
Svet umenia je rozsiahly a fascinujúci, a jednou z jeho dôležitých súčastí sú dražby výtvarných diel. Či už ste skúsený zberateľ alebo len zvedavý pozorovateľ, tento článok vám poskytne komplexný pohľad na dražby umenia, ich princípy, históriu a význam.
Slovo "aukcia" pochádza z latinského "auctio", čo znamená množiť, rozmnožovať. Slovenské synonymá pre aukciu sú dražba, licitácia, vystupňovanie. Princíp všetkých aukcií - bez ohľadu na to, čo sa na nich predáva - je v zásade rovnaký. Stanovená minimálna cena predmetu sa ponukami jednotlivých záujemcov stupňuje podľa vopred daných pravidiel až k poslednej, ktorú licitátor úderom kladivka potvrdí.
Hoci aukcie majú v Európe dlhú tradíciu (aukcie starožitností a umenia sa konali už v starovekom Ríme), na našom území aukčný obchod v pravom zmysle toho slova nikdy nejestvoval.
Aukcia výtvarných diel je verejné podujatie, na ktorom sa dražia umelecké diela, ako sú obrazy, sochy, grafiky a iné. Cieľom aukcie je nájsť pre dielo kupca, ktorý je ochotný zaplatiť zaň najvyššiu cenu.
Zisk príklepu neznamená, že vydražiteľ zaplatí za dielo len túto sumu. K nej sa totiž ešte pripočítava tzv. aukčná provízia. Vo svete to spravidla býva plus 15 - 25% z konečnej ceny. SOGA účtuje 10 - 15%.
Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku
Vydražiteľ dostáva k dielu aukčné potvrdenie, podpísané vedúcim ekonomického oddelenia a opatrené pečiatkou aukčnej spoločnosti. Potvrdenie, alebo sprievodný list vydraženého diela obsahuje základný odborný popis vydraženej veci (poradové číslo katalógu, autor, názov, rok vzniku, materiál, rozmery, značenie). Ide o dôležitý úradný doklad. Má povahu znaleckého certifikátu: vyjadruje totiž reálnu obchodnú hodnotu veci v čase konania aukcie a môže slúžiť napríklad na poistenie diela, alebo pri jeho neskoršom predaji.
Aukčné domy (okrem tých najväčších, ako sú Sotheby´s, či Christie´s) sa spravidla špecializujú na konkrétnu komoditu. Ale aj aukčné siene ponúkajúce výhradne výtvarné umenie či starožitnosti reagujú na požiadavky a možnosti trhu užšou diferenciáciou obsahu jednotlivých aukcií -- podľa historických období, výtvarných druhov alebo umeleckých žánrov.
Zdrojom zisku každej aukčnej siene je provízia z predaja, ktorú dostáva od predávajúceho a aukčná provízia, ktorú inkasuje od vydražiteľa. Aukčná sieň teda ponúkané diela nepredáva, ale sprostredkuje ich predaj. Je teda len akýmsi medzičlánkom medzi majiteľom diela a jeho kupcom. Pre majiteľa to má nespornú výhodu: oproti bežnému predaju mu aukčná sieň zabezpečí prítomnosť viacerých záujemcov o jeho dielo a v súboji ich ponúk môže dosiahnuť dielo skutočne reálnu cenu. Ale aj kupujúci z hromadného aukčného predaja svojím spôsobom profituje. Ceny nie sú ľubovoľné: sú stanovované porovnaním s inými verejnými predajmi, predkladané diela sú umelecko-historicky, technologicky a obchodne zhodnotené, odborne popísané a reštaurátorsky ošetrené.
Na druhej strane: žiadna aukčná sieň na svete neručí za pravosť ponúkaných vecí, či absolútnu korektnosť a kompletnosť ich popisu v katalógu. To je však len otázka právneho statusu jej existencie. V prípade, že sa dodatočné výhrady ukážu ako vážne a opodstatnené, seriózny aukčný dom sa nebráni vráteniu peňazí.
