
Alzheimerova choroba a iné formy demencie predstavujú rastúci problém v spoločnosti, ktorý ovplyvňuje nielen samotných pacientov, ale aj ich rodiny a blízkych. Kognitívny úpadok jedného člena rodiny má výrazný dopad na fungovanie celej rodiny, pričom záťaž často nesú rodinní opatrovatelia. Preto je dôležité venovať pozornosť edukačnej činnosti a programom, ktoré podporujú seniorov a ich opatrovateľov, aby sa lepšie vyrovnali s touto náročnou situáciou.
Rodiny sa často rozhodnú starať sa o svojich blízkych v domácom prostredí, ak im diagnostikujú rôzne vážne ochorenia. Po určitom čase sa však môžu dostať do stavu psychického a fyzického vyčerpania. Pri prvých signáloch vyčerpania sa rodina zvyčajne obracia na iné blízke osoby, ako sú priatelia a susedia, a neskôr žiada o pomoc pomáhajúcich profesionálov a odborníkov. V takýchto situáciách sa rodina stáva klientom sociálnej práce.
Jednou z možných foriem sociálnej práce s rodinou je sprevádzanie, podpora a pomoc prostredníctvom podpornej skupiny. Podporné skupiny orientované na pomoc príbuzným osôb s ochorením demencie rôzneho typu etiológie sú novým vedecko-výskumným fenoménom v rámci sociálnej práce na Slovensku.
Podporné skupiny poskytujú priestor pre vzájomné diskusie, rozhovory, edukáciu a výmenu skúseností skupiny osôb s rovnakým problémom. Sú to miesta, kde sa môžu príbuzní osôb s demenciou stretávať, zdieľať svoje skúsenosti, získať informácie a emocionálnu podporu.
Pojem príbuzní (blízke osoby) sa v odbornej verejnosti a literatúre používa aj v súvislosti s pojmom rodinný opatrovateľ. Podľa Repkovej (2010) ide o osobu opatrujúcu bez mzdy, ktorá poskytuje starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútrorodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny. Bodnárová a Šelestiaková (2011) tiež uvádzajú pojem rodinní, neformálni opatrovatelia, ktorí sú nezastupiteľnou zložkou pri poskytovaní starostlivosti a pomoci svojim starším príbuzným. V prípade potreby najčastejšie túto rolu preberajú manželia, manželky, partneri/-ky a deti, poprípade partneri/-ky ich detí. Ide prevažne o osoby v staršom dospelom veku (50+) alebo aj o osoby v mladšom seniorskom veku (60+).
Prečítajte si tiež: Námety na aktivity pre deti v materskej škole
Fertaľová a iní (2011) vo svojom výskume potvrdzujú, že z hľadiska rodinnej príslušnosti tvoria dospelé deti 62% a životní partneri 28%, ostatných 10% neformálnych opatrovateľov tvoria blízki príbuzní (vnučky a nevesty). Z hľadiska rodovej príslušnosti tvoria 75% ženy.
Dospelé deti rodičov v strednom a staršom seniorskom veku, ktoré poskytujú starostlivosť v domácom prostredí, hľadajú informácie týkajúce sa konkrétneho ochorenia a cítia potrebu prejavu pochopenia a zachovania vlastného súkromia.
Podporné skupiny (support group) majú svoju niekoľko desaťročnú históriu najmä v škandinávskych krajinách a v USA. Podľa Hrozenskej a Gabrielovej (2011) využívanie asociačných skupín pre pomoc osobám s demenciou a založenie svojpomocných skupín je v zahraničí častou možnosťou, rovnako ako systém denných stacionárov, možnosť osobnej asistencie a domácej starostlivosti, poskytovaná odborníkmi, ako aj dobrovoľníkmi a charitatívnymi organizáciami.
Národná sieť podporných skupín (Nasjonalt Støttegruppenettverk NSN) v Nórsku je organizácia združujúca všetky podporné skupiny danej krajiny. Skupiny vznikajú pre rôzne cieľové skupiny bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či inú príslušnosť alebo región. Najdôležitejším spoločným znakom je spojenie s určitou udalosťou. Za udalosť sa považuje určité ochorenie, ktorým trpí viacero osôb alebo nejaká katastrofa (prírodná, letecká, teroristická…). Tak vznikajú podporné skupiny pre oblasti postihnuté povodňami (rôznymi alebo inými udalosťami) a podporné skupiny zamerané na určité ochorenia ako napríklad rakovina, skleróza multiplex alebo demencia. Podstatným znakom podpornej skupiny je, že tvorí doplnkovú službu k verejnej - profesionálnej sociálnej službe (Sormul, 2015).
