Edukačná činnosť podporných osôb seniorov: Príklady a význam

27. October 2025

Úvod

V súčasnosti, s narastajúcim počtom seniorov, sa zvyšuje aj potreba podpory pre nich a ich rodiny. Podporné skupiny sa ukázali ako efektívny nástroj na poskytovanie vzájomnej pomoci, edukácie a výmeny skúseností. Tento článok sa zameriava na edukačnú činnosť podporných osôb seniorov, s dôrazom na príklady a význam týchto aktivít. Príspevok analyzuje podporné skupiny príbuzných osôb s ochorením demencie rôzneho typu etiológie v medzinárodnom kontexte. Alzheimerova choroba ako jedna z možných foriem demencie sa stáva reálnou hrozbou pre jednotlivé štáty sveta a to z niekoľkých dôvodov.

Podporné skupiny: Priestor pre vzájomnú pomoc a vzdelávanie

Podporné skupiny poskytujú priestor pre vzájomné diskusie, rozhovory, edukáciu a výmenu skúseností skupiny osôb s rovnakým problémom. Kognitívny úpadok týkajúci sa jedného člena rodiny vplýva výrazne na celkové sociálne fungovanie celej rodiny. Záťaž často zostáva na pleciach blízkych príbuzných, ktorí preberajú na seba rolu rodinného opatrovateľa.

Rodinní opatrovatelia a ich potreby

Rodiny sa často, pri prepuknutí alebo diagnostikovaní rôznych vážnych ochorení svojich blízkych, rozhodnú postarať sa o svojho člena rodiny v domácom prostredí. Po určitom čase sa rodina pod náporom záťaže spojenej so starostlivosťou o odkázanú blízku osobu a náporom bežných povinností dostáva do stavu psychického i fyzického vyčerpania. Pri prvých signáloch vyčerpania sa rodina zvyčajne obracia na iné blízke osoby ako sú priatelia, susedia a neskôr žiada o pomoc pomáhajúcich profesionálov a odborníkov. Ide o situácie, kedy sa rodina stáva klientom sociálnej práce.

Jednou z možných foriem sociálnej práce s rodinou je sprevádzanie, podpora a pomoc prostredníctvom podpornej skupiny. Podporné skupiny orientované na pomoc príbuzným osôb s ochorením demencie rôzneho typu etiológie sú novým vedecko-výskumným fenoménom v rámci sociálnej práce na Slovensku. Sociálna práca s rodinou je orientovaná a skúmaná väčšinou v súvislosti s témou rodiny s deťmi, s dospievajúcou mládežou v sociálno-ekonomickej záťaži alebo so zdravotným postihnutím. Naším zámerom je priblížiť problematiku podporných skupín, ktoré združujú dospelé deti (prípadne životných partnerov a partnerky) v produktívnom veku starajúcich sa buď o svojich partnerov a partnerky v produktívnom veku alebo rodičov, súrodencov v postproduktívnom veku.

Pojem príbuzní (blízke osoby) je v odbornej verejnosti a literatúre používaný aj v súvislosti s pojmom rodinný opatrovateľ. Podľa Repkovej (2010) ide o osobu opatrujúcu bez mzdy, ktorá poskytuje starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútrorodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny. Bodnárová, Šelestiaková (2011) tiež uvádzajú pojem rodinní, neformálni opatrovatelia, ktorí sú nezastupiteľnou zložkou pri poskytovaní starostlivosti a pomoci svojím starším príbuzným. V prípade potreby najčastejšie túto rolu preberajú manželia, manželky, partneri/-ky a deti, poprípade partneri/-ky ich detí. Ide prevažne o osoby v staršom dospelom veku (50+) alebo aj o osoby v mladšom seniorskom veku (60+). Fertaľová a iní (2011) vo svojom výskume potvrdzuje, že z hľadiska rodinnej príslušnosti tvoria dospelé deti 62% a životní partneri 28%, ostatných 10% neformálnych opatrovateľov tvoria blízki príbuzní (vnučky a nevesty). Z hľadiska rodovej príslušnosti tvoria 75% ženy. (Zvěrová, 2010) Dospelé deti rodičov v strednom a staršom seniorskom veku, ktoré poskytujú starostlivosť v domácom prostredí, hľadajú informácie týkajúce sa konkrétneho ochorenia a cítia potrebu prejavu pochopenia a zachovania vlastného súkromia.