Cenový precedens je železným zákonom obchodného zhodnocovania výtvarných diel. Pri určovaní finančnej hodnoty obrazu a sochy sa totiž nemožno oprieť o nejaké všeobecne platné cenníky: umenie je veľmi ťažko prepočítateľné na peniaze. Právne vzaté, človek nekupuje obraz, ale dáva jeho pôvodnému majiteľovi poplatok za to, že s ním môže výhradne disponovať. A tento poplatok sa nedá určiť inak, než porovnaním: môj Benka je podobný inému Benkovi, ktorý sa predal pred rokom za toľko a toľko korún a teda aj môj obrázok má obdobnú finančnú hodnotu. V praxi je to samozrejme o čosi zložitejšie. Vlastne celý obchod s umením spočíva na paradoxnom jave, že jedno a to isté dielo sa môže predať v čase a priestore za diametrálne odlišné sumy a pritom sa týmto obchodom nedá nič vyčítať. Ako sa vraví: každá cena diela je dobrá, na ktorej sa dokáže dohodnúť predávajúci a kupujúci. Cieľom dohadovania s klientami v SOGE je preto len stanovenie primeranej súčasnej obchodnej hodnoty predávaného diela. Porovnávame ponúkané dielo v súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením. Východiskom je stanovenie obchodného renomé autora diela.
Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie
Kedysi bol maliar, či sochár považovaný len za remeselníka svojho druhu. Až umenie modernej doby (približne od romantizmu), vyznávajúce neopakovateľnosť individuality umelca, nezastupiteľnosť originality jeho štýlu, povýšilo výtvarníka do rangu umelcov s veľkým U. V stredoveku, či renesancii sa preto nepovažovalo za nič neobvyklé, keď si úspešný maliar, zavalený objednávkami, zriadil dielňu. V nej jeho pomocníci (často budúci vynikajúci maliari) produkovali obrazy, ktorým Majster dodával iba základnú koncepciu, možno niekoľko ťahov štetca a signatúru. Dnes sa tieto obrazy dostávajú do aukčného obchodu s poznámkou, že sa jedná o dielenskú prácu. Ceny týchto diel sú spravidla podstatne nižšie, než obrazy deklarované ako práce „z ruky umelca“. Na druhej strane: rozlíšenie dielenskej a autorskej práce je záležitosťou nesmierne subtílnou.
V SOGE môže byť dražiteľom byť občan nad 18 rokov, alebo právnická osoba, pôsobiaca na území SR. Samozrejme, s výnimkou majiteľov ponúkaných vecí. Záujemca o dražbu sa nemusí preukázať preukazom totožnosti pri registrácii tesne pred, či počas jej konania si vyzdvihne dražobné číslo. Majiteľ dražobného čísla podpisuje Prehlásenie, v ktorom sú uvedené jeho základné osobné údaje (meno, adresa, č. OP, telefón) a záväzok rešpektovať ustanovenia Dražobného poriadku. Podstatou Prehlásenia je záruka, že dražiteľ zaplatí a prevezme vydražené veci najneskôr do 14 pracovných dní po aukcii.
Dražobný poriadok je súbor pravidiel, ktorým sa riadi priebeh aukcie. Je neoddeliteľnou súčasťou aukčného katalógu. Aukčný poriadok SOGY síce vychádza z našej obchodnej legislatívy, v zásade sa však v máločom líši od podobných dokumentov európskych aukčných domov. Odlišnosti sú len v konkrétnostiach (spôsob navyšovania, výška aukčnej provízie). Najpodstatnejším rozdielom je, že kým inde -- dajme tomu v Sotheby -- je vyvolávacia cena tajná, u nás je zákonnou povinnosťou jej zverejnenie v katalógu. Aj keď je dražobný poriadok formulovaný suchou právnickou rečou, možno len doporučiť jeho dôkladné preštudovanie.
Aukčný katalóg je vlastne istým spôsobom graficky upraveným, zoradeným a očíslovaným zoznamom ponúkaných vecí a ich reprodukcií. Každý predmet je sprevádzaný základným odborným popisom (autor, názov, vročenie, technika, materiál, rozmer, značenie, proveniencia… ). Najdôležitejším údajom je vyvolávacia cena predmetu. V katalógoch SOGY je uvedená aj doporučená cena diela, čo vlastne obdoba „estimácie“ európskych aukčných siení (odhadovaného rozpätia konečnej, respektíve želanej ceny). Aj keď poznanie katalógu by malo patriť povinnej výbave dražiteľa, je vždy len pomôckou. Dražiteľ by mal kupovať výhradne len na základe fyzickej obhliadky vytipovaného diela. Už preto, že žiadny katalóg nemôže obsahovať úplne kompletný popis (málokedy sa napríklad detailne uvádza stav hmotnej stránky ponúkaného predmetu) a fotografia tiež môže byť do určitej miery zavádzajúca (a to nespomíname povestného tlačiarenského škriatka a ním spôsobené chybné alebo nepresné katalógové údaje). Každá aukčná sieň upravuje rozsah, obsah a grafickú podobu katalógov podľa požiadaviek vlastnej klientely. Napríklad katalógy SOGY obsahujú inde neuvádzané údaje týkajúce umelecko-historického zhodnotenia ponúkaných vecí. Doporučená cena diela alebo predmetu sa stanovuje podľa precedensov konečných cien predchádzajúcich verejných predajov diel toho - ktorého autora, obdobia, školy a podobne. Ak nie sú takéto precedensy známe, vychádza jej určenie z porovnania predajov diel a umeleckých premetov obdobných umelecko-historických kvalít a obchodnej atraktivity. Určuje približný horný limit, ktorý by malo draženie predmetu za normálnych okolností dosiahnuť. Vyjadruje len názor aukčnej siene a má preto vyslovene informatívny a orientačný charakter.