V súvislosti so syndrómom demencie v každom nórskom meste a obci je vytvorený tím odborníkov na demenciu (tzv. demensteam), ktorý úzko spolupracuje s obvodnými lekármi, sociálnymi pracovníkmi sociálno-zdravotných odborov alebo referátov na mestských a obecných úradoch. Tím odborníkov spolupracuje aj s Národnou organizáciou pre verejné zdravie (Nasjonalt forening for folkehelse), ktorá zakladá a spravuje podporné skupiny v oblasti práce s osobami s demenciou. Každá podporná skupina má formu vzdelávacej skupiny a skupiny spoločných rozhovorov. Takýmto spôsobom sa skĺbi ako edukačná, tak aj terapeutická časť odbornej práce. Obe časti zastrešujú odborníci, ktorí pracujú pre Národnú organizáciu pre verejné zdravie alebo ako dobrovoľníci. Prioritou pomoci je psychosociálna podpora príbuzným formou vytvorenia bezpečného priestoru pre ventiláciu emócií, výmenu skúseností a získavania informácií - vzdelávania. Niektoré podporné skupiny majú formu stretnutí pri káve (Temakafé) alebo ponuky na relaxovanie formou jogy.
Prečítajte si tiež: Význam vzdelávania pre seniorov
V Nórsku sú vybudované aj Centrá podpory príbuzných (Pårørendesenteret), ktoré ponúkajú bez ohľadu na diagnózu pomoc rodine a blízkym osobám (susedom, priateľom, kolegom). Ich pomoc spočíva v poskytovaní sociálno-psychologického poradenstva a praktických informácií ako môžu pomáhať tomu, na kom im záleží.
V Dánsku je vyvinutý intervenčný program na podporu príbuzných poskytujúcich starostlivosť v rodinnom prostredí. Program sa nazýva Danske Alzheimer interventionudersøgelse (DAISY) a je výsledkom spolupráce dánskeho Ministerstva zdravotníctva a Národného vedeckého centra pre výskum demencie (Nationalt Videnscenter for demens). Účelom DAISY projektu bolo preskúmať spôsoby na zlepšenie podpory pre osoby, ktorým bola diagnostikovaná demencia v ranom štádiu. Na základe tohto bol vypracovaný model - interaktívna príručka pre pomáhajúceho profesionála, ktorý sa používa ako súčasť poradenského procesu pre osoby v počiatočnom štádiu demencie a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú získať čo najviac poznatkov o demencii. Model je určený pre zamestnancov obcí a miest, pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a pre združenia poskytujúce psycho-sociálnu podporu príbuzným osôb s ochorením demencie. Ide predovšetkým o techniku vedenia poradenských rozhovorov osobnou a telefonickou formou a o vzdelávacie kurzy pre osoby s diagnostikovanou demenciou rôznej etiológie a ich príbuzných. Na projekt Daisy je napojený ďalší projekt - príručka starostlivosti o občana sa s demenciou - Demens guiden.
V Dánsku ponúka Dánsky Červený Kríž dobrovoľnícky program pod názvom „Podpora rodinného opatrovateľa“ formou návštevy „kamaráta“ v domácnosti osoby s demenciou na hodinu-dve, zatiaľ čo príbuzný má možnosť odísť z domácnosti a venovať sa iným činnostiam mimo domácnosti. Touto službou sa nenahrádza sociálna služba, ale ponúka sa ako doplnková služba formou konkrétnej podpory príbuzného poskytujúceho 24 hodinovú starostlivosť.
V Čechách podľa Jarolímovej a Novákovej (2013) sa na označenie podpornej skupiny pre rodinných opatrovateľov seniora so syndrómom demencie používa pojem svojpomocná skupina ako synonymum. Podporné skupiny v Českej republike vznikajú ako organizácie a kluby na pomoc príbuzným, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie. Obe autorky uvádzajú, že svojpomocná skupina pre príbuzných prebieha za prítomnosti facilitátora. Facilitátor vedie rozhovory s účastníkmi, ktorí sa ocitajú v strese zo záťaže starostlivosti a tiež vedie rozhovory na individuálnej úrovni mimo skupinu.