Prečítajte si tiež: Edukačné programy pre seniorov

História a modely podporných skupín v zahraničí

Podporné skupiny (support group) majú svoju niekoľko desaťročí trvajúcu históriu najmä v škandinávskych krajinách a v USA. Podľa Hrozenskej a Gabrielovej (2011) využívanie asociačných skupín pre pomoc osobám s demenciou a založenie svojpomocných skupín je v zahraničí častou možnosťou, rovnako ako systém denných stacionárov, možnosť osobnej asistencie a domácej starostlivosti, poskytovaná odborníkmi, ako aj dobrovoľníkmi a charitatívnymi organizáciami.

Nórsko: Národná sieť podporných skupín

Národná sieť podporných skupín (Nasjonalt Støttegruppenettverk NSN) v Nórsku je organizácia združujúca všetky podporné skupiny danej krajiny. Skupiny vznikajú pre rôzne cieľové skupiny bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či inú príslušnosť alebo región. Najdôležitejším spoločným znakom je spojenie s určitou udalosťou. Za udalosť sa považuje určité ochorenie, ktorým trpí viacero osôb alebo nejaká katastrofa (prírodná, letecká, teroristická…). Tak vznikajú podporné skupiny pre oblasti postihnuté povodňami (rôznymi alebo inými udalosťami) a podporné skupiny zamerané na určité ochorenia ako napríklad rakovina, skleróza multiplex alebo demencia. Podstatným znakom podpornej skupiny je, že tvorí doplnkovú službu k verejnej - profesionálnej sociálnej službe (Sormul, 2015).

V súvislosti so syndrómom demencie v každom nórskom meste a obci je vytvorený tím odborníkov na demenciu (tzv. demensteam), ktorý úzko spolupracuje s obvodnými lekármi, sociálnymi pracovníkmi sociálno-zdravotných odborov alebo referátov na mestských a obecných úradoch. Tím odborníkov spolupracuje aj s Národnou organizáciou pre verejné zdravie (Nasjonalt forening for folkehelse), ktorá zakladá a spravuje podporné skupiny v oblasti práce s osobami s demenciou. Každá podporná skupina má formu vzdelávacej skupiny a skupiny spoločných rozhovorov. Takýmto spôsobom sa skĺbi ako edukačná, tak aj terapeutická časť odbornej práce. Obe časti zastrešujú odborníci, ktorí pracujú pre Národnú organizáciu pre verejné zdravie alebo ako dobrovoľníci. Prioritou pomoci je psychosociálna podpora príbuzným formou vytvorenia bezpečného priestoru pre ventiláciu emócií, výmenu skúseností a získavania informácií - vzdelávania. Niektoré podporné skupiny majú formu stretnutí pri káve (Temakafé) alebo ponuky na relaxovanie formou jogy. V Nórsku sú vybudované aj Centrá podpory príbuzných (Pårørendesenteret), ktoré ponúkajú bez ohľadu na diagnózu pomoc rodine a blízkym osobám (susedom, priateľom, kolegom). Ich pomoc spočíva v poskytovaní sociálno-psychologického poradenstva a praktických informácií ako môžu pomáhať tomu, na kom im záleží.

Dánsko: Intervenčný program DAISY a podpora od Červeného kríža

V Dánsku je vyvinutý intervenčný program na podporu príbuzných poskytujúcich starostlivosť v rodinnom prostredí. Program sa nazýva Danske Alzheimer interventionundersøgelse (DAISY) a je výsledkom spolupráce dánskeho Ministerstva zdravotníctva a Národného vedeckého centra pre výskum demencie (Nationalt Videnscenter for demens). Účelom DAISY projektu bolo preskúmať spôsoby na zlepšenie podpory pre osoby, ktorým bola diagnostikovaná demencia v ranom štádiu. Na základe tohto bol vypracovaný model - interaktívna príručka pre pomáhajúceho profesionála, ktorý sa používa ako súčasť poradenského procesu pre osoby v počiatočnom štádiu demencie a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú získať čo najviac poznatkov o demencii. Model je určený pre zamestnancov obcí a miest, pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a pre združenia poskytujúce psycho-sociálnu podporu príbuzným osôb s ochorením demencie. Ide predovšetkým o techniku vedenia poradenských rozhovorov osobnou a telefonickou formou a o vzdelávacie kurzy pre osoby s diagnostikovanou demenciou rôznej etiológie a ich príbuzných. Na projekt Daisy je napojený ďalší projekt - príručka starostlivosti o občana sa s demenciou - Demens guiden.

