Esping-Andersenove typy sociálneho štátu a ich aplikácia na Slovensko

Každý moderný štát sa snaží zabezpečiť aspoň základnú úroveň blahobytu svojich obyvateľov, čím sa stáva do určitej miery sociálnym štátom. Sociálne systémy poskytujú ochranu v rôznych životných situáciách, kompenzujú zdravotné problémy a ponúkajú sociálne služby. Slovensko, hoci jeho výdavky na sociálne politiky sú pod priemerom OECD, predstavuje zaujímavý príklad sociálneho štátu, ktorý sa svojimi charakteristikami radí ku konzervatívnemu modelu.

Tri svety sociálneho kapitalizmu podľa Espinga-Andersena

Dánsky sociológ Gøsta Esping-Andersen rozlišuje tri základné typy sociálneho štátu na základe miery "dekomodifikácie", teda snahy štátu znížiť závislosť prežitia jednotlivca od trhu práce, a ďalších kritérií. Tieto tri archetypy sú: liberálny, konzervatívny a sociálnodemokratický.

• Liberálny sociálny štát: Tento model (typický pre Spojené štáty, Kanadu a Austráliu) podporuje trhové mechanizmy a garantuje iba minimálny životný štandard. Sociálna pomoc je podmienená testovaním príjmu, dávky sú nízke a ich poberanie je často stigmatizované.

• Konzervatívny sociálny štát: V tomto systéme (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko) štát čiastočne nahrádza trh ako poskytovateľ blahobytu. Prerozdeľovanie je nízke a príjmové rozdiely sú zachované podľa tried a statusov. Sociálna starostlivosť je prepojená na tradičné rodičovstvo a korporácie.

• Sociálnodemokratický sociálny štát: Tento model (Nórsko, Švédsko) sa vyznačuje vysokou solidaritou a podporou rovnosti nad rámec základných potrieb. Štát socializuje náklady rodičovstva a vyžaduje vysokú zamestnanosť, vrátane žien a znevýhodnených skupín.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Slovenský sociálny štát: Konzervatívny model s liberálnymi prvkami

Slovensko sa najviac približuje ku konzervatívnemu modelu sociálneho štátu. Dávky zo sociálneho poistenia sú výrazne zásluhové a naviazané na predchádzajúci príjem. Aj minimálny dôchodok si vyžaduje odpracovanie značnej časti priemernej kariéry. Hoci počet príjemcov dávky v hmotnej núdzi nie je vysoký, chýbajú účinné programy na ich inklúziu, zamestnávanie a zvýšenie sociálnej mobility.

Konzervatívne nastavenie na trhu práce

Slovensko zaostáva v celkovej miere zamestnanosti nielen za priemerom OECD, ale aj za susedným Českom. Príliš veľa ľudí je mimo trhu práce (odradení, ženy v domácnosti, ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo v preddôchodkovom veku). Zamestnanosť žien vo veku 25-35 rokov je podpriemerná, čo súvisí s dlhou materskou a rodičovskou dovolenkou a nerovnováhou v starostlivosti o deti a chorých v rodine.

Liberálne a sociálnodemokratické prvky

Napriek prevažujúcemu konzervatívnemu charakteru možno v slovenskom sociálnom systéme nájsť aj prvky iných modelov. Dôchodková reforma z roku 2003 (zavedenie trojpilierového systému) bola krokom liberálnym smerom. Rovnako tak pôsobia daňové zvýhodnenia doplnkového sporenia. Naopak, zavedenie materského pre otcov pripomína sociálnodemokratické systémy.

Riziká a výzvy slovenského sociálneho štátu

Konzervatívne nastavenie slovenského sociálneho štátu prináša určité riziká. Najväčším je konzervovanie sociálnych rozdielov a nízka sociálna mobilita. S ekonomickým rastom západného Slovenska budú rásť príjmy, dôchodky, materské a dávky v nezamestnanosti obyvateľov rozvinutejších regiónov, čo môže prehĺbiť regionálne rozdiely.

Bývanie ako nástroj sociálnej politiky

Kedysi zohrával vysoký podiel osobného vlastníctva nehnuteľností úlohu v potieraní rozdielov na Slovensku. Dnes však predaj bytu v zaostalom okrese nestačí na nákup podobnej nehnuteľnosti v lokalite s dostatkom pracovných príležitostí. Preto sa nájomné bývanie čoraz častejšie skloňuje ako nástroj sociálnej politiky.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Kompromis medzi nákladovosťou a dekomodifikáciou

Pri diskusii o sociálnych politikách je dôležité vnímať systém ako funkčný celok a hľadať kompromis medzi nákladovosťou a mierou dekomodifikácie. Snaha o šetrenie môže viesť k skráteniu podporných období, zvýšeniu flexibility pracovnoprávnych vzťahov a posilneniu testovania dávok na príjem. Na druhej strane, posilnenie financovania sociálnych služieb, podpora univerzálnych programov a intenzívnejšie zamestnávanie znevýhodnených by zvýšili rovnosť a inklúziu, ale aj náklady systému.

Historický exkurz do vývoja sociálneho štátu vo Veľkej Británii a Švédsku

Pre lepšie pochopenie rôznych modelov sociálneho štátu je užitočné pozrieť sa na ich historický vývoj v rôznych krajinách. V nasledujúcej časti sa zameriame na dva krajné modely: britský liberálny a švédsky sociálnodemokratický model.

