Európska komisia a zmluvy, na ktorých vznikla

Európska komisia, kľúčová inštitúcia Európskej únie, vznikla na základe postupného integračného procesu, ktorý sa začal krátko po Druhej svetovej vojne. Tento článok sa zameriava na historický vývoj, zmluvy a udalosti, ktoré viedli k vytvoreniu Európskej komisie a jej úlohe v rámci EÚ.

Povojnové základy európskej integrácie

Po skončení Druhej svetovej vojny si európski politici uvedomili nutnosť zabezpečenia trvalého mieru na európskom kontinente. Snaha o prekonanie nacionalistických štátnych štruktúr a vytvorenie spoločného trhu, ktorý by priniesol hospodársky blahobyt, boli hlavnými motívmi povojnovej európskej integrácie.

Schumanov plán a vznik ESUO

V roku 1950 Jean Monnet vypracoval plán na zapojenie Nemecka do európskej spolupráce a elimináciu jeho hrozby ako potenciálneho agresora. Tento plán, známy ako Schumanov plán, navrhoval, aby o uhliarskom a oceliarskom priemysle nerozhodovali národné štáty, ale nová medzinárodná inštitúcia. Na základe tejto myšlienky vzniklo v roku 1951 Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO).

Parížska zmluva (1951)

Zmluva o ESUO, podpísaná v Paríži a známa ako Parížska zmluva, vstúpila do platnosti 27. júla 1952 po ratifikácii všetkými členskými štátmi. Zakladajúcimi štátmi boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Táto zmluva bola prvým krokom k nadnárodnej kontrole strategického priemyslu.

Rímske zmluvy a vznik EHS a EUROATOM

V roku 1958 týchto šesť krajín vytvorilo na základe Rímskych zmlúv ďalšie dve spoločné organizácie: Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EUROATOM).

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)

Cieľom EHS bolo vytvorenie spoločného trhu, voľného pohybu kapitálu a pracovných síl. Odstránenie ciel medzi členskými štátmi bolo výrazným úspechom, ktorý prispel k rastu obchodu a hospodárskeho blahobytu.

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EUROATOM)

EUROATOM sa zameriaval na jadrovú energetiku, podporu atómového výskumu, nadnárodnú kontrolu zaobchádzania so štiepnymi materiálmi a mierové využívanie jadrovej energie.

Zlučovacia zmluva (1965)

V roku 1965 bola v Bruseli podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 1967. Táto zmluva zjednotila inštitúcie ESUO, EHS a EUROATOM, ktoré tak získali spoločný názov Európske spoločenstvo. Zmluva prispela k zjednoteniu orgánov všetkých troch spoločenstiev, kedy bola vytvorená Spoločná rada (dnes Rada Európskej únie) a Spoločná komisia (dnes Komisia Európskej únie).

Rozširovanie Európskeho spoločenstva

Od roku 1973 sa Európske spoločenstvo postupne rozširovalo o ďalšie krajiny. V roku 1973 vstúpili do ES Veľká Británia, Írsko a Dánsko, v osemdesiatych rokoch Grécko, Španielsko a Portugalsko.

Maastrichtská zmluva a vznik Európskej únie (1993)

Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy v roku 1993 vznikla Európska únia (EÚ). EÚ je politicko-ekonomické združenie európskych štátov usilujúcich sa o dosiahnutie stability, mieru, ekonomickej prosperity a rastu životnej úrovne svojich obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

Vznik eurozóny

V januári 2002 euro nahradilo staré meny v 12 krajinách Európskej únie, ktoré spolu vytvorili eurozónu. Tento krok zjednodušil život firmám, zákazníkom a cestujúcim.

Ďalšie rozširovanie EÚ

V roku 1995 vstúpili do Európskej únie Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V roku 2004 prebehlo najväčšie rozšírenie v dejinách EÚ, keď do nej vstúpilo 10 nových štátov: Slovensko, Česko, Litva, Lotyšsko, Cyprus, Maďarsko, Malta, Estónsko, Slovinsko a Poľsko. V roku 2007 vstúpili do EÚ Bulharsko a Rumunsko a v roku 2013 Chorvátsko.

