Dražba Bez Záložného Práva: Podmienky a Postupy

Tento článok sa zaoberá problematikou dražieb bez záložného práva na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, procesoch a právnych aspektoch, ktoré s nimi súvisia. Cieľom je objasniť, ako funguje výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, aké sú práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a na čo si dať pozor, aby sa predišlo prípadným komplikáciám.

Úvod do Vlastníctva Bytov a Záložného Práva

Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov je na Slovensku upravené zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZoVB). Vlastníci bytov tvoria spoločenstvo, ktoré má vplyv na život každého "člena". S vlastníctvom sú spojené práva a povinnosti, pričom niektoré z nich súvisia so zákonným záložným právom, ktoré sa môže vymáhať dražbou. Správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov alebo správca, s ktorým vlastníci uzatvoria zmluvu o výkone správy.

Vlastníci sú povinní mesačne vopred poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak vlastník neplatí, dlhuje všetkým ostatným vlastníkom v dome. V dnešnej dobe sa môže vlastník bytu dostať do platobnej neschopnosti pomerne jednoducho.

Význam Včasnej Reakcie na Neplatičov

Častou chybou správcov je, že prehliadajú prvé omeškané platby. Každá nevykonaná úhrada môže mať dôvod, ale "privieranie očí" nie je riešením. Dlh sa môže kumulovať, čo spôsobuje problémy. V počiatkoch dlhu má správca príležitosť vyriešiť situáciu, kedy dlh nie je vysoký a pravdepodobnosť úhrady je najvyššia. Odporúča sa vyzvať dlžníka na plnenie hneď po vzniku prvej pohľadávky a upovedomiť ho o možných následkoch. Prvý kontakt zo strany správcu je vždy na mieste.

Dobrovoľná Dražba ako Nástroj Uspokojenia Pohľadávky

Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je nástrojom ochrany práv vlastníkov voči neplatičom. Samotný výkon záložného práva má aj preventívnu funkciu a nemusí vždy skončiť dražbou. Každý vlastník nehnuteľnosti nadobúda nehnuteľnosť s vedomím ust. § 15 ods. Jedným zo spôsobov, ktorým sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva môže uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku

Na uskutočnenie dobrovoľnej dražby nie je potrebné podávať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo žaloby na zaplatenie dlžnej sumy a následne čakať na súdne rozhodnutie. Dražba nehnuteľnosti sa tak môže uskutočniť pomerne rýchlo od vzniku pohľadávky. Po splnení základných podmienok sa môže pristúpiť k výkonu záložného práva písomným oznámením záložcovi a dlžníkovi. Oznámenie obsahuje informáciu, že záložný veriteľ začína výkon záložného práva a akým spôsobom sa uspokojí. Zároveň sa podáva návrh na vykonanie dražby a po odsúhlasení návrhu sa uzatvára zmluva o vykonaní dražby, ktorú podpíše správca v mene a na účet vlastníkov alebo predseda spoločenstva.

Priebeh Dobrovoľnej Dražby

V priebehu prípravy dražby sa môže dlžník so žiadosťou u dražobníka domáhať vyčíslenia výšky pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Pojem dražba má svoju legálnu definíciu v ZoDD v § 2 písm. Zabezpečiť riadny a zákonný proces prípravy a priebeh dobrovoľnej dražby je v prvom rade úlohou dražobníka.

Samotná dobrovoľná dražba začína otvorením dražby, ktorého obsahom je označenie a opis predmetu dražby, jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Následne sa pristúpi k licitácii a dražba sa končí buď príklepom licitátora v prospech vydražiteľa predmetu dražby alebo ukončením neúspešnej dražby z dôvodu, že žiaden účastník nespravil podanie alebo sa nikto nezúčastnil dobrovoľnej dražby.

Po dražbe nasledujú úkony ako zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, rozvrh výťažku, doručovanie listín a odovzdanie draženého predmetu. V procese dražby sa uplatňuje zásada verejnosti, ktorá súvisí s účelom dražieb, aby sa vec vydražila za čo najvyššiu cenu, a so zabezpečením dohľadu nad zákonnosťou dražby. Priebeh dražby je osvedčený vo forme notárskej zápisnice. Notár je povinný v notárskej zápisnici uviesť presný priebeh dražby a v prípade akýchkoľvek nesúlad so zákonom, je dlžník oprávnený obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv.