Nikto nemôže nikomu vyčítať, že si vo voľnom čase maľuje repliky, napríklad obrázky v štýle Martina Benku. Horšie už je, keď sa náš nedeľný maliar snaží napodobniť Benkov podpis. Ale až vo chvíli, keď sa pokúsi obrázok predať ako dielo Martina Benku sa z neho stane falšovateľ a z nevinnej repliky falzifikát. Aj pre toto je falzifikátorstvo tak ťažko postihnuteľné. Treba si uvedomiť, že falzifikáty nie sú len nočnou morou zberateľov, ale aj predajcov. Aukcie sú verejné, doprevádzané katalógom s fotografiami, a preto akýkoľvek zisk z predaja falzifikátu nemôže nahradiť dlhodobú stratu dobrého mena a obchodnej povesti aukčného domu.
Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností
Príklep sa tradične robí po treťom a poslednom vyvolaní ponuky elegantným kladivkom zo slonoviny alebo mahagónového dreva. V aukčnom katalógu je niekedy v popise diela uvedené, že je kópiou nejakej konkrétnej staršej predlohy. Treba rozlišovať medzi kópiou a reprodukciou. Kým reprodukcia je mechanická a teda bezcenná, kópie majú svoju umelecká i obchodnú hodnotu. Spravidla bývajú dielami profesionálnych výtvarníkov, alebo reštaurátorov a vznikajú zväčša zo študijných dôvodov. Kvalita kópie sa posudzuje podľa miery zhody s originálom (iba rozmer má byť o niekoľko centimetrov menší). Vysoko cenené sú najmä tzv. dobové kópie (napríklad kópie významných flámskych maliarov 17. storočia, pochádzajúce z 18.
Licitátor riadi a usmerňuje chod aukcie. Jeho povinnosťou však zďaleka nie je len zrozumiteľne artikulovať, správne počítať ponuky na navyšovanie, či neprehliadnuť žiadne zdvihnuté dražobné číslo. Musí byť aj charizmatickou osobnosťou, schopnou vycítiť nálady a očakávania sály a podľa toho beh aukcie zrýchľovať, alebo spomaľovať, musí vedieť šikovne narábať s písomnými a telefonickými ponukami, okamžite riešiť vzniknuté spory dražiteľov atď. Vraví sa, že licitátor s takýmito schopnosťami ovplyvňuje predaj viac, než akokoľvek náročne graficky spracovaný katalóg. Možno aj preto na poste licitátorov slovenských aukcií tak často zaskakujú laici z mediálnej sféry. Na tých je však príliš vidieť, že takpovediac nevedia čo predávajú. Ideálnym riešením pre výtvarné aukcie je teda skôr kunsthistorik so šarmom, matematickým talentom a aspoň základným právnym vzdelaním. Vo svete nebýva výnimkou, že licituje samotný majiteľ aukčnej siene.
Majiteľ diela alebo starožitného predmetu si zmluvne objednáva sprostredkovanie jeho predaja na aukcii. Podstatou takejto Zmluvy je dohoda o výške vyvolávacej ceny, termíne vyplatenia vydražených vecí, spôsobe prípadného mimoaukčného predaja a predovšetkým percentách provízie z predaja. V SOGE to činí približne 24% z konečnej, odklepnutej ceny predmetu (presne - 20% z konečnej ceny plus 20% DPH z provízie). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že majiteľ diela na Slovensku neplatí zo zisku z jeho predaja daň z príjmu. Aukčná sieň si však za svoje služby môže účtovať ďalšie poplatky. V SOGE je to 30,- EUR, v zahraničných aukčných domoch má majiteľ diela aj ďalšie zrážky z jeho predaja - za odbornú expertízu, reštaurovanie, rámovanie, paspartovanie a pod. Objednávateľ predaja diela so zmluvou podpisuje aj čestné prehlásenie, že je jeho majiteľom a môže s ním voľne disponovať. Aukčná sieň totiž nemá možnosť a ani právo zisťovať majetkové náležitosti ponuky. Na to si treba dať pozor. V prípade dodatočných majetkových sporov nezostáva nič iné, než už skatologizované, sfotografované a umelecko-historicky zhodnotené dielo stiahnuť z aukcie.
