
Závet a listina o vydedení predstavujú dôležité právne nástroje, ktorými poručiteľ prejavuje svoju vôľu ohľadom nakladania s majetkom po smrti. Sú to prísne formálne jednostranné právne úkony. Náš právny poriadok rozoznáva tri spôsoby, ako možno spísať závet. Avšak, aby boli tieto dokumenty platné, musia spĺňať určité náležitosti stanovené zákonom. V prípade, že tieto náležitosti nie sú splnené, môže byť závet alebo listina o vydedení napadnutá žalobou o neplatnosť. Tento článok sa zameriava na dôvody, ktoré môžu viesť k podaniu takejto žaloby.
Náš právny poriadok rozoznáva tri formy spísania závetu:
V prvom rade treba uviesť, že každý závet ako aj listina o vydedení musia spĺňať náležitosti právnych úkonov v zmysle § 37 až 40 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto náležitosti patrí:
V prípade, ak poručiteľ nevie čítať alebo písať, vyžaduje sa súčasná prítomnosť až troch svedkov, pred ktorými musí poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu. Vyžaduje sa prítomnosť pisateľa závetu, ktorý závet podľa prejavenej poslednej vôle poručiteľa spíše, ako aj prítomnosť predčitateľa, ktorý závet nahlas prečíta. Pisateľom a predčitateľom závetu nemôže byť tá istá osoba (tzn. musí ísť o dve osoby), pričom môže ísť aj o svedkov. V takomto závete sa musí zároveň uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa), kto ju nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho vôľu.
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa) a kto nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou do domova dôchodcov BBSK
Pôvodný závet sa považuje za zrušený (a teda za neplatný) v prípade spísania novšieho závetu poručiteľom, pokiaľ z jeho obsahu vyplýva, že nemôže obstáť popri staršom závete. Rovnako sa závet zrušuje aj jeho odvolaním, pričom odvolanie závetu musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Občiansky zákonník upravuje aj inštitút tzv. neopomenuteľného dediča, na ktorého nemôže poručiteľ pri spisovaní závetu zabudnúť. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa, pričom platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým dedičom aspoň polovica z ich dedičského podielu zo zákona.
Na listinu o vydedení sa vzťahujú rovnaké náležitosti ako na závet. To znamená, že listinu o vydedení možno spísať v rovnakej forme ako závet, pričom podľa výberu formy treba dodržať aj náležitosti tejto formy obdobne ako pri závete. Veľmi dôležité je, aby v listine o vydedení bol uvedený dôvod vydedenia. Listinu o vydedení nemôžu spoločne spísať manželia.
Dôvody vydedenia sú vymedzené v ust. § 469a ods. 1) Občianskeho zákonníka, pričom ide o taxatívny výpočet. Medzi tieto dôvody patrí napríklad:
Formálne uvedenie dôvodu vydedenia do listiny o vydedenia na jej platnosť nestačí - dôvody vydedenia musia byť dané aj fakticky. Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často veľmi náročné a často býva dôvodov sporov v dedičskom konaní.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie pre seniorov
Tak, ako môže závetom poručiteľ určiť, kto má jeho majetok zdediť, môže rozhodnúť aj o tom, kto majetok dediť nebude. Dedičom môže byť však len osoba, ktorá je spôsobilým dedičom. Spôsobilým dedičom je osoba, ktorá nie je dedičsky nespôsobilá (napr. ak sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom).
Pokiaľ sa potenciálny dedič v konaní o svoje práva nestará a nebráni sa, môže nastať situácia, že dôjde k prejednaniu dedičstva podľa sporného závetu alebo listiny o vydedení, a tento dedič príde o svoj dedičský podiel. V takom prípade je nevyhnutné sa aktívne brániť v dedičskom konaní a uplatňovať svoje práva. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dedičmi, vzniknutý spor o dedičské právo bude nevyhnutné riešiť súdnou cestou (napr. podaním žaloby o neplatnosť závetu alebo listiny o vydedení). Notár nemá priestor zisťovať skutkové okolnosti (to, ako to v skutočnosti bolo). Na to je priestor v súdnom konaní.
V tomto smere je nevyhnutné spomenúť aj latinskú zásadu vigilantibus iura scripta sunt, ktorá v preklade znamená - právo patrí bdelým. V súlade s touto zásadou je dôležité aktívne sa zaujímať o ochranu a výkon svojich práv a procesné oprávnenia uplatňovať včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Prečítajte si tiež: Postup pri podávaní žiadosti do domova dôchodcov