Druhy pracovných pomerov na Slovensku s nárokom na dôchodkové poistenie

Zákonom o sociálnom poistení sa realizujú viaceré sociálne práva občana upravené v druhej hlave piatom oddiele Ústavy Slovenskej republiky a z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia tejto právnej úpravy ich problematika je s účinnosťou od 1. januára 2004 upravená komplexne. Tento článok sa zameriava na druhy pracovných pomerov na Slovensku, ktoré zakladajú nárok na dôchodkové poistenie.

Legislatívny rámec sociálneho poistenia

Dňa 24. septembra 2003 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Národná rada Slovenskej republiky 30. októbra 2003 zákon o sociálnom poistení opätovne prerokovala a schválila. Týmto zákonom sa uskutočnila rekodifikácia, čiže rekonštrukcia zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

V rekodifikovanom zákone o sociálnom poistení je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Dôchodkové poistenie - definícia a účel

Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.

Prečítajte si tiež: Informácie o druhom pilieri

Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.

Osobný rozsah sociálneho poistenia

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje predmet a pôsobnosť, osobný rozsah sociálneho poistenia, vecný rozsah sociálneho poistenia, organizáciu Sociálnej poisťovne ako nositeľa sociálneho poistenia a konanie v sociálnom poistení.

Podľa § 1 ods. 2 zákon o sociálnom poistení sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), t. j. tieto fyzické osoby sú zo sociálneho poistenia vylúčené.

Napriek tejto skutočnosti sa na účely dôchodkového poistenia aj tieto fyzické osoby považujú za poistenca vtedy, ak obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný ani invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

S účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov.

Prečítajte si tiež: Povinná účasť v druhom pilieri

Zárobková činnosť ako základný pojem

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení.

Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Druhy pracovných pomerov zakladajúce nárok na dôchodkové poistenie

Povinne dôchodkovo poistené priamo zo zákona o sociálnom poistení sú fyzické osoby, ktoré ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú povinnému nemocenskému poisteniu. Medzi hlavné druhy pracovných pomerov, ktoré zakladajú nárok na dôchodkové poistenie, patria:

1. Pracovný pomer: Klasický pracovný pomer podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
2. Štátnozamestnanecký pomer: Pracovný pomer štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z.
3. Služobný pomer: Napríklad služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, hasičov a pod. podľa zákona č. 154/2001 Z. z.
4. Pracovný vzťah k družstvu: Pracovný vzťah členov družstva podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
5. Výkon verejnej funkcie: Výkon funkcie ústavného činiteľa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z., verejného ochrancu práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z., predsedu vyššieho územného celku podľa zákona č. 302/2001 Z. z., starostu obce podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., poslanca vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia je ich dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie.
6. Doktorand v dennej forme štúdia, pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce: Tieto osoby majú právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Keďže u týchto fyzických osôb nejde o pravidelný a sústavný výkon prác, tieto fyzické osoby nepodliehajú povinnému nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti a status zamestnanca nadobúdajú výlučne na účely úrazového poistenia.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je výkon zákonom o sociálnom poistení určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto zákonom o sociálnom poistení určenej činnosti.

Prečítajte si tiež: Sociálne služby na Slovensku

Podmienkou pre povinné nemocenské poistenie fyzickej osoby, ktorá má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, je dosiahnutie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2, 5, 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva) vyššieho ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým je minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.

Zamestnávanie spoločníka vo vlastnej s.r.o.

V posledných rokoch sa stala populárnou prax zamestnávania spoločníka vo vlastnej s.r.o. na kratší úväzok, čo malo optimalizovať daňové a odvodové zaťaženie. Štát sa však snaží obmedziť takéto praktiky. Novela zákona o zdravotnom poistení od roku 2023 zaviedla povinnosť pre nízkopríjmových zamestnancov, vrátane spoločníkov s kratšími úväzkami, odvádzať zdravotný odvod aspoň z určitého minima.

