Duševné vlastníctvo v stavebníctve: Definícia a ochrana architektonických diel

Každý rok vznikajú nové architektonické diela, ktoré nesú mená slávnych autorov, ako aj mladých talentov. Architekti sa neustále snažia prinášať inovatívne riešenia a tvary svojich stavieb. Okrem etiky by mali byť funkčné právne predpisy zárukou zachovania jedinečnosti týchto diel. O tejto problematike diskutovali odborníci z oblasti práva a architektúry. Viacerí z nich sa zhodujú, že ochrana autorských práv je nevyhnutná, avšak na Slovensku pretrváva nízke právne povedomie.

K otázkam postavenia súčasného autorského zákona v praxi a jeho nedostatkom, ako aj k možnostiam, ktoré má autor v prípade porušenia jeho autorských práv, a spôsobom, ako predchádzať ich porušovaniu, sa vyjadrili:

• Ing. arch. Peter Beňuška, podpredseda Slovenskej komory architektov
• JUDr. Ing. Miroslav Chlipala, špecialista na právo duševného vlastníctva
• Ing. arch. Martin Drahovský, významný funkcionár v oblasti architektúry a činný architekt
• JUDr. Vladimír Hutta, CSc., riaditeľ úradu Slovenskej komory architektov
• Ing. arch. Ivan Matušík, známy architekt

Definícia duševného vlastníctva a jeho ochrana

Duševné vlastníctvo predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Ide o pojem, ktorý súhrnne označuje práva k ideálnym objektom (nehmotným veciam). Rôzne zákony obsahujú legislatívnu úpravu jednotlivých typov a predmetov duševného vlastníctva.

Právo duševného vlastníctva upravuje právne vzťahy vznikajúce z výsledkov tvorivej duševnej činnosti. Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. Chráni diela (napr. literárne, umelecké a vedecké diela), predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny) alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky).

S duševným vlastníctvom možno nakladať v zásade podobne ako s iným majetkom hmotnej povahy. Pri nakladaní s duševným vlastníctvom sa však uplatňujú určité špecifiká. Udelením licencie držiteľ práva duševného vlastníctva poskytuje súhlas na jeho používanie a to za odplatu alebo bezodplatne. Licencia môže byť výlučná (výhradná) alebo nevýlučná (nevýhradná), podľa toho, či ide o exkluzívne oprávnenie alebo nie. Licencia sa udeľuje licenčnou zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu (s výnimkou nevýhradnej licencie podľa Autorského zákona).

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Autorské právo a architektonické dielo

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený.

Podľa Ing. arch. Petra Beňušku Autorský zákon vo svojich príslušných paragrafoch definuje architektonické dielo a špeciálne preň vyčleňuje niektoré formulácie. V praxi sa však naďalej stretávame so slabým postavením autora architektonického diela, ktoré nie je tak špecifikovateľné ako autorstvo obrazu, literárneho alebo hudobného diela. Problém nevidí v zákone ako takom, skôr v celkovo slabom spoločenskom uznaní autorských práv a architektov na Slovensku.

JUDr. Ing. Miroslav Chlipala uvádza, že ochrana autorských práv, vrátane autorských práv na architektonické diela, zaraďuje Slovenskú republiku ku krajinám so štandardnou ochranou práv duševného vlastníctva. Autorské zákony prijaté po druhej svetovej vojne, konkrétne autorský zákon z roku 1953, ako aj nasledujúci autorský zákon z roku 1965, používajú modernejší pojem - dielo umenia architektonického, resp. gramaticky korigovanú verziu pojmu - dielo architektonického umenia. Až autorský zákon z roku 1997 ustálil používanie súčasného pojmu architektonické dielo a zároveň v § 5 ods. V súčasnosti platný zákon č. 618/2003 Z. z.

Ing. arch. Ivan Matušík zdôrazňuje, že za architektonické dielo označuje zákonodarca architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä zobrazenia grafickou a plastickou formou, premietnutou do architektonického a urbanistického riešenia stavby, t. j. do projektovej dokumentácie. Stavbu samotnú (realizované dielo) považuje za rozmnoženinu diela. Toto však už neplatí pri záhradnej, interiérovej a scénickej architektúre, a ani pri stavebnom dizajne. Tie sú chránené priamo!

