Starostlivosť o drény a drenáže: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o drénoch a drenážach, ich účele, typoch, zavedení a starostlivosti. Zameriava sa na rôzne aspekty drenáže, od hrudníka po peritoneálne dutiny, a zdôrazňuje dôležitosť správnej starostlivosti pre optimálne výsledky liečby.

Úvod do drenáže

Drenáž je chirurgický postup, ktorého cieľom je odstrániť nahromadenú tekutinu, vzduch alebo hnis z rôznych častí tela. Používa sa pri liečbe širokého spektra stavov, od nenádorových a nádorových ochorení hrudníka až po abscesy a infekcie. Princípom drenáže je odvádzanie sekrétu v smere prirodzeného smeru pádu. Tekutina vďaka gravitácii steká do zberného vrecka, ktorý musí byť položený nižšie než rana.

Drenáž hrudníka

Drenáž hrudníka je bežný postup, ktorý sa používa na liečbu stavov, ako sú pneumotorax (vzduch v hrudnej dutine), hemotorax (krv v hrudnej dutine) a fluidotorax (tekutina v hrudnej dutine). Najčastejšie sa vykonáva v druhom alebo piatom medzirebrovom priestore, v prednej axilárnej línii, s ohľadom na okraj veľkého prsného svalu.

Postup drenáže hrudníka

1. Príprava: Pacient je v ležiacej polohe. Oblasť vpichu sa dezinfikuje a lokálne anestetizuje.
2. Zavedenie drénu: Incízia sa vedie nad horným okrajom rebra, aby sa predišlo poškodeniu nervov a ciev. Drén sa zavádza mediálne alebo do kupoly pľúc.
3. Pripojenie na odsávanie: Drén sa pripojí na aktívne odsávanie, ktoré sa nastavuje od -5 cm H2O do -25 cm H2O.

Starostlivosť o drén hrudníka

• Pravidelná kontrola priechodnosti drénu.
• Monitorovanie množstva a charakteru odvádzanej tekutiny.
• Prevencia infekcie v mieste zavedenia drénu.
• Sledovanie príznakov reexpanzného pľúcneho edému pri prudkej reexpanzii pľúc.

Odstránenie drénu hrudníka

Dĺžka drenáže pneumotoraxu závisí podľa výsledku na kontrolnom CT prípadne RTG vyšetrení. Po odstránení drénu je dôležitý dokonalý uzáver kanála, aby sa predišlo komplikáciám. Extrakcia by mala zabezpečiť dokonalejší uzáver kanála po dréne.

Punkcia

Punkcia je chirurgický výkon, pri ktorom sa pomocou ihly prepichne tkanivo alebo orgán na diagnostické alebo terapeutické účely. Pri punkcii je možné súčasne aplikovať aj diagnostický prostriedok, či liek (napr. odstrániť výpotok z kolenného kĺbu s následnou aplikáciou lieku). Využívajú sa ihly rôzneho lúmenu (priesvitu) a dĺžky, niekedy s mandrénom, aby nedošlo k upchatiu lúmenu pri prenikaní tkanivom. Punkcia je chirurgický výkon, ktorý veľmi často využívajú aj nechirurgické oddelenia a „nechirurgovia“, a niektoré z nich robia výhradne len špecialisti - internisti, napr. na punkciu fluidothoraxu, kostnej drene alebo biopsiu pečene. S pravidla sa punkcia robí priamočiaro, najkratšou cestou. Niekedy je punkcia vedená schodovite, aby punkčný kanál po vytiahnutí ihly nebol priamočiary. Peroperačne za kontroly USG alebo CT - napr.