V Dánsku ponúka Dánsky Červený Kríž dobrovoľnícky program pod názvom „Podpora rodinného opatrovateľa“ formou návštevy „kamaráta“ v domácnosti osoby s demenciou na hodinu-dve, zatiaľ čo príbuzný má možnosť odísť z domácnosti a venovať sa iným činnostiam mimo domácnosti. Touto službou sa nenahrádza sociálna služba, ale ponúka sa ako doplnková služba formou konkrétnej podpory príbuzného poskytujúceho 24 hodinovú starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Námety na aktivity pre deti v materskej škole

Česká republika: Svojpomocné skupiny a Čaj o páté

V Čechách podľa Jarolímovej a Novákovej (2013) sa na označenie podpornej skupiny pre rodinných opatrovateľov seniora so syndrómom demencie používa pojem svojpomocná skupina ako synonymum. Podporné skupiny v Českej republike vznikajú ako organizácie a kluby na pomoc príbuzným, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie. Obe autorky uvádzajú, že svojpomocná skupina pre príbuzných prebieha za prítomnosti facilitátora. Facilitátor vedie rozhovory s účastníkmi, ktorí sa ocitajú v strese zo záťaže starostlivosti a tiež vedie rozhovory na individuálnej úrovni mimo skupinu. Česká alzheimerovská spoločnosť vo svojich materiáloch (2016) ponúka pre potencionálnych účastníkov takýchto skupín dve možnosti. Čaj o páté je stretnutie svojpomocnej skupiny pre rodinných opatrovateľov so zameraním na získanie informácií ohľadom pomoci osobe s demenciou. Na stretnutí si vymieňajú informácie samotní príbuzní, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu trpiacu na ochorenie demencie. Toulky pamětí a duší je podporná skupina určená osobám v začínajúcej fáze demencie, ktorým sa odborník snaží pomôcť vyrovnať sa s príznakmi demencie a poskytuje im psychosociálnu podporu.

Primárnym cieľom skupín je poskytovanie emocionálnej podpory tým, ktorí sa starajú o človeka s demenciou. Skupina pracuje na princípe vzájomného zdieľania a spolupráce: každý člen skupiny má čo ponúknuť (skúsenosti a informácie) a čo získať (prerozprávaním emócií sa znižuje tenzia a stres). Skupiny sa môžu zúčastňovať aj jednotlivci, ktorí ukončili rolu opatrovateľa na základe úmrtia opatrovanej osoby a skupina je nápomocná pri procese zármutku a straty opatrovateľskej roly. Holmerová (2009) zhŕňa poznatky z fungovania svojpomocnej skupiny Českej Alzheimerovskej spoločnosti tak, že rodinní opatrovatelia si v skupine za podpory odborného pracovníka vymieňajú svoje skúsenosti a emocionálne zážitky a spoločne sa snažia nájsť riešenie praktických problémov. Opatrovatelia si navzájom poskytujú podporu.

Nemecko: Otvorené podporné skupiny a výmena skúseností

Podľa nemeckých skúsenosti Annett Kruger (2012) hodnotí stretnutia v otvorenej podpornej skupine pre rodinných opatrovateľov ako výmenu spoločných skúseností, nápadov a tipov. Ide o neformálnu výmenu nápadov, informácií, pričom sa znižuje sociálna izolácia, rozvíjajú sa nové sociálne kontakty a posilňujú sa sociálne zručnosti účastníkov skupiny. Účastníci podpornej skupiny majú opäť čas sami pre seba a naučia sa lepšie vysporiadať so stresom. Pocit absencie súkromia a priestoru na vysporiadanie sa so záťažou je u príbuzných častý, čo potvrdzuje aj staršia empirická štúdia Braun a kol. (2008).

