
Príprava na povolanie u jedincov s mentálnym postihnutím má na Slovensku dlhú históriu. Aj napriek meniacim sa politickým a ekonomickým podmienkam, bola táto téma vždy v centre záujmu odborníkov, ako sú špeciálni pedagógovia, psychológovia a lekári. Táto snaha poukazuje na význam zabezpečenia adekvátnej prípravy pre túto skupinu obyvateľov, aby sa mohli úspešne integrovať do spoločnosti a pracovného života.
Ústava Slovenskej republiky garantuje osobám so zdravotným postihnutím právo na pomoc pri príprave na povolanie, čo je zakotvené v článku 38 odsek 2. Tento ústavný princíp zdôrazňuje povinnosť štátu zabezpečiť rovnaké príležitosti v oblasti vzdelávania a prípravy na zamestnanie pre všetkých občanov, vrátane tých so zdravotným postihnutím.
Základným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je úspešné začlenenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do spoločnosti. Tento cieľ sa dá dosiahnuť prostredníctvom tvorivo-humánnej edukácie a získania najvyššej možnej kvalifikácie na vykonávanie zmysluplnej pracovnej činnosti. Koncepcia výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy vytvára podmienky pre realizáciu vzdelávania a odbornej prípravy podľa záujmov a schopností zdravotne postihnutých žiakov.
„Etapa predprofesijnej prípravy patrí do obdobia, počas ktorej mentálne postihnutý žiak navštevuje špeciálnu základnú školu. Predprofesijnej príprave žiakov s mentálnym postihnutím treba venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým s ohľadom na trh práce. Hlavnou úlohou špeciálnej pedagogiky v európskom kontexte je sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím. Dôležitosť tohto procesu ako uvádza JAKABČIC (2006) je znásobovaná najmä tou skutočnosťou, že u žiakov špeciálnych základných škôl sa voľba povolania dominantne realizuje vo fáze profesijného vývinu - tzv. „Úspech výchovy a vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím spočíva vo vytvorení systému profesijnej prípravy v odborných učilištiach. Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania by malo byť rozvíjanie takých kompetencií, ktoré sú schopní si osvojiť žiaci s mentálnym postihnutím. Táto ponuka by mala byť odrazom predmetov na stredných odborných učilištiach a odborných učilištiach v odboroch, ktoré sú určené pre mentálne postihnutých žiakov.
„Do popredia sa dostáva otázka postoja človeka k ochrane životného prostredia. K tomuto vedieme aj žiakov s mentálnym postihnutím. Prírodovedným predmetom, ktorého vyučovanie začína už na prvom stupni špeciálnej základnej školy je predmet Vlastiveda. Cieľom predmetu je, aby žiaci s mentálnym postihnutím mali základné poznatky aj o prírodných javoch. Nadväzuje na poznatky o prírode, ktoré žiaci získali vo vecnom učení. V 4. ročníku sa v predmete Vlastiveda prehlbujú priestorové predstavy konkrétnych orientačných smerov. Učivo jednotlivých ročných obdobiach objasňuje prírodné javy, vývojové štádia rastlín, zvierat a prácu v prírode a spoločnosti. Žiaci sa oboznamujú so základnými znakmi, a javmi života. Dôležitú úlohu tu zohráva Vlastiveda pri prevencii pre úrazmi a vedie tiaž žiakov k správnej životospráve, starostlivosti o hygienu a zdravie.
Prečítajte si tiež: Prijatie postihnutia dieťaťa
Základné vedomosti o živej a neživej prírode získajú mentálne postihnutí žiaci v predmete Vlastiveda v 5. a 6. ročníku. V živej prírode sa žiaci učia hlavné znaky života, oboznamujú sa s jednotlivými živočíšnymi druhmi cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkova rýb. Základné poznatky získajú o živote rastlín, os tavbe jednotlivých častí a oboznamujú sa s jednotlivými ich druhmi, ako aj s využitím a ochranou. V neživej prírode sa oboznamujú so vzduchom, vodou, niektorými nerastmi a horninami. Dôležitým je aj učivo o poznatkoch z bežného života, ako sú zásady správnej výživy, poskytnutie prvej pomoci pri úrazoch a zlomeninách a poznatky o chorobách.
Učivo Biológie v siedmom ročníku tvorí učivo prírodných spoločenstiev, ktoré poskytuje mentálne postihnutým žiakom poznatky o rastlinách, živočíchoch a o ich prirodzenom prostredí. Žiaci sa učia poznávať vzťahy medzi organizmami a prostredím s dôrazom a možnosťou ovplyvniť ich postoj k budúcej profesionálnej orientácii. V ôsmom ročníku žiaci získavajú poznatky z anatómie a fyziológie človeka, kde sa kladie dôraz na uvedomelú starostlivosť o osobnú hygienu, čistotu prostredia a ovzdušia s dôrazom na protidrogovú prevenciu. Ďalšími poznatkami, ktoré žiaci získajú sú praktické zručnosti pri vedení domácnosti a prehlbovaní správnych návykov pri poskytovaní prvej pomoci.
