Edukačné aktivity a starostlivosť: Príklady pre rozvoj detí

Každý človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, ale oveľa viac je toho, čo sa jednoducho musí naučiť. Učí sa poznatkom o svete, ktorý je jeho domovom, o spoločnosti v ktorej žije. Učí sa uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti žiť vo svete, do ktorého sa narodil a učí sa prispôsobiť sa nárokom a pravidlám. Deti sa neustále učia a rozvíjajú, nielen v škole, ale aj počas voľného času. Rodičia a pedagógovia si často neuvedomujú, aký obrovský prínos majú pre deti aj tie najjednoduchšie aktivity, ktoré robia takmer každý deň. Tento článok sa zameriava na rôzne edukačné aktivity a príklady starostlivosti, ktoré je možné implementovať v školskom prostredí a doma, a ktoré podporujú zdravý životný štýl, rozvíjajú kognitívne schopnosti a prispievajú k emocionálnej pohode detí.

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára u žiaka priestor pre rozvoj pohybovej a zdravotnej gramotnosti, so zameraním sa na osvojenie vedomostí a zručností súvisiacich so zdravým spôsobom života, pohybovou a športovou aktivitou. Zdravotná gramotnosť znamená dosiahnutie úrovne vedomostí, osobných zručností a sebadôvery pri prijímaní opatrení na zlepšenie osobného a komunitného zdravia zmenou osobného životného štýlu a životných podmienok. Zlepšením prístupu k informáciám o zdraví a ich schopnosti efektívne ich využívať je zdravotná gramotnosť rozhodujúca pre posilnenie postavenia starostlivosti o svoje zdravie.

Pod pohybovou gramotnosťou rozumieme zastrešujúci koncept, ktorý zachytáva vedomosti, zručnosti, porozumenie a hodnoty týkajúce sa prevzatia zodpovednosti za cieľavedomú pohybovú aktivitu a pohyb človeka v priebehu celého života, bez ohľadu na fyzické alebo psychologické obmedzenia. Žiaci porozumejú významu pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní telesného a duševného zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb rozvíja sociálnu, emočnú, intelektuálnu ako i etickú stránku žiaka.

Rozhovory a rozprávanie príbehov

Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov majú pre celú rodinu obrovský význam. Vďaka nim sa deti učia formulovať vety, obohacujú si slovnú zásobu, vytvárate si s deťmi silné puto a rozvíjate im aj emocionálnu inteligenciu. Pomáha lepšie chápať život a stanovovať si ciele.

• Podporuje analyticko-syntetické myslenie.
• Motivuje deti k učeniu.
• Podporuje záujem o čítanie a písanie textov.
• Formuje pocit spolupatričnosti, dôvery, rešpektu, porozumenia a spolupráce.
• Podporuje diskusiu.
• Pomáha v školách pri odhaľovaní a riešení šikanovania.
• Podporuje aktívne počúvanie.
• Zvyšuje schopnosť komunikovať.
• Je to dobrá zábava.
• Podporuje predstavivosť.
• Ponúka nové informácie.
• Zapája poslucháčov do emocionálnych aj poznávacích procesov, a tak rozvíja obidve mozgové hemisféry.

Čítanie kníh

Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu. Keď sú staršie a čítajú si už aj samy, lepšie ovládajú pravopis. Mnohé výskumy tiež hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná ich intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom.

Prečítajte si tiež: Námety na aktivity pre deti v materskej škole

V ranom období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch.

Najväčšou motiváciou pre dieťa je, keď vidí svoju mamu a otca doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok. A preto, navštevujte pravidelne s deťmi kníhkupectvá. Strávte tam pokojne aj niekoľko hodín. Dovoľte deťom nech si prezerajú knihy a nasávajú tú jedinečnú atmosféru. Ponechajte im dostatočný priestor na finálny výber knihy, ktorá ich zaujme. Navštevujte pravidelne s deťmi aj knižnice. Dieťa musí cítiť, že rodič čítaniu kníh pripisuje dôležitosť a nie je mu to ľahostajné.