Česká alzheimerovská spoločnosť vo svojich materiáloch (2016) ponúka pre potencionálnych účastníkov takýchto skupín dve možnosti. Čaj o páté je stretnutie svojpomocnej skupiny pre rodinných opatrovateľov so zameraním na získanie informácií ohľadom pomoci osobe s demenciou. Na stretnutí si vymieňajú informácie samotní príbuzní, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu trpiacu na ochorenie demencie. Toulky pamětí a duší je podporná skupina určená osobám v začínajúcej fáze demencie, ktorým sa odborník snaží pomôcť vyrovnať sa s príznakmi demencie a poskytuje im psychosociálnu podporu.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zdravie detí
Primárnym cieľom skupín je poskytovanie emocionálnej podpory tým, ktorí sa starajú o človeka s demenciou. Skupina pracuje na princípe vzájomného zdieľania a spolupráce: každý člen skupiny má čo ponúknuť (skúsenosti a informácie) a čo získať (prerozprávaním emócií sa znižuje tenzia a stres). Skupiny sa môžu zúčastňovať aj jednotlivci, ktorí ukončili rolu opatrovateľa na základe úmrtia opatrovanej osoby a skupina je nápomocná pri procese zármutku a straty opatrovateľskej roly.
Holmerová (2009) zhŕňa poznatky z fungovania svojpomocnej skupiny Českej Alzheimerovskej spoločnosti tak, že rodinní opatrovatelia si v skupine za podpory odborného pracovníka vymieňajú svoje skúsenosti a emocionálne zážitky a spoločne sa snažia nájsť riešenie praktických problémov. Opatrovatelia si navzájom poskytujú podporu.
Podľa nemeckých skúsenosti Annett Kruger (2012) hodnotí stretnutia v otvorenej podpornej skupine pre rodinných opatrovateľov ako výmenu spoločných skúseností, nápadov a tipov. Ide o neformálnu výmenu nápadov, informácií, pričom sa znižuje sociálna izolácia, rozvíjajú sa nové sociálne kontakty a posilňujú sa sociálne zručnosti účastníkov skupiny. Účastníci podpornej skupiny majú opäť čas sami pre seba a naučia sa lepšie vysporiadať so stresom. Pocit absencie súkromia a priestoru na vysporiadanie sa so záťažou je u príbuzných častý, čo potvrdzuje aj staršia empirická štúdia Braun a kol. (2008).
Anglický vedec Potts (2005) sa zaoberá históriou vzniku online podporných skupín na svete (OSGs - online support groups), ktoré vznikli už v roku 1982 v porovnaní s Face to Face podpornými skupinami. Ide o online komunity, v ktorých sú aktívne osoby so spoločným problémom týkajúcich sa najmä zdravia alebo iných sociálnych udalostí. Tieto online skupiny poskytujú priestor pre vzájomnú podporu a výmenu informácií, viac anonymity a najmä priestor pre inhibované osoby. Pre online podporné skupiny má osobná skúsenosť väčšiu hodnotu ako prístup založený na dôkazoch. Pri týchto skupinách vzniká riziko, že môže dochádzať aj k dezinformáciám a zvýšenému riziku negatívneho vplyvu informácií na jednotlivcov. Online podporné skupiny majú formu svojpomocných skupín, t.j. bez vedenia facilitátora. Zainteresované osoby zdieľajúce názor a skúsenosti pracujú bez intervencie odborníka.
Online podporné skupiny sú v súčasnosti využívané vo virtuálnom priestore pre rôzne cieľové skupiny v kombinácii aj s reálnymi podpornými skupinami, ktoré sa stretávajú osobne a pravidelne v určitom priestore. Organizácie zakladajúce podporné skupiny ponúkajú často kombináciu online skupín aj skutočných podporných skupín. Všeobecne majú takéto svojpomocné skupiny oveľa menej konfrontácií a ďaleko viac pozitívnych podporných vyjadrení. Ide o otvorené, prístupné skupiny, ktoré ponúkajú psychickú podporu každému, ktorý zdieľa problémy a rovnaké témy v skupine. Členovia sú zároveň poskytovatelia a príjemcovia podpory. Všeobecne sa skupiny orientujú viac na informácie dostupné od členov skupiny ako na informácie od odborníkov z externého prostredia.
Americká Alzheimerova asociácia združuje všetky neziskové organizácie poskytujúce dobrovoľné zdravotné služby, podporu a výskum so zameraním na Alzheimerovu chorobu. Prezentuje podporné skupiny pre opatrovateľov, rodinu a priateľov osôb s demenciou, ktorým vytvára bezpečný priestor na rozvoj vzájomnej podpory, výmenu praktických informácií, spôsobov zvládania, zdieľania pocitov, potrieb i záujmov. Tieto skupiny vedú vyškolení profesionáli. Okrem podporných skupín pre opatrovateľov, ponúkajú aj podporné skupiny určené špeciálne pre ľudí v ranom štádiu Alzheimerovej choroby. Rovnako majú zriadenú aj online poradňu pre osoby, ktoré uprednostňujú virtuálny priestor pred osobným stretnutím.
