Doložka najvyšších výhod v kontexte vzťahov medzi EÚ a USA

Zahraničnoobchodná politika (ZOP) predstavuje súhrn zásad a prostriedkov, prostredníctvom ktorých štát priamo a centrálne ovplyvňuje vývojové trendy v zahraničnom obchode. Je neoddeliteľnou súčasťou celkovej hospodárskej politiky štátu a jej vplyv na ekonomiku závisí od miery zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce, ktorá je určená prírodnými podmienkami a ekonomickou vyspelosťou krajiny. Determinantami pravidiel svetového obchodu sú zahraničnoobchodná politika štátu, záväzky vyplývajúce z účasti štátu v medzinárodných organizáciách a pravidlá plynúce z podpísaných bilaterálnych zmlúv.

Ciele a nástroje zahraničnoobchodnej politiky

Cieľom ZOP je regulácia teritoriálnej a komoditnej štruktúry zahraničnoobchodných vzťahov, teda vývozu a dovozu tovaru a služieb. Vláda na zabezpečenie cieľov ZOP využíva rôzne nástroje, napríklad kvóty, ktoré obmedzujú dovozy určitých druhov tovarov, ktorých dovoz by mohol poškodiť domácich výrobcov. Zahranično-hospodárska politika je širší pojem ako ZOP a okrem usmerňovania toku tovarov a služieb koordinuje aj medzinárodný pohyb kapitálu a pracovných síl so zahraničím.

História uplatňovania zahraničnoobchodnej politiky

V histórii sa vyvinuli dve základné koncepcie ZOP: liberalizmus (voľný obchod) a protekcionizmus (ochranárstvo). Liberalizačné opatrenia sa prijímajú v obdobiach hospodárskej prosperity, zatiaľ čo protekcionistické opatrenia sa prijímajú vždy v období krízy. V súčasnosti sa striedajú obe tendencie a ZOP každého štátu sa pohybuje medzi týmito dvoma princípmi.

Liberalizmus

Spojené kráľovstvo bolo kolískou voľného obchodu, ktorého priemyselné výrobky v období priemyselnej revolúcie nemali cenovú konkurenciu v Európe. Liberalizmus v praxi zahraničného obchodu Spojeného kráľovstva zvíťazil odstránením obilných ciel v roku 1846.

Protekcionizmus

Jeho baštou boli už klasicky USA. Obrat nastal po roku 1934 prijatím zákona o obchodných dohodách uvoľňujúcich export a import tovaru. Po 2. svetovej vojne USA iniciovali založenie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), čo ovplyvnilo liberalizáciu svetového obchodu. Obdobia neoprotekcionizmu sa striedali s liberalizmom (dôsledok uplatňovania výsledkov rokovaní GATT v Uruguaji).

Prečítajte si tiež: Dopady doložky najvyšších výhod

Zásady zahraničnoobchodnej politiky

Realizácia ZOP predpokladá aplikáciu dvoch základných metód: diskriminácie (znevýhodňovanie) a preferencie (zvýhodňovanie). Preferovanie jedného obchodného partnera vždy predpokladá diskrimináciu druhého obchodného partnera. Ďalšie metódy sú bilateralita (obchodné dohody 2 štátov) a multilateralita (obchodná dohoda viacerých štátov - OSN, Svetová obchodná organizácia /WTO/, Konferencia OSN o obchode a rozvoji /UNCTAD/, Stredoeurópska dohoda o pásme voľného obchode /CEFTA/, EÚ, Severoamerické pásmo voľného obchodu /NAFTA/, Združenie krajín juhovýchodnej Ázia /ASEAN/ a i.). V súčasnosti bilaterálne vzťahy medzi krajinami vychádzajú z multilaterálnych dohôd.