Skladanie puzzle

Pri skladaní puzzle pracuje celý mozog. Kým ľavá hemisféra analyzuje všetky kúsky skladačky, pravá - kreatívna hemisféra, celý čas počas skladania myslí na finálny obraz, vďaka čomu dokážeme obraz poskladať. Puzzle podporuje duševný a intelektuálny rast, zlepšuje koordináciu zraku oko a ruka, pomáha rozvíjať jemnú motoriku, logické myslenie a kreativitu.

Lozenie po stromoch

Deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu. Už len pobyt v prírode pomáha ľuďom znižovať stresový hormón, krvný tlak a udržiava dobrú náladu. Zábavné aktivity napomáhajú deťom k získavaniu zručností, rozvíjajú ich kreativitu a posiľňujú ľudskú interakciu. Deti sú odmalička zvedavé bytosti, ktoré láka neznáme. Samy začínajú loziť, všetko chcú uchmatnúť a vyskúšať. Keď dieťa lezie po strome, jednak si posilňuje svalstvo, stáva sa silnejším, ale aj vnímavejším. Musí sa sústrediť na to, na ktorý konár môže vstúpiť, ako nestratiť rovnováhu a vyhodnotiť správne situáciu. Ak by sme to zhrnuli, tak vďaka tejto aktivite si rozvíja kritické myslenie, výdrž a sebavedomie. Pre dieťa je to krásny pocit, keď sa mu podarí na strom vyliezť a zrazu sa mu naskytne pred očami krásny výhľad. Tento pocit v ňom vyvoláva spokojnosť a radosť z toho, že si splnilo svoj cieľ.

Hry v piesku

Hry v piesku pomáhajú rozvíjať detskú fantáziu, kreativitu, logické myslenie, a preto by sme mali hru detí s pieskom podporovať. Deti si v piesku rady kopú rôzne jamy, stavajú hrady, priekopy, pečú koláčiky. Hranice ich fantázie sú pri hre v piesku neobmedzené, a preto by sme mali túto hru u detí podporovať. Deti sa najlepšie učia vlastnou skúsenosťou a piesok im poskytuje neobmedzené možnosti skúmať a objavovať bez ohľadu na vek a zručnosti dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Edukačné programy pre seniorov

Hra v piesku je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií a na rôznej kognitívnej úrovni. Najmenšie deti môžete do piesku len posadiť a umožniť im spoznávať jeho štruktúru chytaním do rúk, presýpaním medzi prstami. Pre staršie deti je piesok prostriedkom pre rôzne hry, skúmanie a kreativitu. Piesok poskytuje veľa možností, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať motorické schopnosti, logické myslenie a predstavivosť. Suchý piesok, ktorý sa presýpa medzi prstami, umožňuje deťom spoznávať jeho štruktúru a nestálosť. Presýpaním či kreslením do piesku dokážu deti vytvárať rôzne obrazce a postavy podľa vlastnej fantázie. Deti majú schopnosť využiť piesok na zhmotnenie svojich predstáv.

Tieto hry podporujú aj telesný rozvoj. Deti takto strávia na čerstvom vzduchu viac času. Pri naberaní, preosievaní, kopaní piesku si aktívne zapájajú do činnosti svalstvo rúk a hornej časti tela. Osvojujú si aj sociálne zručnosti. Pri hre viacerých detí v spoločnom pieskovisku sa vzájomne učia zaujať postoj k rozdeleniu hracieho priestoru, k požičiavaniu pracovných nástrojov. Učia sa hľadať kompromisy, čo sa bude v pieskovisku stavať, ako sa budú hrať, delia si úlohy. Podporuje sa tak rozvoj slovnej zásoby a celková spoločenská komunikácia. Zároveň deti pri spoločnej hre rozvíjajú svoju empatiu a vytvárajú nové priateľstvá.

