
Ornitologický stacionár Drienovec je skrytý poklad pre všetkých milovníkov vtákov a prírody. Nachádza sa v malebnej lokalite Drienovská mokraď a venuje sa sledovaniu vtáčej migrácie. Tento článok sa zameriava na históriu, výskum a význam tohto stacionára pre ornitológiu na Slovensku a v Európe.
Ornitologický stacionár Drienovec leží v katastrálnom území obce Drienovec v okrese Košice-okolie, v štvorci databanky fauny Slovenska 7391, v nadmorskej výške 190 m n. m. Samotná Drienovská mokraď má rozlohu 7,7 ha.
Bezmenná krasová vyvieračka vyviera na južnom úpätí Jasovskej planiny a rozlieva sa na ploche medzi bývalými vinicami a intenzívne obrábanou poľnohospodárskou pôdou. V súčasnosti je to na malej ploche pestrá mozaika ruderálnych, krovitých, ostricových a trstinových biotopov.
Lokalita sa z ornitologického hľadiska začala skúmať v roku 1998 metódou odchytu vtákov do nárazových sietí a označovaním odchytených jedincov ornitologickými krúžkami. Ako doplnok bola použitá metóda zaznamenávania druhov vtákov na základe vizuálneho pozorovania a akustických prejavov.
V roku 2006 vznikol na Drienovskej mokradi stacionár (Constant Effort Site) na dlhodobý monitoring hniezdnych populácií vtákov. Po vzore európskych CES lokalít bola primerane upravená aj metodika odchytov, zápis a vyhodnocovanie údajov. V období od 01. mája do 31. júla prebieha pravidelný monitoring. Pri každom odchyte je inštalovaných do rovnakých línií 174 metrov 5 poľových nárazových sietí s priemerom ôk 16 mm.
Prečítajte si tiež: Kultúrne aktivity pre seniorov
CES program je zameraný na dlhodobé sledovanie hniezdnych populácií vtákov. Ornitologický stacionár Drienovec patrí do medzinárodnej siete SEEN.
Na území Slovenska pred niekoľkými dňami po prvýkrát zdokumentovali nový druh vtáčika, kolibiarika stužkatého. Kolibiarik stužkatý (Phylloscopus humei) bol odchytený a zdokumentovaný v ornitologickom stacionári Drienovec. Pomenovaný bol Phylloscopus humei na počesť britského úradníka a ornitológa Allana Octaviana Huma (1829 - 1912). Vtáčika odchytili a zdokumentovali v ornitologickom stacionári Drienovec Milan Olekšák spolu s ornitológmi Petrom Ďurianom a Ivetou Dolnou.
Malý operenec má 9 až 10 centimetrov a váži okolo 4 až 6 gramov. Vyznačuje sa dlhým svetlejším pruhom nad okom (supercilium), tmavším pruhom na temene hlavy a žltými okrajmi terciálnych letiek. Na krídle má jeden výrazný svetlý pruh a slabý náznak druhého pruhu. Celkové sfarbenie vtáka je menej výrazné v porovnaní s jeho blízkym príbuzným kolibiarikom žltkastotemenným (Phylloscopus inornatus). Tento druh patrí medzi aktívne vtáky, je stále v pohybe a poletuje medzi korunami stromov. Pre sfarbenie operenia je ťažké ho tam spozorovať.
Ak výskyt kolibiarika stužkatého na Slovensku potvrdí Faunistická komisia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, pôjde o 381. vtáčí druh zaznamenaný na našom území. Veľkosťou a hmotnosťou by sa tak zaradil medzi naše najmenšie operence.
Kolibiarik stužkatý je pôvodom z Ázie, no čoraz častejšie ho pozorujeme aj v Európe. V prípade kolibiarika stužkatého ide o druh, ktorý bežne obýva oblasti od Hindúkušu a Karakoramu až po Ťanšan v Číne a Altaj v Mongolsku. V posledných desaťročiach sa však tento ázijský druh vtáka čoraz častejšie vyskytuje aj v Európe. Kým napríklad v Taliansku bol kedysi považovaný za vzácneho sťahovavca, dnes je jeho výskyt častejší.
Prečítajte si tiež: Drienovec: Domov Sv. Anny
Väčšina pozorovaní pochádza zo severovýchodných regiónov, pričom výrazne chýbajú záznamy z dobre monitorovaných migračných centier ďalej na juhu. Pozorovania vrcholia koncom decembra, a hoci mnoho vtákov zostáva len krátko, iné zostávajú týždne alebo mesiace, čo naznačuje prítomnosť preletných aj prezimujúcich jedincov. Napriek svojej vzácnosti je tento druh teraz zaznamenávaný každoročne, pričom na niektorých miestach sa jedinci vyskytujú počas viacerých zím. Vták bol túto jeseň okrem Slovenska pozorovaný aj v Poľsku a v Holandsku.
Jeho prítomnosť znamená 14. zdokumentované pozorovanie v Poľsku, takže nejde o častý výskyt. Vo svojej prirodzenej oblasti rozmnožovania hniezdi v horských pásmach obklopujúcich Tibetskú náhornú plošinu. Zimuje hlavne na rovinách južne od Himalájí, ale stáva sa, že letí ďalej na juh alebo navštívi aj oveľa vzdialenejšie oblasti Európy. O jeho výskyte informovala aj Univerzita Marie Curieovej-Sklodowskej (Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskej, UMCS), keď ho prvýkrát pozorovali v Lublinskej oblasti na východe Poľska. Rovnako ako Slovensko ani Poľsko neleží na migračnej trase malého operenca. Jednu z možných príčin, prečo sa vták dostal do oblasti strednej Európy, uvádza stránka UMCS.
Okrem vedeckého výskumu má stacionár Drienovec význam aj pre ochranu prírody a environmentálne vzdelávanie. Monitorovanie vtáčích populácií pomáha identifikovať zmeny v ekosystémoch a prijímať opatrenia na ich ochranu. Okrem poznania je jedným z hlavných pilierov ochrany prírody výchova a vzdelávanie. Všetky, i sebaväčšie činy ľudstva stoja a padajú na udržaní či strate kontinuity myšlienok aj konaní.
Ornitologický stacionár Drienovec ponúka jedinečnú príležitosť pre milovníkov prírody a vtáctva. Môžete tu zažiť:
Prečítajte si tiež: Denný stacionár Hlavná 17
tags: #Drienovec #ornitologický #stacionár #história #výskum