Žaloba na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva v susedských sporoch

Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností. V súčasnosti sa znovu dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov.

Vzájomná tolerancia a rovnováha

Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv, a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú, a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy by jeden z vlastníkov bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva.

V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s týmito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy).

Dobré mravy a zákaz zneužitia subjektívnych práv

Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obe zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods. Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého.

Imisie a neoprávnené zásahy

Materiálne rozhraničenie napr. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu.

Prečítajte si tiež: Aplikačná prax: Žaloba na zdržanie sa konania

Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv.

Primeranosť zásahu a objektívne hľadiská

Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.

Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka.

Skutkové podstaty a ochrana práv

Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

Povinnosti vlastníka a exemplifikatívne vymedzenie

Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Charakter zásahov a ich formy

Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne.

Neadekvátne správanie a ochrana práv

V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti. Podľa § 126 ods. Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva.

Žalobný petit a obmedzenia súdu

Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod. Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Konanie na návrh a presné vymedzenie zásahu

V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí.

Povinnosť konať a odvrátenie hroziacej škody

V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 412 ods. Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo. Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Rozdiel medzi žalobami podľa § 127 OZ a § 417 OZ

Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods.

Predbežné opatrenia a ochrana práv

Podľa § 74 ods. Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm.

Priestupky a porušovanie susedských vzťahov

Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku.

Konkrétne priestupky a ich sankcie

Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu.

Trestný čin nebezpečného vyhrážania

Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z.

Priestupky proti majetku

Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Ochrana na obci

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj… P. O. K spis. bytom Kvetná ul. Kvetná ul. - výpis z obchodného registra na: E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o.

Príklad z praxe - spor o mäsovýrobu

Formou žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva zo dňa 01.02.2009, v znení zmeny žaloby zo dňa 13.06.2009, som sa domáhal toho, aby súd rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zdržať sa údenia mäsa, škvarenia masti a s tým spojeného spustenia kompresorov chladiaceho zariadenia mäsovýroby a používania koľajníc na prepravu zaveseného mäsa v čase nočného pokoja a zároveň je povinný premiestniť kompresory chladiaceho zariadenia mäsovýroby a koľajnice na prepravu zaveseného mäsa z tej časti prevádzkárne v ktorej sú umiestnené do takej časti prevádzkárne žalovaného nachádzajúcej sa v okrese Brezno, v obci Brezno, v katastrálnom území Brezno, vedenej na LV č. 282, postavenej na parcele č. 872/3 alebo predajne žalovaného nachádzajúcej sa v okrese Brezno, v obci Brezno, katastrálne územie Brezno, prevádzkovanej v jeho rodinnom dome pod súpisným číslom 46, postavenom na parcele č. 872/2, vedenom na LV č. 282, z ktorej nebude doliehať žiadny hluk, vznikajúci pri prevádzkovaní mäsovýroby žalovaným, na susediacu parcelu č. 873, vedenú na LV č. 500, nachádzajúcu sa v okrese Brezno, v obci Brezno, v katastrálnom území Brezno, na ktorej je postavený rodinný dom žalobcu pod súpisným číslom 45.

Znalec a zmena žalovaného

V uvedenej veci bol uznesením Okresného súdu Brezno pod spis. zn.: 5C/13/2009-195 zo dňa 28.05.2010 ustanovený za znalca znalecký ústav z odboru elektrotechniky - Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky v Bratislave, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 236, v zastúpení znalcom prof. Ing. Dňa 23.07.2010 mi bolo doručené oznámenie súdu o vykonaní ohliadky Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky v dňoch 07. a 08.08.2010. Dňa 03.08.2010 mi bolo Okresným súdom Brezno oznámené, že žalovaný prestal vykonávať živnosť pod obchodným menom Emil Vábny - mäsovýroba, miesto podnikania: Kvetná ul. 46/32, 066 00 Brezno, IČO: 54856952 a postupne pozrušoval prevádzkárne (ako posledná bola zrušená prevádzkáreň mäsiarstva a to dňa 24.07.2010) a namiesto toho bola založená spoločnosť E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o., so sídlom: Kvetná ul. 46/32, 066 00 Brezno, IČO: 62 512 936, pričom dňom zápisu uvedenej spoločnosti do obchodného registra je 21.04.2010. Z výpisu z obchodného registra som zistil, že spoločníkmi i konateľmi predmetnej spoločnosti sú Peter Vábny a Lucia Vábna, pričom predpokladám, že ide o rodinným príslušníkov Emila Vábneho.

Pokračovanie sporu a návrh na zmenu žalovaného

Spol.: E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o., sídli na adrese: Kvetná ul. 46/32, Brezno, pričom práve prevádzkovaním mäsovýroby v prevádzkarni nachádzajúcej sa v okrese Brezno, v obci Brezno, v katastrálnom území Brezno, vedenej na LV č. 282, postavenej na parcele č. 872/3 a predajni nachádzajúcej sa v okrese Brezno, v obci Brezno, katastrálne územie Brezno, v rodinnom dome pod súpisným číslom 46, postavenom na parcele č. 872/2, vedenom na LV č. 282, dochádza k šíreniu nadmerného hluku obťažujúceho mňa žalobcu a moju rodinu a práve v tejto nehnuteľnosti majú byť vykonané merania a ohliadka Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky. Spoločnosť E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o. má v predmete činnosti taktiež mäsiarstvo a údenársku výrobu, rovnako ako tomu bolo u Emila Vábneho - mäsovýroba, ktorý v prevádzkárni na adrese Kvetná ul. 46 prevádzkoval mäsiarstvo. Podľa § 92 ods. Zo súčasného žalovaného a to: Emil Vábny - mäsovýroba, miesto podnikania: Kvetná ul. 46/32, 066 00 Brezno, IČO: 54856952, prešli práva a povinnosti, o ktorých sa koná, na nový právny subjekt a to na spoločnosť: E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o., so sídlom: Kvetná ul. - výpis z obchodného registra na E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o.

V zmysle § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby do konania na miesto súčasného žalovaného: Emil Vábny - mäsovýroba, miesto podnikania: Kvetná ul. 46/32, 066 00 Brezno, IČO: 54856952, vstúpila obchodná spoločnosť: E. Vábny - mäsovýroba, s.r.o., so sídlom: Kvetná ul.

tags: #žaloba #na #uloženie #povinnosti #zdržať #sa