Pomoc v domácnosti

Ak začnete s domácimi povinnosťami u detí včas, pomáhate im rozvíjať sebaovládanie, zodpovednosť a samostatnosť. Domáce práce tiež deti učia ako byť empatickí a ochotní voči iným. Deti, ktoré doma pomáhajú majú lepší vzťah s rodinou a priateľmi, majú lepšie výsledky v škole, úspechy v zamestnaní a sú samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri. Vhodné je aj to, keď sa deti starajú o zvieratká. Vaše dieťa rozvíja aj práca v záhradke. Ideálna je vlastná hriadka v rodičovskej záhrade. Hriadka vášho dieťaťa by sa mala nachádzať na mieste, kde máte dieťa pod dostatočnou kontrolou. Na začiatok postačí záhon v rozmeroch meter na pol metra. Neskôr ho môžete zväčšiť. Kyprenie pôdy a jej príprava na siatie by mali byť záležitosťami, ktoré urobíte spoločne s dieťaťom. Vhodné je spoločne prediskutovať, ktoré rastliny na hriadku zasadíte. Dobrou alternatívou na pestovanie je zelenina, ale aj kvitnúce rastliny.

Dieťa sa v záhrade veľa vecí naučí. Napríklad sa naučí, že každá rastlina potrebuje dostatok priestoru na to, aby sa mohla dobre vyvíjať. Tiež zistí, že rastliny treba polievať, plieť, hnojiť alebo pôdu okolo nastielať alebo prekypriť. Nezabudnite dieťa zoznámiť aj s nepriateľmi živých rastliniek, ktorými sú napríklad kvetovka cibuľová alebo vŕtavka mrkvová. Včely, motýle, rôzne druhy vtákov, dážďovky, občas aj krtkovia sú neodmysliteľnou súčasťou každého spoločenstva. Dieťa môžete pomaly a postupne zasvecovať do tajov záhradného života.

Hra na hudobný nástroj, počúvanie klasickej hudby

Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej. Deti, ktoré sa venujú hudbe alebo spevu, sa učia oceniť krásu, ako aj rozvíjať sústredenie a dôveru prostredníctvom hudby.

Prečítajte si tiež: Význam vzdelávania pre seniorov

Spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode, zlepšuje imunitu, pretože prepojením melódie, rytmu a tempa synchronizuje telesné procesy. A čo je tiež veľmi dôležité, pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Svoj význam má aj počúvanie vážnej hudby. Môžete vyskúšať napríklad Mozartovu hudbu.

Spoločný čas so starými rodičmi

Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním. Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole. Starí rodičia sú akousi bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom svete, ktorý ich denne zneisťuje. Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať. Starí rodičia však pomáhajú vnúčatám vidieť svet šťastnejšie a pozitívnejšie. Pekné vzťahy so starými rodičmi sú pre deti dobrým odrazovým mostíkom do sveta dospelých. Sú pre ne nádejou v existenciu dobra. A dôležité je aj to, aby deti poznali svoje korene a svoj rodokmeň, Nie všetci starí rodičia sú ako z rozprávky, majú aj oni svoje nálady, vrtochy, ktoré ostatní ťažko akceptujú, ale deti to vidia ináč. Deti chcú veriť, že práve ich starí rodičia sú tí najdokonalejší. A veľmi po nich túžia.

Kreatívne činnosti: Fotografovanie, natáčanie videí, maľovanie, písanie denníkov a príbehov

Všetky tieto činnosti vedú deti ku kreativite, k rozvoju jemnej motoriky a k atkívnemu prežívaniu voľného času. Deti absorbujú denne množstvo nových informácií a musia spracovať to, čo sa naučili, a to bezpečným spôsobom. Umenie im umožňuje skúmať vlastné pocity a zaoberať sa rôznymi významnými udalosťami.

Umenie je činnosť, pri ktorej dieťa využíva všetky zmysly - zrak, zvuk, dotyk, vôňu a chuť. Všetky uvedené činnosti môžu deti robiť kedykoľvek, kdekoľvek, bez veľkých príprav a nestoja ani veľa peňazí.

Kvalita rovesníckych hier a jej vplyv na duševné zdravie

Vedci z University of Cambridge analyzovali údaje o takmer 1 700 deťoch vo veku tri až sedem rokov. U tých, ktoré mali v troch rokoch lepšiu schopnosť sa s rovesníkmi hrať, sa o štyri roky neskôr zhodne prejavovalo menej psychických ťažkostí. Menej často boli hyperaktívne, ich rodičia i učitelia hlásili menej problémov so správaním a emóciami, menej často sa dostávali do konfliktov s ostatnými deťmi. Toto zistenie platí aj pre tie deti, ktoré mali problémy s duševným zdravím ohrozené výrazne viac ako ostatné. Dôležitá je skôr kvalita rovesníckych hier ako ich kvantita.