Práva autora

Autor románu (literárneho diela), resp. autor obrazu (umelecké dielo) má výlučné právo svoje dielo použiť a udeľovať súhlas (licenciu) na jeho použitie, napr. vyhotovením jeho rozmnoženiny (tzv. copyright), verejným rozširovaním diela či jeho spracovaním. Hovoríme tu o tzv. výhradných majetkových právach. Popri nich má autor aj tzv. výhradné osobnostné práva, medzi ktoré patrí právo byť označený ako autor, rozhodnúť o zverejnení diela, právo na nedotknuteľnosť diela.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Autor má právo na a… z autorského zákona vyplýva, že autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Problémy s ochranou autorských práv v architektúre

Podľa Ing. arch. Martina Drahovského je postavenie autorského zákona v právnych predpisoch slabo zakotvené. Ochrana duševného vlastníctva v architektúre sa neberie až tak vážne, pretože predstavuje niečo nehmotné. Na druhej strane, v porovnaní so zahraničnými krajinami vytvára Slovensko ťažko dodržiavateľné, striktné právne normy a preto sa ich nedodržiavanie do určitej miery toleruje. Mnohé zásahy do autorských diel vnímame pri veľkých investičných akciách, kde sa autorské práva často úplne ignorujú.

JUDr. Vladimír Hutta, CSc. však tvrdí, že slovenský autorský zákon dostatočne chráni práva autorov architektonických diel. V porovnaní s autorskými zákonmi z rokov 1953 a 1965 ide o výrazný pokrok, pretože tieto úpravy obsahovali jedinú všeobecnú formuláciu - predmetom ochrany boli „umelecké diela, vrátane architektonických…“, a to bolo všetko. Aj v porovnaní s autorským zákonmi v Európe je slovenská úprava vysoko nadštandardná.

Ing. arch. Ivan Matušík vidí najväčšie slabiny zákona v nejednoznačnosti pojmov a formulácií, týka sa to najmä § 5 a § 7 autorského zákona.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Najčastejšie formy porušovania autorských práv

Ing. arch. Peter Beňuška uvádza, že najčastejšie autorské práva architekta porušuje investor resp. vlastník nehnuteľnosti, ktorý sa cíti byť majiteľom stavby a možno si ani neuvedomuje potrebu komunikácie s autorom pri výraznejšom zásahu do architektonického diela. Smutnejším príkladom je, keď autorské práva architektov porušujú ľudia z vlastných profesijných radov, ktorí si často krát nevážia dielo či myšlienku svojich kolegov.

JUDr. Ing. Miroslav Chlipala považuje za najčastejšiu formu porušovania autorského práva plagiátorstvo, teda neoprávnené kopírovanie architektonického diela iného autora.

Ing. arch. Martin Drahovský dodáva, že najčastejším porušovaním autorských práv v architektúre je zásah architekta do architektonického diela iného kolegu, často z dôvodu časovej tiesne.

JUDr. Vladimír Hutta, CSc. potvrdzuje rozsiahly rozsah porušovania autorských práv v oblasti výstavby, najčastejšou formou je zásah do autorských práv pri zmenách architektonických diel v rámci ich obnovy a modernizácie. Investori, developeri a stavebníci prehliadajú autorské práva, spochybňujú stavby ako architektonické diela a ich navrhovateľov ako autorov.

Ing. arch. Ivan Matušík upozorňuje na nedovolené zásahy do realizovaného architektonického diela, zámernú devastáciu stavieb, svojvoľné zmeny využívania a zneužívanie priestorov, ktoré ničia nielen budovy, ale aj široké okolie, rôzne reklamné zariadenia a megabilbordy.

Možnosti ochrany a riešenia sporov

Ak dôjde k porušeniu autorských práv, autor má niekoľko možností, ako sa brániť:

• Dohoda: Prvým krokom by mala byť snaha o dohodu s porušovateľom. Honorárový poriadok Slovenskej komory architektov obsahuje návrh finančného ohodnotenia, ako aj odškodnenia, pokiaľ do diela zasiahne iný projektant.
• Súd: Ak dohoda nie je možná, poškodený má nárok uplatniť svoje práva na súde. Autorský zákon obsahuje v porovnaní s inými typmi žalôb rozšírený katalóg nárokov, ktorých sa môže autor domáhať voči porušovateľovi svojich práv.
• Alternatívne riešenie sporov: Ak medzi sporovými stranami existuje vôľa nájsť mimosúdne riešenie autorského sporu, môžu využiť niektorú z moderných foriem alternatívneho riešenia sporov, konkrétne mediáciu alebo rozhodcovské konanie.
• Slovenská komora architektov: Pri porušení autorských práv sa poškodený môže obrátiť na Slovenskú komoru architektov, ktorá zriadila Výbor pre etiku a vnútorné vzťahy, ktorý sa zaoberá predovšetkým zásahmi do autorských práv.

Prevencia porušovania autorských práv

Ing. arch. Peter Beňuška zdôrazňuje, že proces rešpektovania autorských práv architektov na Slovensku je otázkou dlhodobého vývoja, ktorý závisí od úrovne spoločenského vedomia, kultúrnosti národa resp. spoločnosti a schopnosti uznávať určité hodnoty. Predchádzať porušovaniu autorských práv možno predovšetkým zvyšovaním povedomia spoločnosti. Pomohlo by publikovanie mien autorov stavieb pri ich fotografiách nie len v odborných časopisoch, ale aj v médiách.

tags: #duševné #vlastníctvo #projekt #stavby #definícia