V podmienkach Slovenska sa stretávame s dvoma pojmami, ktoré evokujú v laickej verejnosti a aj v odbornej verejnosti synonymum k podpornej skupine - svojpomocná skupina. Hejzlarová (2011) zdôrazňuje rozdiel medzi svojpomocnými skupinami bez podpory profesionálov (self-help groups) a podpornými skupinami vedenými profesionálmi (support groups). Na rozdiel od svojpomocnej skupiny, kde iniciatíva vychádza od ľudí zasiahnutých spoločným problémom, podpornú skupinu zakladá a vedie profesionál. V praxi sú podporné skupiny veľmi často určitým spôsobom napojené na poskytovateľov sociálnych služieb, príp. iné organizácie. Pozitívom tohto javu je určité stabilné zázemie skupín, ľahšia kumulácia a následné odovzdávanie skúseností s chodom skupiny i potenciál odborného dohľadu.
Svojpomocná skupina je podľa Schavela (2012) neformálnym zoskupením niekoľkých osôb spojených podobných osudom, životnými situáciami alebo postihnutých porovnateľnými ťažkosťami. Svoju činnosť vykonávajú svojpomocné skupiny bez profesionálneho vedenia najčastejšie pravidelným, väčšinou spoločným a rovnoprávnym rozhovorom. Členovia svojpomocnej skupiny sa prostredníctvom svojich vzťahov a interakcií vzájomne posilňujú a upevňujú si pocit vzájomnej hodnoty.
Brenkus a iní (2005, s. 23) kategorizujú svojpomocné skupiny na: skupiny zamerané na stratu alebo prechodné fázy života (strata niekoho blízkeho alebo hľadanie nového zmyslu života), ďalej na skupiny zamerané na „krok vpred“ - rast (pre rodinných členov osôb trpiacich na psychické ochorenia) a na skupiny zamerané na zvládanie stresu a podporné skupiny (pre osoby so stanovenou diagnózou psychického ochorenia). Výhodou svojpomocnej skupiny podľa Brenkusa (2005) je fakt, že sa z člena skupiny stáva pomocník, ktorý pomáha riešiť problémy iných. Jeho závislosť na pomoci inej osoby je výrazne menšia. Člen svojpomocnej skupiny v roly pomocníka získava pocit užitočnosti a pri poskytovaní rád a svojich skúseností, má možnosť pozorovať svoj problém z odstupu.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov a ich podporné osoby je zakotvená v Zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje rôzne formy sociálnych služieb, ich poskytovanie a zabezpečovanie.
Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak ide o sociálnu službu v zariadení, obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby vo svojom územnom obvode, alebo ak ide o obec, v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom sa obec nachádza.
Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu16) a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.
Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby sa považuje najmä, ak táto fyzická osoba je ohrozená správaním inej fyzickej osoby, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá žiadnu blízku osobu alebo jej blízka osoba, na ktorej pomoc bola odkázaná, zomrie alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú osobnú starostlivosť alebo jej nemožno túto osobnú starostlivosť zabezpečiť manželom alebo manželkou, plnoletým dieťaťom alebo rodičom alebo inou fyzickou osobou, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len kľúčový pracovník ).
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1. Je tiež povinný plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. a s postupmi, pravidlami a podmienkami spracovanými v súlade s prílohou č. 2 písm. Na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby je poskytovateľ povinný vypracovať a uskutočňovať program supervízie.
Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov podľa odseku 3 nemožno dodatočne schvaľovať.
Ambulantná forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.
Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
Pobytová forma sociálnej služby v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba.
Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.
Medzi odborné činnosti patrí pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3. Poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečovať odborné činnosti, okrem ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení.
Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy.
Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant.
Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 prvého bodu a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm.
Medzi ďalšie činnosti patrí utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, vzdelávanie a záujmová činnosť. Osobným vybavením je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby. Nevyhnutné ošatenie a obuv sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. V nízkoprahovom dennom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytuje pomoc.
V komunitnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytuje pomoc.
V nocľahárni sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytuje pomoc.
V útulku sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytuje pomoc.
V domove na polceste sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
V zariadení núdzového bývania sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytuje pomoc. Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii, zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľovú skupinu z fyzických osôb. Zariadenie núdzového bývania môže poskytovať sociálne poradenstvo aj fyzickej osobe, ktorá spôsobila nepriaznivú sociálnu situáciu. Sociálne poradenstvo podľa prvej vety nemožno poskytovať v objekte zariadenia, v ktorom sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 3. Sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania možno poskytovať v byte alebo rodinnom dome.
V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3.
V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3.