Jenny Gibsonová zo Strediska pre hru vo vzdelávaní, rozvoji a učení (PEDAL) na Pedagogickej fakulte Univerzity of Cambridge k výskumu uvádza: „Vďaka hre s ostatnými získavajú deti zručnosti, ktoré im umožnia nadviazať silné priateľstvá v školskom veku. „Dôležitá je skôr kvalita ako kvantita rovesníckych hier. Toto zistenie potvrdila aj austrálska štúdia, ktorá sledovala vývoj detí narodených medzi marcom 2003 a februárom 2004. Výskum sa týkal schopností detí vo veku troch rokov sa kvalitne s rovesníkmi hrať v rámci štyroch typov hier. Všímali si ich pri bežných jednoduchých hrách, pri rolových hrách, pri cielene zameraných činnostiach, ako je napríklad stavanie veže z kociek a pri spoločných hrách, ako je napríklad hra na schovávačku.

Na základe pozorovania detí pri týchto typoch hier si vedci všímali schopnosť dieťaťa hrať sa s rovesníkmi a príznaky možných problémov s duševným zdravím. Konkrétne išlo o hyperaktivitu, problémy so správaním, zvládanie emócií a interakciu s rovesníkmi. Tieto príznaky vedci u detí skúmali v siedmich rokoch ich života. Špecificky boli analyzované dve podskupiny detí. Išlo o deti s vysokou reaktivitou, teda deti, ktoré sa v dojčenskom veku veľmi ľahko rozčúlia a ťažko sa upokojujú a deti s nízkou vytrvalosťou, teda deti, ktoré majú problém dokončiť náročnú úlohu.

Údaje z výskumu:

Deti s vyšším skóre schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch, v siedmich rokoch vykazovali výrazne menej známok ťažkostí v oblasti duševného zdravia. Na každú jednotku zvýšenie schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch kleslo skóre namerané u detí v siedmich rokoch pri problémoch s hyperaktivitou o 8,4 percent, pri problémoch so správaním o 8 percent, pri emočných problémoch o 9,8 percent a pri problémoch s rovesníkmi o 14 percent. To platilo bez ohľadu na potenciálne rušivé faktory, ako je napríklad sociálna úroveň rodín alebo psychické problémy matiek v tehotenstve.

Zásadnú úlohu nehralo ani to, či deti mali dostatok príležitostí na hru so súrodencami a rodičmi. Účinok bol viditeľný aj u rizikových skupín. Najmä medzi 270 deťmi z kategórie „málo vytrvalých“ mali tie deti, ktoré sa v troch rokoch lepšie hrali s rovesníkmi, v siedmich rokoch nižší výskyt hyperaktivity a menej emočných a rovesníckych problémov. Pri podskupine detí s vysokou reaktivitou bol prínos rovesníckej hry slabší. Možno preto, že tieto deti sú často úzkostné, uzavreté a majú menší sklon hrať sa s ostatnými.

Súvislosť medzi hrou s rovesníkmi a duševným zdravím je pravdepodobne založená na tom, že hra s ostatnými podporuje rozvoj emočnej sebakontroly a sociálno-kognitívnych zručností, ako je schopnosť porozumieť pocitom druhých ľudí a reagovať na ne.

Závery výskumu:

Vedci navrhujú, aby hodnotenie prístupu detí k rovesníckym hrám v ranom veku bolo využité na vyhľadávanie pot…

Inklúzia a práca s "odlišnosťou"

Dôležitou súčasťou edukačných aktivít a starostlivosti je inklúzia, teda začlenenie detí s rôznymi potrebami a schopnosťami do bežného vzdelávacieho procesu. Každé dievča a každý chlapec má právo "vstúpiť" a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý učí a podporuje inkluzívne povedomie detí, je súčasťou "tímu dospelých" formujúcich ich životné kompetencie. Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu. V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou. V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné.