Liberalizmus vo svetovom obchode

Liberalizmus (free trade) - jeho hlavnou črtou je nezasahovanie štátu do hospodárstva a do zahraničnoobchodných vzťahov, teda minimálna kontrola vývozu a dovozu tovaru a služieb zo strany štátu. Realizuje sa odstránením prekážok voľného pohybu tovarov a služieb. Liberalizmus vždy presadzujú štáty ekonomicky silné, snažia sa rozšíriť odbytové trhy. Vo svetovom obchode sa liberalizmus realizuje na báze multilaterálnych a bilaterálnych zmlúv obsahujúcich opatrenia odstraňujúce protekcionistické opatrenia (kvóty, clá, dovozné prirážky, subvencie a i.). Rozvoj liberalizmu nastal hlavne v povojnovom období. Realizuje sa v rámci integračných zoskupení (pásma voľného obchodu, colné únie…). Hlavným nástrojom liberalizácie medzinárodného obchodu je Svetová obchodná organizácia uplatňujúca medzi štátmi mnohostrannú doložku najvyšších výhod. Ďalším nástrojom sú dohody o regionálnych integračných zoskupeniach (začali sa rozvíjať v druhej polovici 20. storočia). Tiež nástrojom je automatická diskriminácia nečlenských štátov. Integračné zoskupenia sú preferenčné obchodné dohody, pásma voľného obchodu, colné únie, spoločné trhy, hospodárske a politické únie.

Rozvíjali sa v 6 vývojových etapách:

1. Preferenčné obchodné dohody (charakter bilaterálny, znižujú colné tarify vo vzájomnom obchode, uchovávajú národné colné tarify, prípravná etapa integračného procesu).
2. Pásmo voľného obchodu (odstránenie všetkých obchodných prekážok /clá, dovozné kvóty, dovozné prirážky a i./, zachovanie národných obchodných prekážok voči tretím štátom).
3. Colná únia (medzi členmi sú odstránené všetky prekážky voľného pohybu tovarov a služieb, zavedenie spoločného colného sadzobníka a jednotný systém netarifného regulovania obchodu s tretími štátmi, Rada colnej únie to koordinuje), priaznivá alokácia zdrojov v ekonomikách členských štátov, zhoršenie alokácie zdrojov tretích štátov.
4. Spoločný trh (voľný pohyb aj výrobných faktorov /pracovnej sily a kapitálu/, žiadna pohraničná kontrola pohybu tovaru, služieb a výrobných faktorov)
5. Hospodárska únia (atribúty colnej únie, spoločného trhu, koordinácia makroekonomickej politiky, legislatívy /rozpočtovej, menovej a sociálnej/, dobrovoľná strata časti národnej suverenity v prospech nadnárodných orgánov.
6. Politická únia (aplikácia predchádzajúcich integračných prvkov a odovzdanie väčšiny funkcií vo vzťahu k tretím štátom nadštátnym orgánom únie, de facto medzinárodná konfederácia a strata suverenity národných štátov-dosiaľ žiadne integračné zoskupenie nedosiahlo tento vývojový stupeň.

V súčasnosti platí, že integrované krajiny majú tendenciu vnútorného liberalizmu a vonkajšieho protekcionizmu (voči tretím krajinám).

Protekcionizmus vo svetovom obchode

Predstavuje súbor opatrení na podporu a ochranu domácich výrobcov, ktorého cieľom je znevýhodniť cudzí tovar. Tieto opatrenia používame len určitú dobu, lebo potom sú brzdou hospodárskeho rozvoja a spôsobujú stratu konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Podľa druhu ochraňovaných výrobkov a teritória protekcionizmus delíme na:

Prečítajte si tiež: Čo je Nepreferenčný Pôvod a Doložka Najvyšších Výhod?

• Progresívny (ochrana dom.výrobcov na dom.trhu pred zahran.konkurenciou - dovozné clá, dovoz.reštrikcie, zákaz dovozu určitého tovaru.., je to ochrana rozvojových /progresívnych/ odvetví)
• Degresívny (ochrana útlmových odvetví kvôli zachovaniu prac.miest /sociálny motív/, napr. poľnohospodárstvo vo FR, Rakúsku.., prostriedkami sú najmä clá a autolimitácie)
• Agresívny (podpora štátu rozvíjať určité odvetvia a presadzovať ich výrobky na zahr.trhoch, dôvodom je rozšírenie odbytových trhov, čím sa zabezpečí vyššia efektívnosť domácich výrobcov, zvýši sa zamestnanosť, proexportné prostriedky: štátne podpory, vývozné subvencie, štát.úvery, záruky na úver a i.)

Prostriedky progresívneho a degresívneho protekcionizmu označujeme ako prostriedky antiimportnej politiky.