Výhody Dobrovoľných Dražieb pre Vlastníkov

Jednou z výhod dražieb v prospech vlastníkov je, že náklady dražobnej spoločnosti sa hradia z výťažku dražby. V prípade, ak dlžník uhradí pohľadávku pred dražbou, je povinný uhradiť aj náklady dražobnej spoločnosti. Vlastníci sú tak odbremenení od akýchkoľvek nákladov s vymáhaním dlhu.

Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie

Celý proces dražby je komplexný a vyžaduje dodržiavanie všetkých zákonných povinností. Väčšina dražobných spoločností však zo svojej praxe už vie posúdiť všetky aspekty, na ktoré treba dať zvýšenú pozornosť, a vyhnúť sa tak akýmkoľvek problémom.

Právna Úprava Dobrovoľných Dražieb a Dôvody Neplatnosti

Príspevok pojednáva o uspokojení pohľadávky veriteľa bez nutnosti jej uplatnenia súdnou cestou, a to výkonom záložného práva na základe dobrovoľnej dražby vrátane jej právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku, neopomínajúc dôvody neplatnosti dražby. Zameriava sa na oneskorený začiatok dražby, ktorý môže spôsobovať neplatnosť dražby. Pomerne frekventovaným inštitútom ako v súčasnosti môžu veritelia dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky bez nutnosti jej uplatňovania súdnou cestou a následného núteného výkonu súdneho rozhodnutia je výkon záložného práva na základe dobrovoľnej dražby. Inštitút záložného práva je v praxi pomerne bežný a za vyše dvadsať rokov od jeho znovuzavedenia do nášho právneho poriadku je v súkromnom práve už dostatočne etablovaný. Vzhľadom na rôzne aplikačno-právne problémy predošlej právnej úpravy záložného práva bolo potrebné prijať pre túto oblasť nielen nový zákon o dražbách, ale aj zreformovať ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a ostatných právnych predpisov, ktoré upravujú problematiku záložného práva. Prijatie takéhoto zákona reflektovalo výsledky snáh podnikateľskej sféry, predovšetkým bánk, ale aj právnej teórie a praxe, ktoré od vzniku tejto právnej úpravy podrobovali neustálej kritike úpravu záložného práva, predovšetkým nemožnosť realizácie záložného práva.

Rámcovú úpravu dobrovoľných dražieb nachádzame v § 151j ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak Občiansky zákonník alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitnou - špeciálnou právnou reguláciou pre výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákon č. 527/2002 Z. z. Možno tak konštatovať, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je riadne právom aprobovaná úprava ustanovujúca možnosť vydražiť napríklad nehnuteľnosť na dobrovoľnej báze, bez potreby vedenia dodatočného civilného sporu za účelom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa.

Dobrovoľná dražba je v určitých prípadoch podaného návrhu záložným veriteľom vykonávaná na podklade dobrovoľnosti a súhlasu samotného vlastníka (záložcu). Ako je zrejmé z ustálenej judikatúry súdov, dobrovoľná dražba je neplatná, len ak jej neplatnosť vyslovil súd. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká (prekluzívna lehota), ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (hmotnoprávna lehota) okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. Ustanovenie § 21 ods. V okolnostiach prípadu je potrebné tento možný nedostatok postupu dražobníka skúmať s ohľadom na práva dotknutých osôb. Ponúka sa rigidný výklad ustanovenia, kedy akékoľvek iné omeškanie začatia dražby by malo bez ďalšieho za následok vyhlásenie neplatnosti dražby. Takýto výklad tiež možno vnímať ako preexponovane formalistický a dôvody neplatnosti dražby by mohli byť založené na „stopovaní“ včasnosti jej začatia. Oneskorenie začatia dražby tak nemusí byť vždy dôvodom pre neplatnosť dražby. Ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva, potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne, konformne, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou garantovaných základných práv a slobôd.

Pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Konajúci súd musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa či záložného veriteľa, uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Takéto konanie dražobníka má nepochybne vplyv na účasť na dražbe (účasť na dražbe sa konaním dražobníka zvýši), a tak aj na konečný dosiahnutý výsledok dražby, a tým aj reálne na práva žalobcov domáhajúcich sa neplatnosti dražby, ktorí by mali ako záložcovia nárok na vydanie hodnoty výťažku z predaja bez zbytočného odkladu, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 OZ16, resp. Z uvedeného je tak evidentné, že nie každý neskorší začiatok dražby, bez naplnenia podmienky predpokladanej v § 21 ods. Jej predmetom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách zároveň určuje, čo nemôže byť predmetom dražby, resp. Osobitná právna regulácia - zákon o dobrovoľných dražbách - sa, okrem iného, zaoberá tiež neplatnosťou dražby, ktorej predpokladom môže byť situácia, že boli porušené ustanovenia tohto zákona. Zákon o dobrovoľných dražbách zároveň upravuje taxatívny výpočet výnimiek, ktoré nebude možné posúdiť ako dôvody pre neplatnosť dražby. Jedným z uvedených dôvodov je okolnosť, kedy dražba začne oneskorene v dôsledku konania inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste.

Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností

Uľahčením a zvýšením účasti na dražbe fakticky dôjde k tomu, že sa zvýši počet dražiacich účastníkov, čím sa zvýši šanca na vydraženie predmetu dražby za vyššiu sumu (tým pádom aj príležitosť na získanie väčšieho výťažku dražby), čím následne stúpa možnosť na plnohodnotné uspokojenie pohľadávky, prípadne na získanie výťažku prevyšujúceho zabezpečenú pohľadávku, čím by zároveň žalobcom domáhajúcim sa neplatnosti dražby vznikol nárok na vydanie časti výťažku z dražby, prevyšujúcej zabezpečenú pohľadávku. Záverom je potrebné zdôrazniť, že nie každý neskorší začiatok dražby, aj bez splnenia podmienok vyžadovaných ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách a priori spôsobuje neplatnosť dražby.

Príklady z Praxe a Ochrana Spotrebiteľa

Príklady z praxe ukazujú, že pri dobrovoľných dražbách môže dochádzať k obchádzaniu zákona. Ak hrozí dobrovoľná dražba bytu alebo domu z dôvodu omeškania so splácaním úveru, odporúča sa poradiť sa s odborníkmi. Úverové zmluvy a prevody nárokov na inkasné spoločnosti môžu obsahovať chyby, ktoré neumožňujú predaj nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou.

Klientka sa obrátila na advokátsku kanceláriu s tým, že dražobná spoločnosť určila termín dobrovoľnej dražby jej bytu z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Advokáti zanalyzovali stav a pripravili návrhy na súd, kataster a požiadali dražobnú spoločnosť a veriteľa o upustenie od dražby, pretože výška vymáhanej sumy bola sporná a neprimerane nízka k hodnote bytu. Problematické bolo najmä nesplnenie povinnosti banky skúmať bonitu dlžníka pri schvaľovaní úveru, čo môže viesť k tomu, že úver nemožno predčasne zosplatniť alebo banka stráca nárok na odplatu za úver.

V inom prípade manželom poskytla banka úver zabezpečený záložným právom k rodinnému domu. V roku 2020 sa dostali do omeškania so splátkami a banka začala realizovať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Rodina sa obrátila na advokátsku kanceláriu a po právnej analýze bolo odporučené brániť sa súdnou cestou, nakoľko proces dražby a zabezpečená pohľadávka vykazovali porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd nariadil neodkladné opatrenie a banke uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Následne bola uzatvorená mimosúdna dohoda a došlo k zmierlivému vyriešeniu veci.

Ak existujú pochybnosti o tom, či boli splnené zákonné podmienky na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa veriteľ zdržal výkonu záložného práva do času, kým súd posúdi zákonnosť procesu.

Rozdiel Medzi Dobrovoľnou a Exekučnou Dražbou

Pre lepšie pochopenie inštitútu dobrovoľnej dražby je dôležité rozlišovať medzi dobrovoľnou dražbou a dražbou vedenou podľa Exekučného poriadku. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že pri exekučnej dražbe ide o výkon verejnej moci súdnym exekútorom, kedy prebieha celý proces pod dohľadom exekučného súdu.

