
Drevené sudy sú tradičným a ceneným spôsobom skladovania a zrenia vína, destilátov a iných nápojov. Aby však sudy slúžili dlho a spoľahlivo, je potrebná správna starostlivosť a údržba. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa starať o drevené sudy, od ich prvotného ošetrenia až po pravidelné čistenie a skladovanie.
Pred prvým použitím je potrebné nový drevený sud správne pripraviť. Tento proces zahŕňa niekoľko krokov:
Pravidelná údržba je kľúčová pre zachovanie kvality a životnosti dreveného sudu.
Ak chcete sud po prvom použití použiť znovu, môže potrebovať obnovu. Tá by sa mala vykonávať vždy, ak v sude zreje víno.
Existuje niekoľko spôsobov, ako čistiť drevené sudy:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Pôsobením mesačného svitu alebo samotným vínom sa v sudoch tvoria nasýtené usadeniny, ktoré musia byť pravidelne odstraňované. V opačnom prípade Vás časom nemilo prekvapia nepríjemným hnilobným nasýteným zápachom a neskôr až plesňami. Ak chcete sudy používať opakovane a vyhnúť sa ustavičným výdavkom za kúpu nových, musíte sa o nich patrične starať. Ak zvolíte správnu a pravidelnú opateru, zaručene Vám vydržia nejednú sezónu.
V prípade, že na povrchu sudov spozorujete čo i len tenkú vrstvu plesne, sud dajte okamžite vyčistiť profesionálom. V prípade spozorovania žltej plesne je veľmi pravdepodobné, že i po čistení na povrchu ostanú čierne škvrnky. Lepšie obstojíte, ak spozorujete na povrchu bielu pleseň. Pri kompletnom vyčistení a vydezinfikovaní môžete sud opäť použiť. Je však dôležité ho neustále kontrolovať.
Vysoko odporúčame pravidelné čistenie drevených sudov, aj v prípade, že sa na nich nenachádza žiadna pleseň, predídete tak zbytočným komplikáciám a predĺžite ich životnosť. Akonáhle sa v sude nenachádza žiadne víno, mali by ste ho dať vyčistiť.
Správne skladovanie je nevyhnutné pre udržanie kvality sudov a predĺženie ich životnosti.
Sudy sa musia skladovať na chladnom a vlhkom mieste (najlepšie pivnica), teplota 8-14°C, maximálne do 18°C. Vyššie teploty, prievan, alebo klimatizácie sudy vysuší a poškodí, alebo úplne zničí. Na takto poškodené sudy sa neposkytuje záruka.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Drevené sudy skladujte na stojanoch alebo paletách v rozostupoch minimálne 50 cm, vo vlhkej miestnosti s okolo 75 - 80 % vlhkosťou. V prípade, že sudy aktuálne nevyužívate, neuchovávajte ich prázdne. Ak sú sudy nečinné veľmi dlhú dobu, pravidelne ich stav kontrolujte, môže sa v nich časom vytvoriť pleseň, ktorú je nutné ihneď odstrániť.
Sudy na destilát, víno, vedrá a sudy na vodu, ktoré momentálne nie sú používané, je potrebné naplniť vodou aspoň do 1/5 ich objemu. Sudy, ktoré necháte bez tekutiny, budú rýchlo vysychať.
Behom zrenia sud časť tekutiny absorbuje, časť sa jej vyparí. Zvyčajne je to asi 5-10% za 1 rok- tomuto javu sa hovorí "Anjelský podiel".
Po nejakej dobe bude vonkajšia strana Vášho suda vyzerať opotrebovane. Jemne obrúste sud jemným brúsnym papierom a zotrite nečistoty jemnou handričkou.
Drevené sudy sa dajú využiť aj na zber dažďovej vody. Pri výbere sudu na vodu je nutné vziať do úvahy rôzne faktory. Sudy na vodu sa najčastejšie vyrábajú z dreva, z kovu alebo plastu.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Objem nádoby si vyberajte podľa veľkosti strechy alebo spôsobu využitia dažďovej vody. K sudom je možné samostatne prikúpiť príslušenstvo, ktoré vám využívanie dažďovej vody uľahčí, ako napríklad:
Sud na vodu postavte na vodorovný podklad. Existuje niekoľko spôsobov, ako vodu zo sudu odčerpávať. Ďalším riešením je inštalácia čerpadla, vďaka ktorému vodu prečerpáte z jedného sudu do druhého. Pokiaľ je sud vybavený priklápacím vekom, nenechávajte ho ležať vedľa sudu.
Kúpacie sudy si pomaly nachádzajú cestu aj do slovenských záhrad. Kúpeľ pod holým nebom vo vyhriatom sude ponúka okrem príjemnej relaxácie aj bonus - na naše zdravie má podobne prospešné účinky, ako napríklad saunovanie.