Príčiny využívania protekcionistických opatrení

Protekcionistická politika nadväzuje na štátny intervencionizmus. V medzinárodnom obchode už neplatí, že protekcionistické opatrenia využívajú len hospodársky slabšie krajiny. Dočasne ich využívajú aj vyspelé hospodárske štáty na pozitívny vývoj ekonomík, ich dlhodobé využívanie má negatívne účinky na vývoj domácej ekonomiky. Príčiny uplatňovania protekcionizmu sú hlavne: nevyrovnanosť obchodnej a platobnej bilancie, nielen ekonomická, ale aj sociálna podpora domácich výrobcov (francúzski poľnohospodári, britskí baníci a pod.). Uplatňovanie protekcionizmu znižuje tempo rastu svetového obchodu, vytvára podmienky pre obchodné vojny a pod. Súčasný neoprotekcionizmus sa sformoval koncom 40-tych rokov, trval takmer 30 rokov do ropných šokov, je v podstate renesanciou merkantilizmu (snaha riešiť nezamestnanosť, pomalý hospodársky rast, upadajúce priemyselné odvetvia obmedzovaním dovozu, subvencovaním výroby a vývozu), využíva netarifné prekážky. Príčinami jeho zavedenia po období liberalizmu boli:

1. V 70-tych rokoch zrútenie medzinárodného menového systému, vzostup cien ropy a hospodárska recesia, nadmerná fluktuácia menových kurzov, nadhodnotenie amerického dolára, svetová zadlženosť, dlhodobý chronický prebytok ponuky nad dopytom,
2. Rýchly ekonomický vývoj novoindustrializovaných krajín, ktorých ceny výrobkov sú veľmi nízke kvôli lacnej pracovnej sile.

Ropné šoky vyvolali infláciu, nezamestnanosť, hospodársku recesiu. Ochrana dom.výrobcov: autolimitácie, licenčné konania, antidumpingové opatrenia, vyrovnávacie clá, dovozné kontingenty, minimálne dovoz.ceny a i. V obchodnej politike vidno vplyv silných záujmových skupín (napr. ochrana poľnohospodárov pred lacnými zahraničných potravinami, hutníckych a textilných výrobkov a pod.)

Odvetvový protekcionizmus

Protekcionizmus má negatívny vplyv na rozdelenie zdrojov, tempo ekonomického rastu a zamestnanosť. Sektorový (odvetvový) protekcionizmus sa uplatňuje buď pri tradičných odvetviach (textil, hutníctvo a i. ako záchrana prac.miest), alebo v progresívnych odvetviach (náklady na VTR sú veľké, je nutná veľkosériová výroba a veľkoodbyt.trh). Selektívna ochrana sa stáva prekážkou vytvárania prac.miest v nových progresívnych odvetviach, podporuje neefektívnosť jednotlivých výrobcov, spomaľuje inovačný proces, kvalifikáciu prac.sily a i.

Protekcionizmus v praxi

K najstarším ochranárskym opatreniam patrí ochrana poľnohospodárskych a textilných výrobkov, potom hutníctvo. USA si už v 50-tych rokoch presadili porušenie medzinárodných zásad v poľnohospodárstve(GATT). Obmedzujú dovoz poľnohospodárskych produktov dovoznými poplatkami a kontingentmi. EÚ má najprepracovanejší systém ochrany trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, až na 90% poľnoprodukcie sa vzťahujú ochranárske opatrenia. Obchod s textilom a odevami je regulovaný od r.1973 (Multifibre agreement) cca 80% produkcie. Hutnícke výrobky 80% objemu regulovaných dovoznými clami a autolimitáciami, USA regulujú cez minimálne dovozné ceny, autolimitácie a antidumpingové opatrenia. V poslednom období sa protekcionizmus čoraz viac dotýka aj spotrebnej elektroniky, automobilov, obrábacích strojov (väčšinou z Japonska a Ázie) - autolimitačnými dohodami, stratou komparatívnych výhod. Selektívna ochrana sa vzťahuje aj na špičkové technológie (high-tech), vyžadujú veľké investície do vývoja a výskumu, preto sú efektívne len pri veľkosériovej výrobe. EÚ a USA najviac uplatňujú protekcionizmus, Japonsko len na poľnohospodárske produkty. Hospodársky menej rozvinuté krajiny používajú najmä tarifné a netarifné prekážky. Je zložité zvrátiť súčasný trend k protekcionizmu, prospelo by to však k zníženiu zadlženosti rozvojových krajín, k zreálneniu kurzu amerického dolára, zníženiu deficitu amerického rozpočtu, vytvoreniu dodatočných prac. miest v ostatných odvetviach a i. Protekcionizmus významne ovplyvňuje tok tovarov a služieb, celkový hospodársky rast a svetový blahobyt.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

