Gabčíkovo: Pohľad do histórie kráľovského brodu

Úvod

Gabčíkovo, obec s bohatou históriou, sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína už v roku 1102 pod názvom Beys. Táto usadlosť, ktorá sa v priebehu storočí vyvíjala a menila, je neoddeliteľne spojená s dejinami Uhorska a neskôr aj Slovenska. Príbeh Gabčíkova je príbehom brodu, hradu, kolonistov a významných osobností.

Najstaršie zmienky a pôvod mena

Gabčíkovo patrí medzi najstaršie uhorské usadlosti. V listine z roku 1264 sa spomína ako Terra castri Zolgageur Bews, čo možno interpretovať ako územie hradu Szolgagyőr. Zaujímavosťou je, že tvar "Bews" vznikol pravdepodobne vďaka chybe flámskeho mnícha, ktorý slovo zapísal foneticky, ako ho počul. Podobne Slovania pri počutí maďarského Bős počuli Beš.

Pôvod názvu Bős pravdepodobne vychádza z osobného mena. Predpokladá sa, že obec vznikla v prvých desaťročiach 11. storočia a stala sa súčasťou obcí v hraničnom pásme. Usídlení tu boli Pečenehovia, ktorí strážili brod na potoku Čiliz, aby zabezpečili bezpečnosť komunikácie medzi Győrom a Szolgagyőrom cez medveďovský brod. Názov sa objavuje aj v roku 1345 v mene Mateja Böősiho (Matej z Bősu). V súpise pápežských vyberačov desiatku bola obec uvedená ako Bess. V roku 1380 bol jeden „kráľov človek” (rozumej kráľovský hodnostár) nositeľom mena Lothardus de Böős.

Hrad Szolgagyőr a jeho význam

Pred vytvorením stoličného systému bol uhorský štát členený na hradné španstvá. Medzi Rábskym (Győrskym) a Bratislavským španstvom bol povýšený na územnosprávny celok aj hrad Szolgagyőr, ktorý ležal v blízkosti Malého Blahova (dnes časť Dunajskej Stredy). Hrad zanikol počas tatárskeho vpádu a nikdy nebol obnovený kvôli absencii prírodných ochranných prvkov v nížinnej oblasti.

Udelenie výsad a rozvoj mestečka Bős

Kráľ Matej udelil poľnému mestečku Bős 27. septembra 1468 výsadu usporadúvať týždenný jarmok. Podľa portálneho súpisu z roku 1553 Ladislav Amade platil daň z 23 port. V 16. storočí Amadeovci usídlili v obci nemeckých kolonistov, čo viedlo k vzniku dvoch častí - Magyarbős (Maďarský Bős) a Németbős (Nemecký Bős). Tieto sa neskôr spojili, ale názov časti, ktorá je bližšie k Ňáradu, dodnes pripomína jej nemeckú minulosť - hóštát (Hochstadt).

Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku

Vlastníctvo Amadeovcov a Üchtritz-Amadeovcov

Belo IV. daroval túto pečenežskú obec Amadeovcom. Neskôr ju vlastnili jeho grófski potomkovia, takže väčšina Gabčíkovčanov bola až do zrušenia poddanstva v roku 1848 poddanými a želiarmi Amadeovcov, neskôr (po vymretí rodu po meči a po svadbe ich dcéry s potomkom grófskeho rodu) Üchtritz-Amadeovcov. Uhorský kráľ Ľudovít Veľký roku 1359 usadlosť spolu s chotárom daroval bratom Jána (syna bána Mikuláša Amadeho) Lothardovi, Štefanovi a Mikulášovi, pretože Ján nemal mužských potomkov. Roku 1402 je zemepánom už aj človek menom Štefan Beusi (z Bősu).

Na tunajších majetkoch Amadeovcov stál aj opevnený hradný kaštieľ s baštami a vodnou priekopou, ktorý v prestavanej podobe so štyrmi vežami stojí dodnes. Tu sa narodil a vyrastal významný maďarský básnik 18. storočia László Amade(1704-1764).

Hospodársky život a priemysel

V chotári obce sa preháňali ušľachtilé amadeovské kone a Üchtritzovcom patril aj jeden z najväčších cukrovarov v Bratislavskej stolici, ktorý fungoval v Gabčíkove v rokoch 1855-1876. V tom čase tu malo panstvo aj liehovar a pivovar. Na Dunaji bolo niekoľko mlynov patriacich Gabčíkovčanom.

Gabčíkovo v búrlivých časoch

V revolučných rokoch 1848-49 sa v chotári Gabčíkova odohrala menšia bitka medzi Rakúšanmi a postupujúcimi maďarskými honvédmi. V rokoch 1861 a 1867 obec pustošil rozsiahly požiar.

Zánik usadlostí v okolí

Listiny z 13. storočia uvádzajú niekoľko usadlostí v blízkosti Gabčíkova, ale stopy sa po nich strácajú už v stredoveku. K obci patria samoty Feketeerdő, Nagyvarjas, Kisvarjas, Tejke, Nagy erdő, Malomfölde, Falusziget, Kotliba a Ille.

Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie

Prepojenie s Jozefom Gabčíkom a súčasnosť

Po vzniku prvej ČSR sa slovenský názov obce používal v tvare Beš, po roku 1948 dostala obec názov po Jozefovi Gabčíkovi, slovenskom rotmajstrovi, príslušníkovi paradesantnej skupiny Anthropoid, ktorý spolu s J. Kubišom spáchal na území protektorátu Čechy a Morava v roku 1942 atentát na ríšskeho protektora R. Heidricha. Gabčík padol v boji s nacistickými vojakmi v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe.

V roku 1997 sa v obci konalo referendum, ktoré malo rozhodnúť, či bude obec znova žiadať o štatút mesta. Referendum bolo však pre nedostatočnú účasť občanov neplatné. Podľa posledných údajov z roku 2001 mala obec rozlohu 5239 hektárov a v 1399 domoch žilo 5084 obyvateľov (4598 Maďarov, 417 Slovákov, 31 Čechov, 4 Moravanov, 4 Rómovia, 1 Ukrajinec 2 Rusini, 1 Nemec, 4 Poliaci). Od 1. 1.

Zámocký park a umelecké dedičstvo

Zámocký park je riešený vo voľnom krajinárskom slohu a nachádza sa v ňom 12 druhov exotických drevín napr. sofora japonská, platan orientálny, pavlovnia plstnatá a iné). Umelecké predmety zozbierané počas stáročí, aj cenný rodinný archív boli po skončení druhej svetovej vojny rozkradnuté a zničené.

Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností

tags: #drazba #kralov #brod #historia