Príklady edukačných aktivít zameraných na inklúziu:

• Hry na podporu kohézie a súdržnosti: Aktivity zamerané na vzájomné spoznávanie sa, pozorovanie správania sa detí v skupine, objasnenie začlenenia každého člena skupiny bez segregačných tendencií. Napríklad: "Deti, z čoho sa stavia dom?" - deti sa pochytajú za ruky a "ukladajú" tehly, pričom každé dieťa predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, "…ale zapamätajte si deti,…vždy držia pokope…"
• Hudobné aktivity: Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra a spoločne si na nich zahrajú.
• Výtvarné aktivity: Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč a bubnujú naň prstami do rytmu piesne.
• Dramatické aktivity: Hra "Za ruky sa pochytáme" - znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou a tancuje s členom kráľovskej rodiny, ktorého si samo vybralo.
• Práca s "odlišnosťou": Výtvarné média zameriavajúce sa na rozličné spôsoby skúmania "odlišnosti" (napr. vizuálne vnímanej) ako na možnosti stimulácie predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti.
• Práca s "predsudkami": Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zameranej na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú. Ide o verbalizáciu predsudkov, ich redukciu prostredníctvom zážitkových aktivít, kde je možnosť pracovať s konkrétnymi.
• Práca s "nálepkami": Aktivity sa zameriavajú na objasnenie "nálepiek" s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej "nálepky". Sú to aktivity, v ktorých deti reálne prežívajú skutočnosť mať nálepku (etiketu) na ktorej je niečo zobrazené, následne prebieha reflektívny dialóg t.j. objavovať jedinečnosť osoby so znevýhodnením.

Realita v inklúzií je práve v nazeraní na človeka ako rovnocenného partnera v hre, vo vzťahoch, v živote a i. Vzájomné sociálne skúsenosti, potreba byť akceptovaný a ochota akceptovať, že druhí sú "iní", je ukotvené v (pre) budovaní etického povedomia každého jednotlivca, čo považujeme za rozhodujúce pri funkčnom začlenení do spoločnosti. V spoločnom živote s najrôznejšími "odlišnosťami" sa u človeka rozvíja individualita každého jednotlivca.

Príklad z praxe

Rodičia boli nútení syna (Tomiho) preradiť do inej materskej školy, pretože ho deti ponižovali, vysmievali a vymysleli mu prezývku "šušloššoploš". V novej materskej škole deti zapojili Tomáša do hry: "Poď, poď, Tomi, budeš vlakovodič," volali na chlapca. Tento príklad ukazuje, ako dôležité je, aby deti s odlišnosťou boli začlenené do kolektívu a aby sa im nedostávalo ponižovania a vysmievania.

Bariéry v inklúzií

Nepostrehnutím "onálepkovania" dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa "prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania, kultúry na každého jednotlivca." Odbúraním bariér komunita školy (aj spoločnosť) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, môže byť ním aj jazyková bariéra, materiálna bariéra, sociálna bariéra. Llyod (2006) považuje za bariéru aj situácie typu: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny. Dieťa v ranom veku vstupuje do rôznych priestorov s určitým kvantom informácii a skúseností (často aj predsudkov), ktoré sa naučilo v rodine a v bližšom okolí.

Ranná podpora inklúzie

Ranná podpora inklúzie pri práci s "odlišnosťou" zvyčajne "štartuje" s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných fyzických "odlišností" (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. Úlohou detí je vzájomné porovnávanie rúk (prikladaním) v dvojiciach. Zvyčajne ide o adaptačné pobyty detí so znevýhodnením v materských školách.

Typy podpory v inklúzií

• Epizodická podpora: Krátkodobá starostlivosť pre jednotlivca zo znevýhodnenej skupiny. Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít. Je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole.
• Obmedzená podpora: Časovo striktne oklieštená. Súčasťou je príprava jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod.
• Rozsiahla podpora: Typ podpory, ktorá je realizovaná priežne. Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr.
• Úplná podpora: Typ podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.

tags: #edukacna #aktivita #starostlivost #priklady