993 začatý proces, ktorým sa v Slovenskej republike vytvorili predpoklady pre takú správu, aká je obvyklá v krajinách, v ktorých je ekonomika založená na trhových princípoch. Ide o procesný predpis, ktorý upravuje postupy pri výkone správy daní a poplatkov. Prostredníctvom týchto postupov správca dane a daňový subjekt vykonávajú úkony za účelom dosiahnutia spoločného cieľa správne určiť a zaplatiť, resp. vymôcť daň.
Zákon č. 679/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jeho 29. novelou. Reaguje predovšetkým na zmeny jednotlivých hmotno-právnych daňových zákonov, ako aj na poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Zabezpečovacie opatrenie plní predovšetkým dve základné funkcie:
Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sú splnené nasledovné podmienky:
V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ak všeobecný súd ponechá bez povšimnutia niektorú z kľúčových otázok prípadu, alebo sa ako odvolací súd bez riadneho zdôvodnenia odkloní od právnych či skutkových záverov súdu prvej inštancie, jeho postup vykazuje známky arbitrárnosti a svojvôle.
Proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je prípustné dovolanie, ak to zákon výslovne umožňuje. V prípade zabezpečovacieho opatrenia je dovolanie prípustné, ak ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa zmenilo alebo potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Dovolanie možno podať z nasledovných dôvodov:
Dovolanie musí spĺňať nasledovné náležitosti:
Lehota na podanie dovolania je 30 dní od doručenia uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že dovolanie bude odmietnuté.
Judikatúra súdov zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii ustanovení o zabezpečovacích opatreniach. Súdy sa vo svojich rozhodnutiach zaoberajú rôznymi aspektmi zabezpečovacích opatrení, ako napríklad:
Pri podávaní dovolania voči zabezpečovaciemu opatreniu je dôležité zohľadniť nasledovné praktické aspekty:
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
tags: #dovolanie #voči #zabezpečovaciemu #opatreniu #vzor