Zrod britského sociálneho štátu

Napriek dominancii doktríny laissez-faire v 19. storočí, Británia postupne prijímala sociálne opatrenia. Už v roku 1802 bol prijatý prvý zákon na ochranu žien a detí pri práci vo fabrikách. Štát sa angažoval aj v oblasti vzdelávania a zdravotnej politiky. Vyvrcholením boli roky 1906-1914, keď liberálna vláda zaviedla dôležité sociálne reformy, vrátane povinného poistenia pre prípad nezamestnanosti a nemocenského poistenia, dôchodkového systému a progresívnej dane.

Za definitívny začiatok budovania moderného sociálneho štátu sa považuje rok 1911, keď Lloyd George stanovil povinné odvody pre pracujúcich. Dôchodkový systém z roku 1908 chápal starobný dôchodok ako právo, na ktoré má poberateľ nárok v rámci verejných fondov.

Beveridgova správa a povojnový vývoj

Rozhodujúcou pre zakotvenie sociálneho štátu bola spoločenská klíma počas druhej svetovej vojny. Beveridgova správa z roku 1942 propagovala zavedenie rodinných dávok, všeobecnú zdravotnú starostlivosť a plnú zamestnanosť ako záväzok štátu. Na rozdiel od nemeckého Bismarckovho modelu sa Beveridgov model zameral na otázku chudoby a aplikoval univerzalistický princíp sociálnej pomoci.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

V nasledujúcich rokoch boli prijaté kľúčové zákony o školstve, sociálnom poistení a zdravotnej starostlivosti. V roku 1948 bol prijatý zákon o sociálnej podpore, ktorý vytváral záchrannú sieť pre tých, ktorých potreby neboli pokryté poistným systémom.

Od "zlatého veku" k Novej pravici

Povojnová história britského sociálneho štátu sa delí na dve etapy. Päťdesiate a šesťdesiate roky boli typické hospodárskym boomom a rastúcou silou politickej ľavice. V 70. rokoch však prišla ekonomická recesia a začalo sa úsilie o reštrikcie sociálnych výdavkov.

V roku 1979 nastúpila k moci Margaret Thatcherová a začala presadzovať pravicové reformy, akcent na efektivitu, pracovnú motiváciu a fiškálne obmedzenia. Sprivatizované boli poistné fondy a zaviedla sa regresívna reforma dane z príjmu. Thatcherová odmietala sociálny štát a hlásila sa k oslave nerovnosti ako stimulujúcej zložke spoločnosti. Napriek reformám sa jej nepodarilo znížiť podiel HDP vynaložený na verejné výdavky, ale dramaticky zvýšila chudobu.

Blairova Tretia cesta

Neoliberálne reformy z 80. rokov viedli k nárastu nerovnosti. Najchudobnejších 10 percent obyvateľstva na tom bolo v roku 1993 horšie než v roku 1979, zatiaľ čo reálny príjem najbohatšej hŕstky stúpol o neuveriteľných 60 percent.

V roku 1997 sa k moci dostali labouristi s Tretou cestou Tonyho Blaira. Osvojili si koncept workfare a smerovali k centristickým riešeniam, ktoré pripomínali obhajobu sociálneho štátu už iba vo veľmi reziduálnej podobe.

Ako vznikol švédsky sociálny štát?

Dejiny švédskeho sociálneho štátu sú príbehom gradualizmu a politickej tradície kompromisu. V 30. rokoch sa Sociálnodemokratická strana (SAP) vzdala marxistickej aj neoklasickej ekonomickej politiky a zvolila si keynesiánsky model. Vytvoril sa historický kompromis medzi prácou a kapitálom: kapitálu sa garantovala hospodárska sloboda a sociálna demokracia získala dominantný vplyv na štátnu politiku.

Kľúč k švédskemu modelu sa nachádza v postupnom pragmatickom a čiastkovom rozvoji sociálnej politiky. Politická agenda SAP sa kreovala na báze populizmu a socializmu. Populizmus vychádzal z hľadania všeobecného ľudového mandátu a socializmus zahŕňal dôraz na myšlienky ekonomickej demokracie, politickej zodpovednosti a sociálnej rovnosti.

Ideológia švédskeho sociálneho štátu

V 30. rokoch sa do popredia dostali tri základné prvky ideológie sociálneho štátu:

• Koncepcia "domova pre všetkých ľudí" (Folkhemmet) - vízia spoločnosti založenej na rovnosti, vzájomnosti, kooperácii a pomoci.
• Hodnota solidarity - striktné obmedzenie pre konkurenciu a nerovnosť.
• Presvedčenie o správnosti keynesiánskej proticyklickej ekonomickej politiky.

V 60. rokoch sa švédska doktrína obohatila o dôraz na sociálnu rovnosť, ktorý sa prejavil v podobe silne progresívnej dane z príjmov. V 70. rokoch bola doktrína rozšírená o otázku tzv. ekonomickej demokracie, a teda na otázku priamej kontroly súkromného priemyslu pracujúcimi.

tags: #esping #andersen #sociálny #štát #typy