Symboly Európskej únie

Medzi symboly Európskej únie patria modrá vlajka so žltými hviezdami, hymna - Beethovenova Óda na radosť a heslo: „Zjednotení v rozmanitosti.“

Orgány Európskej únie

Európska únia je viac než len konfederácia krajín, ale nie je ani federálny štát. Jej štruktúru nemožno zaradiť do žiadnej tradičnej právnej kategórie. Ide o historicky jedinečné zoskupenie, ktorého systém prijímania rozhodnutí sa neustále vyvíja už viac ako 60 rokov. Kľúčové postavenie v štruktúre EÚ majú jej hlavné inštitúcie, medzi ktoré patria:

Európska rada

Európska rada je najvyššou inštitúciou s právomocou prijímať politické rozhodnutia. Tvoria ju hlavy štátov a vlád, čiže prezidenti alebo predsedovia vlád všetkých krajín Európskej únie a predseda Európskej komisie. Zvyčajne sa stretáva štyrikrát za rok. Stály predseda Európskej rady, volený na obdobie dva a pol roka, koordinuje prácu Európskej rady a zabezpečuje jej kontinuitu. Európska rada stanovuje ciele EÚ a určuje spôsob, ako ich dosiahnuť.

Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra

Rada EÚ

Rada EÚ, známa aj ako Rada ministrov, je zložená z ministrov vlád jednotlivých krajín EÚ. Členské štáty sa každých šesť mesiacov striedajú v predsedníctve Rady. Hlavnou úlohou Rady je schvaľovať právne predpisy EÚ, o túto právomoc sa zvyčajne delí s Európskym parlamentom.

Európsky parlament

Európsky parlament je volený orgán zastupujúci občanov Európskej únie. Dohliada na činnosti EÚ a spolu s Radou prijíma právne predpisy. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamo v priamych všeobecných voľbách každých päť rokov.

Európska komisia

Európska komisia je kľúčová inštitúcia, ktorá má ako jediná právo vypracúvať návrhy novej legislatívy EÚ, ktorá sa predkladá na diskusiu a prijatie Rade a Európskemu parlamentu. Jej členovia sú menovaní na základe dohody medzi členskými štátmi na obdobie piatich rokov, pričom k ich menovaniu musí dať súhlas Európsky parlament. Každý člen komisie je z iného členského štátu.

Európsky súdny dvor

Európsky súdny dvor so sídlom v Luxemburgu tvoria sudcovia, z ktorých každý zastupuje členskú krajinu EÚ, a generálni advokáti, ktorí týmto sudcom pomáhajú. Úlohou Súdu je zabezpečiť dodržiavanie práva EÚ a správny výklad a uplatňovanie zmlúv.

Európska centrálna banka

Európska centrálna banka bola zavedená v súvislosti s novou menou, eurom. Európsky systém centrálnych bánk zahŕňa všetky členské štáty EÚ, hoci spoločnú menu prijalo len 19 štátov.

Európsky dvor audítorov

Európsky dvor audítorov kontroluje, či sa všetky prímy a výdavky EÚ zrealizovali zákonným spôsobom a regulárne, a či sa rozpočet Európskej únie spracoval podľa pravidiel.

Slovensko a Európska únia

História vzťahov medzi Slovenskou republikou a EÚ sa začala podpisom tzv. Asociačných zmlúv 4. októbra 1993. Dohodu o pridružení SR k EÚ následne ratifikoval Európsky parlament 27. októbra toho istého roku a Národná rada SR 15. decembra 1993. Asociačná dohoda vstúpila do platnosti 1. februára 1995.

Referendum o vstupe SR do EÚ

V dňoch 16. a 17. mája 2003 sa konalo na Slovensku referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Za vstup sa vyslovilo 92,46 % zúčastnených voličov. Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a euro prijalo 1. januára 2009.

Lisabonská zmluva (2009)

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Od tohto dátumu boli podstatne zmenené dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia. Doposiaľ platné zakladajúce zmluvy - Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii - boli Lisabonskou zmluvou novelizované, a to tak, že formálne zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie.

tags: #europska #komisia #vznikla #na #zaklade #zmluva