Online podporné skupiny: Nová forma podpory

Anglický vedec Potts (2005) sa zaoberá históriou vzniku online podporných skupín na svete (OSGs - online support groups), ktoré vznikli už v roku 1982 v porovnaní s Face to Face podpornými skupinami. Ide o online komunity, v ktorých sú aktívne osoby so spoločným problémom týkajúcich sa najmä zdravia alebo iných sociálnych udalostí. Tieto online skupiny poskytujú priestor pre vzájomnú podporu a výmenu informácií, viac anonymity a najmä priestor pre inhibované osoby. Pre online podporné skupiny má osobná skúsenosť väčšiu hodnotu ako prístup založený na dôkazoch. Pri týchto skupinách vzniká riziko, že môže dochádzať aj k dezinformáciám a zvýšenému riziku negatívneho vplyvu informácií na jednotlivcov. Online podporné skupiny majú formu svojpomocných skupín, t.j. bez vedenia facilitátora. Zainteresované osoby zdieľajúce názor a skúsenosti pracujú bez intervencie odborníka. Online podporné skupiny sú v súčasnosti využívané vo virtuálnom priestore pre rôzne cieľové skupiny v kombinácii aj s reálnymi podpornými skupinami, ktoré sa stretávajú osobne a pravidelne v určitom priestore. Organizácie zakladajúce podporné skupiny ponúkajú často kombináciu online skupín aj skutočných podporných skupín. Všeobecne majú takéto svojpomocné skupiny oveľa menej konfrontácií a ďaleko viac pozitívnych podporných vyjadrení. Ide o otvorené, prístupné skupiny, ktoré ponúkajú psychickú podporu každému, ktorý zdieľa problémy a rovnaké témy v skupine. Členovia sú zároveň poskytovatelia a príjemcovia podpory. Všeobecne sa skupiny orientujú viac na informácie dostupné od členov skupiny ako na informácie od odborníkov z externého prostredia.

Americká Alzheimerova asociácia: Komplexná podpora

Americká Alzheimerova asociácia združuje všetky neziskové organizácie poskytujúce dobrovoľné zdravotné služby, podporu a výskum so zameraním na Alzheimerovu chorobu. Prezentuje podporné skupiny pre opatrovateľov, rodinu a priateľov osôb s demenciou, ktorým vytvára bezpečný priestor na rozvoj vzájomnej podpory, výmenu praktických informácií, spôsobov zvládania, zdieľania pocitov, potrieb i záujmov. Tieto skupiny vedú vyškolení profesionáli. Okrem podporných skupín pre opatrovateľov, ponúkajú aj podporné skupiny určené špeciálne pre ľudí v ranom štádiu Alzheimerovej choroby. Rovnako majú zriadenú aj online poradňu pre osoby, ktoré uprednostňujú virtuálny priestor pred osobným stretnutím.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zdravie detí

Podporné a svojpomocné skupiny na Slovensku: Terminologické rozlíšenie

V podmienkach Slovenska sa stretávame s dvoma pojmami, ktoré evokujú v laickej verejnosti a aj v odbornej verejnosti synonymum k podpornej skupine - svojpomocná skupina. Hejzlarová (2011) zdôrazňuje rozdiel medzi svojpomocnými skupinami bez podpory profesionálov (self-help groups) a podpornými skupinami vedenými profesionálmi (support groups). Na rozdiel od svojpomocnej skupiny, kde iniciatíva vychádza od ľudí zasiahnutých spoločným problémom, podpornú skupinu zakladá a vedie profesionál. V praxi sú podporné skupiny veľmi často určitým spôsobom napojené na poskytovateľov sociálnych služieb, príp. iné organizácie. Pozitívom tohto javu je určité stabilné zázemie skupín, ľahšia kumulácia a následné odovzdávanie skúseností s chodom skupiny i potenciál odborného dohľadu. Svojpomocná skupina je podľa Schavela (2012) neformálnym zoskupením niekoľkých osôb spojených podobných osudom, životnými situáciami alebo postihnutých porovnateľnými ťažkosťami. Svoju činnosť vykonávajú svojpomocné skupiny bez profesionálneho vedenia najčastejšie pravidelným, väčšinou spoločným a rovnoprávnym rozhovorom. Členovia svojpomocnej skupiny sa prostredníctvom svojich vzťahov a interakcií vzájomne posilňujú a upevňujú si pocit vzájomnej hodnoty.

Brenkus a iní (2005, s. 23) kategorizujú svojpomocné skupiny na: skupiny zamerané na stratu alebo prechodné fázy života (strata niekoho blízkeho alebo hľadanie nového zmyslu života), ďalej na skupiny zamerané na „krok vpred“ - rast (pre rodinných členov osôb trpiacich na psychické ochorenia) a na skupiny zamerané na zvládanie stresu a podporné skupiny (pre osoby so stanovenou diagnózou psychického ochorenia). Výhodou svojpomocnej skupiny podľa Brenkusa (2005) je fakt, že sa z člena skupiny stáva pomocník, ktorý pomáha riešiť problémy iných. Jeho závislosť na pomoci inej osoby je výrazne menšia. Člen svojpomocnej skupiny v roly pomocníka získava pocit užitočnosti a pri poskytovaní rád a svojich skúseností, má možnosť pozorovať svoj problém z odstupu. Profesionáli, ktorí vedú podporné skupiny majú za úlohu usmerňovať diskusiu a zabezpečiť, aby sa v skupine vytvorilo bezpečné a podporujúce prostredie.