Vplyv protekcionizmu na národnú ekonomiku

Protekcionizmus sa v hospodárskej praxi objavuje najmä v obdobiach hospodárskej krízy, buď všeobecnej, alebo odvetvovej. Ak sa ochranárske opatrenia používajú príliš dlho, vedú k stagnácii odvetvia, strate konkurencieschopnosti. V minulosti boli príkladom štáty strednej a východnej Európy, ktoré sa vzdialili vytvorením bezkonkurenčného prostredia svetovej úrovni efektívnosti a kvality produkcie. Protekcionizmus má na hospodársky vývoj priaznivý vplyv len z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého vedie k negatívnym účinkom na rozdelenie zdrojov (finančných, výrobných a kvalifikačných), nevyužitiu komparatívnych výhod krajiny vo svetovom obchode, čo vedie k nižšiemu hospodárskemu rastu ekonomiky, podpore neefektívnej výroby, ktorá nevyrába s najnižšími nákladmi.

Diskriminácia vo svetovom obchode

Protekcionistické opatrenia automaticky vytvárajú diskrimináciu iných výrobcov. Diskriminácia = nerovnaké zaobchádzanie z obchodno-politického a devízového hľadiska, znevýhodnenie určitého pôvodu alebo druhu tovaru. Aj diskriminácia negatívne ovplyvňuje svetový obchod. V medzinárodnom obchode má diskriminácia hlavne teritoriálny rozmer. Môže byť inšpirovaná ekonomickými motívmi (ochrana dom.výrobcov automaticky diskriminuje zahraničných výrobcov). V súčasnosti vídame skôr politickú diskrimináciu. Diskrimináciou jedného štátu strácajú aj jeho obchodní partneri. Zásada nediskriminácie = jedna z najvýznamnejších zásad Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Diskriminačné opatrenia postihujú teritoriálnu štruktúru obchodu, vedú k reexportom, klamnému označeniu tovarov. Diskriminácia posilňuje merkantilistické ponímanie obchodu ako nástroja k dosiahnutiu jednostranných výhod a prospechu cez reguláciu a kontrolu.

Preferencie vo svetovom obchode

Preferencie = výhody poskytované v hospodárskych vzťahoch jednou krajinou inej krajine, alebo skupiny krajín navzájom. Je to zvýhodňovanie jedných krajín pred inými. Colné preferencie boli signifikantné pre hospodárske vzťahy medzi kolonizátormi a kolóniami (najmä Britské spoločenstvo národov). V súčasnosti si preferenčné režimy navzájom poskytujú krajiny zoskupené v integračných zoskupeniach, hospodársky vyspelé štáty ich uplatňujú voči rozvojovým krajinám. Účelom preferencií v období kolonializmu bolo zabezpečiť kolonizátorovi ovládnutie trhov v kolóniách. Preferenčné clá aj dnes poskytuje Francúzsko a iné štáty svojim bývalým kolóniám.

Doložka najvyšších výhod

Doložka najvyšších výhod ukladá členom povinnosť bezpodmienečne priznávať všetky výhody rovnakým výrobkom pochádzajúcim z územia všetkých ostatných členov alebo tam určeným.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. K 31. decembru 2002 bola viazaná 2760 dvojstrannými zmluvami a 1112 mnohostrannými zmluvami. Prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi, ktorý je závislý od ochoty partnerskej krajiny revíziu začať.

Medzinárodné zmluvy a ich uplatňovanie

V roku 2002 sa nevyskytli žiadne závažné problémy súvisiace s uplatňovaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ustanovenie, ktorým sa ukladá povinnosť vyhlasovať medzinárodnú zmluvu v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku je problematické.

Dohody o podpore a ochrane investícií

V súvislosti s plnením záväzkov SR z negociačnej kapitoly sa bude pokračovať v analýze bilaterálnych investičných dohôd s cieľom ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena EÚ.

Kompetencie EÚ v oblasti obchodnej politiky

V oblasti spoločnej obchodnej politiky má EÚ výlučnú právomoc, čo znamená, že členské štáty preniesli svoje suverénne kompetencie na spoločenstvá úplne. Ak ide o prenos kompetencií len čiastočne, hovoríme o konkurujúcej právomoci spoločenstiev. Ak právomoci neboli prenesené na spoločenstvá, hovoríme o výlučnej právomoci členských štátov. V oblasti obchodnej politiky, je uzatváranie vzťahov s tretími krajinami vo výlučnej kompetencii EK.

tags: #EU #USA #doložka #najvyšších #výhod #definícia