Základným právom každej siene je určovať výšku najvyššej možnej ponuky. V praxi to znamená, že zdvihnutím čísla dražiteľ navýši cenu o sumu, ktorá je závislá od poslednej ponuky. V priebehu draženia jednej položky sa teda môže stať, že navyšovacia suma sa viackrát narastaním zmení. Treba si teda pamätať dražobným poriadkom stanovené finančné zlomy, najmä pri vyšších cenových reláciách, aby nedošlo k nepríjemným disproporciám medzi plánovanou investíciou do diela a realitou. Alebo -- dražiteľ s povahou hazardéra môže stanovenú postupnosť navyšovania zrušiť hlasitou ponukou, preskakujúcou niekoľko cenových krokov. Pri rýchlosti s akou sa draží, tým obvykle „vyrazí dych“ ostatným spoludražiteľom. Takýto postup však možno doporučiť iba tým najskúsenejším: len málokto totiž dokáže odhadnúť do akej sumy je odhodlaný ísť konkurent.
Osobná prítomnosť na aukcii nie je nevyhnutnosťou. Jednou z možností ako „nebyť videný“ je dať si tzv. písomný limit. Je to vlastne objednávka zastupovania dražiteľa na aukcii. Dražiteľ určí položky katalógu a výšku do ktorej môže aukčná sieň jednotlivé diela dražiť. O výške písomného limitu vie samozrejme len licitátor: sála sa ho dozvie iba v prípade, keď ho ponuka z nej prekročí (licitátor oznámi: „limit padol“). Pri vyplňovaní objednávky (je odňateľnou súčasťou katalógu) treba dať pozor, aby sa určený limit zhodoval s postupnosťou navyšovania. A navyše, prípadná ponuka zo sály má vždy prednosť. Skúsenosť zo SOGY hovorí, že písomné limity bývajú málokedy úspešné. Je totiž veľmi ťažké správne odhadnúť konkrétnu sumu, po ktorú sa tá ktorá položka bude dražiť, sála si na limit „počká“ a predraží Vás trebárs o smiešnych 30 eur.
Platiť za vydražené diela sa dá počas aukcie, dražobnej prestávky, alebo v istom limitovanom čase po aukcii. Ak je dielo vydražené, avšak dražiteľom nezaplatené, aukčná sieň má právo opakovať jeho licitáciu.
Súčasťou zmlúv o sprostredkovaní predaja je v SOGE klauzula, že na aukcii nevydražené dielo si môže podržať 30 dní a pokúsiť sa ho predať v poaukčnej ponuke. Mnoho ľudí si zároveň myslí, že je výhodnejšie počkať, nedražiť a potom získať nepredanú vec so zľavou. Aspoň v SOGE to nie je pravda. Dielo možno získať mimo aukcie minimálne za vyvolávaciu cenu (plus príslušné provízne príplatky). Spravidla sa však stanovuje komisionálna cena ešte o čosi vyššie, najmä pri položkách, kde je nadštandartný rozdiel medzi vyvolávacou a doporučenou cenou.
Podľa zákona je aukčná sieň povinná najmenej štyri dni pred konaním aukcie umožniť prehliadku vecí zaradených do aukcie na mieste, ktoré je uvedené v aukčnom katalógu. Predaukčná výstava sa od iných výtvarných výstav líši iba dvoma vecami. Pri dielach nie sú popisky, ale len čísla a vystavených vecí sa nielenže možno dotýkať, ale je to vyslovene doporučené. Prečo? Pomôžeme si citátom z dražobného poriadku SOGY: „Všetky veci sa dražia bez ohľadu na vady a nedostatky či chybný popis. Dražiteľ by sa mal pred dražbou osobne zoznámiť so stavom každej veci a je výhradne na jeho uvážení, či vec zodpovedá popisu v katalógu. … Akékoľvek vyslovené či mlčky predpokladané záruky sú týmto vylúčené“. Ak vznikajú nejaké poaukčné ťahanice, tak práve pre toto. Namieta sa, že v katalógu bol uvedený nepresný rozmer, nesprávne charakterizovaná podložka alebo technika obrazu, fotografia farebne nezodpovedá predlohe, nebolo deklarované poškodenie diela apod. Na to môžeme len s ľútosťou odpovedať, že dražiteľ sa mal…
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov výtvarných diel a ich autorov, ktorí sa objavili na aukciách:
tags: #drazba #vytvarnych #diel #sala