Účastníkom dobrovoľnej dražby môže byť osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Účastníkom dražby však vždy musí byť osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Môže to napríklad byť aj štát alebo iná právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách.

Priebeh Dobrovoľnej Dražby Krok za Krokom

Samotná dobrovoľná dražba nemá zložitý priebeh. Po splnení zákonom predpísaných podmienok sa účastník dostaví na dražbu vo vopred ustanovenom termíne. Účastník dražby je ešte pred začiatkom dražby povinný na vyzvanie dražobníka preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo. Účastníci dražby sú ďalej povinní doložiť čestné vyhlásenie o tom, že nie sú osobou vylúčenou z dražby v zmysle § 5 zákona o dobrovoľných dražbách.

Samotná dražba sa následne otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep udelí.

Možnosti Zastavenia Dražby a Výkup Nehnuteľnosti

Výkup nehnuteľnosti môžete uskutočniť ešte aj bezprostredne pred začatím dražby, pričom dražba sa v takomto prípade zastavuje. Nehnuteľnosť si následne môžete prenajať, prípadne ju od nás odkúpiť naspäť. Je to vždy lepšie riešenie, ako keď o ňu v dražbe prídete. Našim klientom vždy odporúčame, aby akékoľvek problémové záležitosti začali riešiť čo najskôr.

Ak neviete, čo robiť a dostali ste sa do finančných ťažkostí, radi vám poradíme, ako postupovať. Pri výkupe nehnuteľností štandardne vychádzame z trhovej ceny nehnuteľnosti ustanovenej znalcom a klientom vyplácame maximálnu možnú kúpnu cenu, ktorá odráža možnosti lokality, v ktorej sa nachádza, technické stav nehnuteľnosti a ďalšie faktory vyplývajúce na hodnotu konkrétnej nehnuteľnosti. V najkrajnejšom prípade dokážeme vašu nehnuteľnosť odkúpiť aj tesne pred začatím konania dražby, ideálne je však nenechať veci zájsť až takto ďaleko.

Nadobúdanie Vlastníctva v Dobrovoľnej Dražbe

Donedávna bol v právnej teórií zaužívaný právny názor, že nadobudnutie vlastníctva prostredníctvom dražby je tzv. originálne nadobudnutie, čiže sa na nadobúdateľa nevzťahujú právne spory a vady predmetu nadobudnutia a pretrháva sa zásada nemo plus iuris. Avšak existuje aj názor právnej vedy, že príklep je tzv. inou právnou skutočnosťou v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi dobrovoľnou dražbou a dražbou podľa exekučného poriadku. Už ustálenou judikatúrou súdov je príklep súdneho exekútora v dražbe v rámci exekučného konania označený za originálny spôsob nadobúdania vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Avšak v prípade dobrovoľnej dražby súdy rozhodujú inak. Dobrovoľná dražba v skutočnosti nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Zásada Nemo Plus Iuris v Dobrovoľnej Dražbe

V zmysle § 140 ods. 2 písm. l) exekučného poriadku dražobná vyhláška musí obsahovať výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný. Zákon o dobrovoľných dražbách nič podobné neustanovuje. Okrem uvedeného súdny exekútor vykonáva verejnú moc pod dohľadom exekučného súdu, čo je ďalší podstatný rozdiel medzi exekučnou a dobrovoľnou dražbou. Zo znenia samotného zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris".

Keď sa zamyslíme bližšie a rozanalyzujeme si inštitút dobrovoľnej dražby zistíme, že je založená na súkromno-právnom základe a má súkromno-právny charakter. Dražobná spoločnosť vykonávajúca dražbu je právnickou osobou, založenou za účelom dosiahnutia zisku a dražbu vykonáva na zmluvnom základe na základe zmluvy o vykonaní dražby. Licitátor je zamestnancom dražobnej spoločnosti (dražobníka). Notár prítomný počas priebehu dražby osvedčuje priebeh dražby ako udalosť súkromnoprávnej povahy (ako napríklad priebeh valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti). Navrhovateľ dražby, ak ním je záložný veriteľ koná na základe plnomocenstva na výkon záložného práva udeleného vlastníkom nehnuteľnosti. Všeobecne v občianskom práve platí zásada nemo plus iuris a zákonodarca v zákone o dobrovoľných dražbách nevyjadril vôľu pretrhnúť platnosť tejto zásady na dobrovoľné dražby. Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris" nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. navrhovateľ navrhuje vykonanie dražby právnym úkonom a oprávňuje dražobníka (a zaňho konajúceho licitátora), aby svojimi právnymi úkonmi spôsobil stratu vlastníckeho práva navrhovateľa (resp.