V základnej podobe je kúpací sud veľkou debnenou nádobou opásanou kovovými obručami. O teplú vodu v sude sa postarajú kachle na drevo, ktoré sú umiestnené priamo v sude za dreveným roštom, ale môžu stáť aj samostatne mimo kúpacích priestorov. Sudy sa vyrábajú vo veľkostiach od 140 do 220 cm v priemere. Pre bežnú rodinu postačí sud s priemerom 160 cm, väčšie veľkosti sú potom vhodné napríklad ku komerčnému využitiu.
Pomerne zásadnou otázkou pri výbere suda je, či chceme sud čisto drevený, alebo doplnený o vnútornú umývateľnú vrstvu. Oba varianty majú svojich priaznivcov aj odporcov, ide teda skôr o otázku celkového postoja majiteľa a spôsobu využitia suda.
Celodrevený sud ponúka predovšetkým jedinečný pocit kontaktu s drevom. Drevo ale bohužiaľ neustálym kontaktom s vodou trpí a údržba suda je náročnejšia. Sudy možno ale vybaviť aj s ľahšie umývateľnou vložkou, ktorá sa vyrába z nerezu, plastu alebo sklolaminátu. Kým nerezová vložka kopíruje tvar suda, tvarované vložky vnútro suda o niečo zmenšia. V oboch prípadoch je ale vnútro suda dokonale umývateľný a vyhovie vyšším hygienickým nárokom.
Pri výbere kúpacieho suda, ktorý nemá vnútorný plášť, by ste mali venovať dvojnásobnú pozornosť predovšetkým voľbe kvalitného materiálu. Sudy sú vyrobené len z drevených dielov a tie pri zmene vlhkosti často "pracujú", takže môže dôjsť k netesnosti suda a úniku vody. Drevo vystavené neustálemu pôsobeniu vlhkosti sa tiež môže stať živnou pôdou pre vznik rias, baktérií a plesní.
K výrobe sudov sa často používa smrekovcové drevo, pomerne bežne sa ale stretnete aj s tepelne upraveným smrekovým či borovicovým drevom (tzv. thermowood), ktorého vlastnosti sa touto technológiou zlepšia a predĺži sa tým jeho životnosť. Aj tak je ale u celodrevených sudov najväčším problémom práve postupná degradácia dreva a náročnejšia údržba.
Ďalšou možnosťou je použitie červeného cédru, ktorý nad ostatnými menovanými drevinami vyniká treba nízkym koeficientom rozťažnosti, takže menej vyschýna, je odolnejší voči baktériám, vodnému kameňu a navyše má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.
Moderné technológie majú svoje výhody, ale žiadne archívne víno sa vám nepochváli tým, že dva roky zrelo v nerezovej nádobe. Štíhlej striebornej kráske sa nedá poprieť jej hygienickosť a nenáročná údržba, po stiahnutí vína ju stačí vystriekať vodou, uskladníte v nej aj desaťtisíc litrov, čím sa stáva výrazne lacnejšou a skladnejšou variantou. So starým dubovým sudom to také jednoduché nie je. Zato s vínom dokáže zázraky. Podpíše sa pod jeho charakter, rovnako ako pôda.
Drevo je porézny materiál, umožní vínu dýchať, mikrooxidácia vyhladí taníny, víno sa stáva hladším, vyzretejším a stabilnejším. Platí to hlavne pre červené vína, biele je náchylnejšie na oxidáciu, málokedy vydržia v sude dlhšie ako šesť mesiacov. Červené bežne aj dva roky, predýchané potom ponúkajú sekundárne arómy, ktoré vznikajú pri fermentácii z kvasiniek.
Pri správnej vlhosti pivnice, čo je približne 60 percent, sa cez sud odparuje voda, alkohol ostáva, víno je hutnejšie a má lepšiu viskozitu. Pozor si treba dať na nadmernú vlhosť, ktorá znemožňuje odparovanie vody, naopak odchádza alkohol a víno degraduje. Drevo ako výborný izolant vie ochrániť pred teplotnými šokmi, v prípade kvasenia teplotu reguluje a tú nadbytočnú absorbuje.
Nie každé červené víno je však vhodné do suda. Väčšinou ide o archivačné vína, tenké vína, s nízkym percentom alkoholu a nedostakom kyselín, sud nezvládnu.
Barikové, čiže zvnútrna vypálené sudy, už dlhé desaťročia používajú Francúzi a Američania, k nám sa dostali až po revolúcii. Niekoľko milimetrov hrubá zuhoľnatená vrstva uvoľňuje do vína vanilkové, karamelové alebo čokoládové tóny, poďakovať za ne môžeme celulóze, hemicelulóze a lignínu, to sú polysacharidy, z ktorých sa drevo skladá a ktoré sa horením rozkladajú na jednoduché cukry.