O vývoji zemskej kôry a živote v nej a so stavbou Zeme sa oboznamujú žiaci v deviatom ročníku. Získavajú tiež poznatky o najdôležitejších horninách a nerastoch a s ťažbou a využitím nerastných surovín. Fyzikálne pojmy, javy a jednotky sa učia žiaci s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách. Tieto javy sa učia opisovať, pozorovať a využívať v praxi, v starostlivosti o životné prostredie a ochrane svojho zdravia. Pri pokusoch a laboratórnych prácach tiež získavajú praktické zručnosti z merania veľkosti, hmotnosti, objemu, určovania a rozlišovania ich vlastností. V ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú z poznatkami z oblasti mechaniky, opisujú stav pokoja, pohybu a vzájomné pôsobenie telies. Z praktického hľadiska si tieto princípy overujú na jednoduchých strojoch.
Cieľom vyučovania chémie v deviatom ročníku sú poznatky o niektorých prvkoch, zlúčeninách a chemických reakciách s dôrazom na ich praktické využitie. Chémia tak ako ja iné prírodovedné predmety môže mať vplyv na výber budúcej profesijnej orientácie žiakov s mentálnym postihnutím. u prírodovedných predmetov môžeme vidieť prelínanie sa u viacerých učebných odboroch. Prírodovedné predmety na špeciálnych základných školách v kontexte prípravy mentálne postihnutých žiakov na ich budúcu profesionálnu prípravu môžu mať veľký vplyv.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zasahuje do mimoriadne veľkého okruhu ľudských činností. Výchova a vzdelávanie k bezpečnému správaniu je neoddeliteľnou súčasťou školského vzdelávania detí a žiakov a začína už v predškolskej príprave. Nezahŕňa len výchovu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zásady bezpečnej práce, neorientuje sa len na určitú tému, určitý druh práce, určitú skupinu detí a žiakov. Zahŕňa aj výchovu k bezpečnému životu a zdravému životnému štýlu, osvojovanie si základov organizácie a plánovania práce, dodržiavanie hygienických zásad a poriadku, technologické postupy. Problematika bezpečnosti mentálne postihnutých žiakov pri práci počas odborného výcviku v školskej dielni, ale najmä vo výrobných prevádzkach, však nie je v súčasnosti dostatočne rozpracovaná.
Prečítajte si tiež: Úspešná záhrada s lunárnym kalendárom
Vo výrobných zariadeniach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má žiak postavenie zamestnanca a platia na neho všetky pravidlá a bezpečnostné predpisy platné pre konkrétnu prevádzku.
Všeobecná pedagogika vysvetľuje základné pedagogické pojmy, javy a zaoberá sa ich obsahovým a terminologickým výkladom. Oboznamuje so sústavou pedagogických disciplín a ich charakteristikami, zaraďuje ich do systému vied o výchove. Nadväzuje na vzťah pedagogiky k iným vedám. Tematicky dáva do súvislosti faktory rozvoja ľudského jedinca, základné činitele výchovy a procesu výchovy. Opisuje inštitucionalizáciu výchovy a vzdelávania. Škola, jej vývin a funkcie. Školský systém. Rodina a jej funkcie. Predmet Všeobecná pedagogika plní aj istú "propedeutickú" funkciu úvodu do štúdia vied o výchove. Získajú základnú orientáciu o sy…
Cieľom predmetu Všeobecná psychológia je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v špeciálno-pedagogickej praxi.
Cieľom vzdelávania je, aby si študenti kriticky osvojili (v miere ako je uvedené v stupnici hodnotenia vyššie) aktuálne teoretické a empirické poznatky z vývinovej psychológie ako základnej psychologickej disciplíny (o. i. predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, interdisciplinárne a transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka (vzhľadom na aspekty celoživotného vzdelávania a výchovy v špeciálnej pedagogike); základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti a perspektívy výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky, najmä vo vzťahu k špeciálnej pedagogike). Študenti získajú okrem teoretických poznatkov aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedené informácie a rôzne informačné zdroje, sú schopní prezentovať a objasňovať osvojené odborné poznatky (ako aj údaje / dáta, grafy, tabuľky výskumov minimálne na základnej úrovni), ako aj aplikovať osvojené poznatky a zručnosti do situácií v reálnom živote (aj u seba samého), sú schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať a systemizovať jednotlivé poznatky.
Profesijná príprava mentálne postihnutých jedincov je komplexný proces, ktorý si vyžaduje koordinovaný prístup odborníkov z rôznych oblastí. Dôležitú úlohu zohráva predprofesijná príprava na špeciálnych základných školách, kde sa žiaci oboznamujú so základmi prírodných vied, bezpečnosti pri práci, pedagogiky a psychológie. Cieľom je pripraviť ich na úspešné zaradenie do pracovného procesu a spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Definícia a fázy II. piliera