Príklady edukačnej činnosti v podporných skupinách:

Prednášky a semináre: Odborníci z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce alebo práva môžu viesť prednášky a semináre na témy súvisiace so starostlivosťou o seniorov. Tieto môžu zahŕňať informácie o demencii, Alzheimerovej chorobe, právnych aspektoch opatrovníctva, finančnom plánovaní a pod.
Workshopy zamerané na praktické zručnosti: Členovia podporných skupín sa môžu učiť praktické zručnosti, ako napríklad manipulácia s pacientom, podávanie liekov, prvá pomoc, techniky komunikácie s osobami s demenciou a pod.
Výmena skúseností: Členovia podporných skupín si navzájom zdieľajú svoje skúsenosti, tipy a triky, ako zvládnuť náročné situácie. Táto výmena môže byť veľmi cenná, pretože umožňuje členom učiť sa od seba navzájom a nájsť nové spôsoby, ako zlepšiť starostlivosť o svojich blízkych.
Vzdelávacie materiály: Podporné skupiny môžu poskytovať členom vzdelávacie materiály, ako sú brožúry, letáky, knihy a videá, ktoré obsahujú informácie o rôznych aspektoch starostlivosti o seniorov.
Online zdroje: Podporné skupiny môžu členov odkazovať na online zdroje, ako sú webové stránky, fóra a sociálne siete, kde môžu nájsť ďalšie informácie a podporu.

Význam edukačnej činnosti v podporných skupinách:

Zvýšenie informovanosti: Edukačná činnosť pomáha členom podporných skupín získať komplexné informácie o rôznych aspektoch starostlivosti o seniorov. To im umožňuje lepšie porozumieť potrebám svojich blízkych a poskytovať im kvalitnejšiu starostlivosť.
Získanie praktických zručností: Workshopy a praktické cvičenia umožňujú členom podporných skupín získať praktické zručnosti, ktoré im pomáhajú zvládať náročné situácie a zlepšiť starostlivosť o svojich blízkych.
Zníženie stresu a vyčerpania: Edukačná činnosť a výmena skúseností môžu pomôcť členom podporných skupín znížiť stres a vyčerpanie, ktoré súvisia so starostlivosťou o seniorov. Získané informácie a zručnosti im umožňujú lepšie zvládať náročné situácie a nájsť si čas na oddych a regeneráciu.
Zlepšenie kvality života seniorov: Kvalitná starostlivosť, ktorú poskytujú informovaní a zruční rodinní opatrovatelia, prispieva k zlepšeniu kvality života seniorov.
Podpora vzájomnej solidarity: Podporné skupiny vytvárajú priestor pre vzájomnú solidaritu a podporu medzi členmi. Táto podpora je veľmi dôležitá, pretože umožňuje členom cítiť sa menej osamelo a zdieľať svoje starosti a radosti s ľuďmi, ktorí ich rozumejú.

Príklady dobrej praxe v oblasti vzdelávania dospelých na Slovensku

V rámci projektu Národný koordinátor vzdelávania dospelých na Slovensku spracovávame príklady dobrej praxe z jednotlivých organizácií, v ktorých predstavujeme rozvíjanie základných zručností dospelých. Príklady dobrej praxe zviditeľňujú organizácie a príbehy ľudí, ktorých cieľom je vytvoriť príležitosť pre rozvíjanie zručností a kompetencií dospelých z marginalizovaných skupín obyvateľstva, pre znevýhodnených jednotlivcov a zraniteľné osoby, ktoré to majú omnoho ťažšie s uplatnením sa na trhu práce a v spoločnosti vôbec.