Barikové arómy dokážu výrazne ovplyvniť charakter vína, ak víno necháte pridlho v sude, môžu ho aj úplne potlačiť. Barikové vône by mali iba dopĺňať pôvodnú aromatiku vína, nie ju prekryť. Ak by ho nalial do nových drevených sudov, asi by nám rýchlo zdrevenel jazyk, čerstvé drevo odovzdá vínu výraznú, až nepríjemnú chuť dreva. Preto sa prvé štyri až päť rokov nalievajú do sudov bylinné výluhy alebo podradné vína určené na neskoršie vypálenie a výrobu vínovice.
Barik (originálne barrique) je v skutočnosti francúzska miera, nie názov špecifického spôsobu spracovania, v minulosti sa ním označovali dubové sudy s objemom 225 litrov. Nie je to len tak hocijaké číslo, predstavuje ideálny pomer objemu vína k drevenej ploche suda. Na archiváciu vín sú vhodnejšie zase veľké sudy, veľký objem vo vzťahu k malej ploche spomaľuje starnutie, mikrooxidácia je minimálna a víno krajšie vyzreje.
Drevo je živý materiál, ktorý podlieha všetkým poveternostným vplyvom. Vďaka svojim vlastnostiam má aj špecifické nároky na údržbu, najmä v exteriéri, kde je vystavené slnečnému žiareniu, vlhkosti a teplotným rozdielom.
Karbolineum extra 3v1 je syntetická tenkovrstvá lazúra, ktorá obsahuje látky, ktoré preventívne chránia proti plesni a hubám. Je to komplexná ochrana dreva s výbornými impregnačnými vlastnosťami. Unikátna receptúra zaistí dlhodobú ochranu natretého dreveného povrchu. Lazúra drevo neuzatvára, nepraská a nelúpe sa. Zároveň preventívne chráni proti plesniam a hubám.
Hmota obsahuje jemné mikropigmenty, ktoré vďaka nízkemu kryciemu efektu vytvoria náter, ktorý drevo nezakryje, ale zvýrazní jeho prirodzenú kresbu bez krycieho filmu. Náter sa jednoducho obnoví jednoduchým pretretím bez nutnosti brúsenia.
Karbolineum sa používa všeobecne na akékoľvek drevostavby, vo veľkom na nátery šindľových striech, historické budovy v pamiatkových rezerváciach ľudovej architektúry, národné kultúrne pamiatky - drevenice v skanzenoch, kostoly, hrady, vodné mlyny, farmy, horské apartmány, hotely, zruby, rozhľadne a aj ploty.
Nanáša sa štetcom (menšie plochy), valcom (veľké plochy), striekacou pištoľou aj máčaním. Karbolineum sa neriedi (na čistenie pomôcok použite riedidlo S 6005, S 6006). Ešte nenatreté drevo odporúčam natrieť 2 vrstvami. V prípade obnovy náteru niekedy stačí 1 vrstva.
Životnosť náteru ovplyvňujú miestne poveternostné podmienky. Obnovu náteru odporúčame robiť cca po 3-6 rokoch. Spotreba pre dostatočnú hĺbkovú ochranu dreva je min. 150 g/m² (6,7 m²/1 kg) podľa savosti dreva. Na nové drevo odporúčame 2 vrstvy.
Karbolineum sa začalo vyrábať v 80. rokoch 20. storočia. V 1992 prebehla inovácia výrobku. V 2006 boli pridané stálofarebné pigmenty. V 2010 dochádza k poslednej zásadnej zmene a je vyvinutá úplne nová originálna receptúra. Táto obsahuje ľanový olej, biocídne zložky, alkyduretanovú živicu a ultra jemné organické pigmenty oxidu železa. Ďalej napr. petrolej.
Drevená terasa je miestom, kde sa odohrávajú tie najlepšie letné chvíle. Drevo dodáva záhrade praktickosť aj prirodzenú krásu, no aby ste si ho užili aj po rokoch, vyžaduje si trochu starostlivosti. Ak drevo milujete pre jeho prirodzený vzhľad, olejovanie je pre vás tá správna cesta.
Olej na rozdiel od lakov neprekryje drevo povrchovou vrstvou, ale prenikne hlboko do jeho štruktúry, zvnútra ho spevňuje a zároveň zvýrazní jeho kresbu. Olejovanie je ideálne nielen pre nové terasy, ale aj pre tie, ktoré už majú pár sezón za sebou.
Pri bežnom používaní stačí drevo naolejovať raz ročne, najlepšie na jar. Ak je terasa vystavená prudkému slnku alebo dažďu, môžete náter obnoviť aj koncom leta.
tags: #drevený #sud #starostlivosť #a #údržba