Uprednostnenie výkladu, že vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe nadobúda vlastnícke právo aj vtedy, keď ani navrhovateľ dražby, ani záložca neboli vlastníkmi predmetu dražby, by znamenalo, že by sa bez ústavného dôvodu prihliadlo prakticky len na majetkový záujem vydražiteľa, ktorý zaplatil svoje najvyššie podanie za predmet dražby, ktorý reálne nenadobudol. Preto je vhodné, aby si každý vydražiteľ je pred urobením najvyššieho podania na dobrovoľnej dražbe, urobil due diligence nehnuteľnosti. Čiže aby si zistil, či neexistujú právne spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorých výsledok by sa ho mohol dotknúť.

Zákon o Dobrovoľných Dražbách: Kľúčové Ustanovenia

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. definuje dobrovoľnú dražbu ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Medzi kľúčové ustanovenia patria:

• Predmet dražby: Vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku.
• Osoby vylúčené z dražby: Dražobník a zamestnanci dražobníka.
• Dražobník: Osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom.
• Navrhovateľ dražby: Povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť.
• Ohodnotenie predmetu dražby: Zabezpečí dražobník podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby.
• Zmluva o vykonaní dražby: Musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka.
• Oznámenie o dražbe: Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe zákonom stanoveným subjektom, vrátane dlžníka a vlastníka predmetu dražby.
• Priebeh dražby: Otvára sa vyvolaním, obsahom ktorého je označenie a opis predmetu dražby, jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, najnižšie podania a najnižšie prihodenie.
• Neplatnosť dražby: Ak boli porušené ustanovenia zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

Dražobná Zábezpeka a Cena Dosažená Vydražením

Dražobná zábezpeka je peňažná čiastka, ktorú je potrebné zložiť do rúk dražobníka na to, aby sa záujemca o kúpu predmetu dražby mohol zúčastniť dražby. V prípade, že účastník dražby nebude na dražbe úspešný, dražobná zábezpeka sa účastníkovi dražby vráti v plnej výške, bezodkladne po skončení dražby.

Cenu dosiahnutú vydražením je potrebné doplatiť do 15 dní odo dňa konania dražby. Vydražiteľ sa stáva vlastníkom predmetu dražby po doplatení ceny dosiahnutej vydražením, a to ku dňu udelenia príklepu na dražbe. Po vydražení a doplatení ceny dosiahnutej vydražením je pôvodný vlastník povinný odovzdať predmet dražby vydražiteľovi bez zbytočného odkladu.

Atraktívnosť Dražieb a Výhodné Ceny

Zaujímavosť dražieb spočíva najmä v atraktivite cien, ktoré sú výhodnejšie ako obvykle ponúkové ceny, keďže kupujúci, okrem iného, nemusí znášať provízie rôznych sprostredkovateľov a predajcov a nikdy nekončiace množstvo rôznych poplatkov. Majetok ponúkaný v dražbe preto býva cenovo výhodnejší. Cena majetku v dražbe je spravidla stanovená súdnym znalcom. Znalec vypracúva posudok výlučne pre účely konkrétnej dražby (najčastejšie ako výkonu záložného práva), čo znamená, že posudok je aktuálny a že zohľadňuje skutočnosť, že majetok sa predáva v dražbe.

Keďže sa dražby realizujú v 99 % prípadov pre záložných veriteľov, ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva ako prví v poradí, tak v zmysle ustanovenia § 151 ma ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nadobúda vydražiteľ vlastníctvo k predmetu dražby bez tiarch, čo pri nehnuteľnostiach znamená, že ľudovo povedané, budete mať „čistý“ list vlastníctva bez ohľadu na počet tiarch na liste vlastníctva.

tags: #drazba #bez #zalozneho #prava #podmienky