Prečítajte si tiež: Asistencia pri starostlivosti o drény

Typy punkcií

• Punkcia peritonea a peritoneálnych orgánov: Používa sa pri diagnostických aj liečebných postupoch. Často sa robí laváž aj drenáž súčasne. Pacient pri punkcii leží, niekedy s mierne vyvýšenou hornou polovicou tela. Nález je spravidla pozitívny až pri vyššom hemoperitoneu (300 - 500 ml). Ďalším spôsobom diagnostickej laváže je zavedenie flexibilného polyetylenového perforovaného katétra (drénu) silnou punkčnou ihlou alebo pomocou trokára z bodovej kožnej incízie 2 - 3 cm pod pupkom.
• Punkcia Douglasovho priestoru: Má diagnostický význam. Vpich 10 cm dlhej ihly v Larreyovom trojuholníku medzi processus insoformis a ľavým okrajom rebrového oblúka, ktorý tu tvorí úpon 6. alebo 7. rebra.
• Lumbálna punkcia: Je napichnutie subarachnoidálneho priestoru v oblasti cisterna terminalis. Ide o častý diagnostický výkon pri vyšetrení mozgovomiechového moku, najmä pri krániocerebrálnom poranení.
• Punkcia kolenného kĺbu: Z terapeutických dôvodov sa do kĺbu aplikujú protizápalové preparáty. Kolenný kĺb sa pichá z laterálnej strany za prísne aseptických podmienok.

Indikácie pre punkciu

• Pneumotorax: - 3. medzirebrový priestor v stredokľúčnej čiare.
• Fluidotorax: - 8. medzirebrový priestor v zadnej axilárnej čiare.

Ak nie je možné vyriešiť problém jednorazovou punkciou, je potrebné zaviesť drenáž.

Typy drenáže

Existuje niekoľko typov drenáže, ktoré sa líšia mechanizmom účinku a použitím:

• Prirodzená drenáž: Vzniká pri spontánne perforácii abscesu, incízii alebo povoleniu stehov v rane.
• Kapilárny drén (cigaretový, knôtový): Pozostáva z jemnej gumovej hadičky, do ktorej je vložený prúžok mulu.
• Trubicový, spádový (pasívny) drén: Princípom je odsávanie sekrétu v smere prirodzeného smeru pádu. Tekutina vďaka gravitácii steká do zberného vrecka, ktorý musí byť položený nižšie než rana.
• Drenáž za využitia podtlaku: V podtlakových fľašiach, kde prebieha aktívne odsávanie tekutín. Odsávanie prebieha nepretržite a zabraňuje vstupu infekcie do rany. Skladá sa z dierovanej hadičky a zberného zariadenia s negatívnym tlakom (väčšinou stlačený gumový balónik,v ktorom záporný tlak vyvoláva návrat do pôvodného tvaru).
• Aktívne pripojená hadička k fľaši s trvalým podtlakom: Obsahuje prívod preplachovacieho roztoku na jednom konci rany a saciu trubicu na druhom konci. Používa sa pri hnisavých ranách na odvádzanie sekrétu, môže byť otvorený aj uzavretý.
• Drenáž s vodným ventilom: Koniec trubice odvádzajúci vzduch alebo tekutinu je ponorený 3 až 5 cm pod hladinu antiseptického roztoku, čím je vytvorený jednocestný vodný ventil. Využíva sa napr. pri odsávaní vzduchu z pleurálnej dutiny (drenáž pneumothoraxu). Pri každom výdychu je vzduch vytlačený, ale sily pôsobiace pri nádychu nestačia na spätné nasatie vzduchu.
• Systém 2 fliaš: Z ktorých jedna slúži na zhromažďovanie sekrétu a druhá je napojená na aktívny odsávací systém.

Starostlivosť o drenáž

Správna starostlivosť o drenáž je kľúčová pre prevenciu komplikácií a zabezpečenie úspešnej liečby.

• Umiestnenie drénu: Je dôležité drénovať dutinu najkratšou možnou cestou k jej najnižšiemu miestu.
• Prevencia infekcie: Pravidelné čistenie okolia drénu antiseptickým roztokom.
• Monitorovanie výdaja: Sledovanie množstva a charakteru odvádzanej tekutiny.
• Priechodnosť drénu: Pravidelná kontrola, či drén nie je upchatý (napr. poúrazový pneumotorax).
• Dĺžka drenáže: Pri preventívnej drenáži rany alebo brušnej dutiny sa drén ponecháva zvyčajne 2 - 3 dni (podľa výdaja do drénu). Dĺžka drenáže pneumotoraxu závisí podľa výsledku na kontrolnom CT prípadne RTG vyšetrení.

Komplikácie drenáže

• Infekcia v mieste zavedenia drénu.
• Upchatie drénu.
• Krvácanie.
• Poškodenie okolitých orgánov.
• Reexpanzný pľúcny edém pri prudkej reexpanzii pľúc.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

tags: #dreny #a #drenaze #starostlivost