Možnosti odmeňovania spoločníka v s.r.o.

1. Pracovný pomer: Spoločník sa zamestnáva na základe pracovnej zmluvy s určenou mzdou. Eseročku zaťažujú pracovno-právne povinnosti ako stravné, BOZP a pracovná zdravotná služba.
2. Odmena konateľa: Na základe mandátnej zmluvy alebo zmluvy o výkone funkcie konateľa. Ide o obchodno-právny pomer, ktorý nepodlieha pracovno-právnym povinnostiam. Odmena konateľa sa zdaňuje a zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca.
3. Kombinácia: Spoločník je zároveň zamestnancom (napr. predáva miešané drinky) a konateľom (obchodné vedenie firmy). Na funkciu konateľa má zmluvu o výkone funkcie a na prácu zamestnanca pracovnú zmluvu.
4. Bez zamestnania: Spoločník nie je zamestnaný a prácu pre firmu vykonáva bez pracovnej zmluvy. Jeho odmenou je podiel na zisku.

Zdravotný odvod pri nízkopríjmových zamestnancoch

Nízkopríjmoví zamestnanci a konatelia budú musieť doplatiť zdravotnej poisťovni určitú sumu poistného do zákonného minima. Minimom je 14% zo životného minima, ktoré je od 1.1.2024 v sume 268,68 EUR. Minimálne poistné je teda pre rok 2024 40,32 EUR.

Odvodová odpočítateľná položka

Zamestnanci s príjmom do 380 EUR mesačne zdravotný odvod "za seba" neodvádzajú. Pri vyššom príjme sa odvodová úľava znižuje a od príjmu 570 EUR je nulová. Odvodová odpočítateľná položka sa týka zamestnancov v pracovnom pomere, nie konateľov odmeňovaných na základe obchodného práva.

Mikroúväzok

Ide o minimalistický model, ktorý zabezpečuje plné verejné zdravotné poistenie a za určitých okolností aj sociálne poistenie. Sociálne odvody zabezpečia hlavne nárok na dôchodok či materské.

Všeobecný vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ sa používa v sociálnom poistení na účely určovania sumy dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného. Všeobecný vymeriavací základ je definovaný ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka.

Dôchodkové dávky

Zo starobného poistenia sa poskytujú dôchodkové dávky, pri ktorých priznávaní sociálnou udalosťou je v zásade dovŕšenie dôchodkového veku a úmrtie. Týmito dávkami sú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Z invalidného poistenia sa poskytujú dôchodkové dávky, pri ktorých priznávaní sociálnou udalosťou je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie.

Starobný minimálny dôchodok

Starobný minimálny dôchodok je akýsi kočkopes medzi dávkou zo sociálneho poistenia a sociálnou dávkou - štát jednoducho tým, ktorým po dosiahnutí dôchodkového veku stanoveného štátnym zákonom o sociálnom poistení nevyjde starobný dôchodok aspoň vo výške minimálneho dôchodku, doplatí do zákonom stanovenej výšky tohto minimálneho dôchodku.

Podmienkou však nie je 15 rokov dôchodkového poistenia (ako pri “štandardnom” starobnom dôchodku), ale až 30 rokov poistenia. A poistenia dokonca nie hocijakého - na takto stanovený minimálny dôchodok musí mať každý mesiac odmenu aspoň vo výške 0,241 násobku priemernej mzdy v danom roku.

Dôležité definície a pojmy

• Zamestnanec: Fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
• Zamestnávateľ: Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch.
• Poistenec: Fyzická osoba, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti.
• Pracovný úraz: Poškodenie zdravia alebo úmrtie zamestnanca, ktoré nastali v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
• Choroba z povolania: Choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania.
• Nezaopatrené dieťa: Dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po skončení povinnej školskej dochádzky za taxatívne ustanovených podmienok, ktorými sú sústavná príprava na povolanie, neschopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie alebo neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nemožnosť sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

tags: #druhy #pracovných #pomerov #na #Slovensku #s