Spoluprácou pre lepšiu budúcnosť - Veľký Meder: Organizácia sa v projekte ECO-COMPASS zamerala na veľmi dôležitú tému - rozvoj environmentálnych zručností a kompetencií občanov s mentálnym postihnutím.
Verejná knižnica Mikuláša Kováča: Vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča beží projekt pod názvom Seniori v Banskej Bystrici - bezpečne a zdravo. Ide o neformálne vzdelávanie v rámci Life Long Learning v kultúrnej inštitúcii, kde vzdelávacia aktivita je koncipovaná ako preventívny program pre seniorov, zameraný na ochranu ich zdravia, života a majetku.
Občianske združenie BOVAP: Občianske združenie BOVAP je nezisková organizácia so sídlom v Kokave nad Rimavicou, ktorá sa zameriava na podporu regionálneho rozvoja v južných okresoch Banskobystrického kraja, konkrétne v Lučenci, Poltári, Rimavskej Sobote, Revúcej a Veľkom Krtíši. Úspešne zrealizovali projekt digitalizácie v Kokave nad Rimavicou a ďalej sa venujú rozvíjaniu digitálnych zručností dospelých.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zrealizoval sériu aktivít v rámci Akčného plánu Stratégie 2030 na roky 2022 - 2024. Ich cieľom bolo najmä posilniť účasť rómskych dievčat a žien vo vzdelávaní a na trhu práce. Tieto aktivity prispeli nielen k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne, ale aj k rozvoju kľúčových zručností potrebných na dlhodobé začlenenie rómskych žien a dievčat do spoločnosti a pracovného trhu. Medzi realizované aktivity patrili napríklad modelové a situačné cvičenia (nácvik komunikačných zručností), rekvalifikačné kurzy v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, podpora pri štúdiu na stredných a vysokých školách, mapovanie lokálneho trhu práce, príprava na pracovný pohovor, ako aj individuálne sprevádzanie a sledovanie zamestnanosti žien. Výsledky tejto iniciatívy sú skvelé: služby zamestnanosti využilo celkovo 2 032 žien a dievčat, z ktorých sa 342 zamestnalo na trvalý pracovný pomer.
Rozvojové tímy: Rozvojové tímy zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní rekvalifikačných kurzov. V uplynulých rokoch sa podieľali napríklad na organizácii kurzu opatrovania v Šumiaci, krajčírskeho krúžku v Červenici či zriadení krajčírskej dielne v rozvojovom tíme Sačurov.

Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve

Záujemci o štúdium v uvedených špecializačných odboroch si môžu podávať žiadosť o zaradenie podľa nasledujúcich pokynov. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v Bratislave získala akreditáciu certifikovanej pracovnej činnosti KONTINUÁLNE RENÁLNE ELIMINAČNÉ METÓDY pre zdravotnícke povolanie sestra. Žiadosti o zaradenie do certifikačnej prípravy je možné podávať na predpísanom tlačive Žiadosť o zaradenie (DOCx, PDF)

Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve je zvyšovanie alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť sa zvyšuje získaním diplomu o špecializácii alebo získaním certifikátu a prehlbuje sa sústavným vzdelávaním. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie a je odborne a metodicky riadené Ministerstvo zdravotníctva SR. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v Bratislave (FOaZOŠ) je poskytovateľom ďalšieho vzdelávania s dlhoročnou tradíciou pre najširšie spektrum nelekárskych zdravotníckych povolaní a v najväčšom rozsahu akreditovaných odborov na Slovensku. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je FOaZOŠ organizované v súlade s platným znením Zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy podáva zdravotnícky pracovník. do rezidentského štúdia zaradí FOaZOŠ SZU v Bratislave zdravotníckeho pracovníka k 1. februáru alebo 1. žiadosti o zaradenie je možné posielať priebežne, pre zaradenie v príslušnom akademickom roku je potrebné podať žiadosť do 31. 8. v nadväznosti na § 71 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 sa do špecializačného štúdia nezapočítava obdobie prerušenia výkonu povolania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky alebo iných dôvodov hodných osobitného zreteľa a obdobie výkonu špecializovaných a certifikovaných pracovných činností nad rozsah ustanoveného týždenného pracovného času. špecializačné štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou. Záverečnou skúškou špecializačného štúdia je špecializačná skúška. certifikačná príprava sa ukončuje záverečnou skúškou. vyradenie zdravotníckeho pracovníka zo štúdia uskutoční vzdelávacia ustanovizeň, ak si neplní povinnosti vyplývajúce zo študijného plánu akreditovaného špecializačného študijného programu, certifikovanej pracovnej činnosti alebo študijného poriadku FOaZOŠ pre ďalšie vzdelávanie. ŠTVRTOK 7:00 - 10:00 hod. PIATOK 9:00 - 10:00 hod.Mgr.

tags: #edukacna #cinnost #podpornych #osob #seniorov #priklady