Uplatnenie výšky starobného dôchodku v daňovom priznaní

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa výška starobného dôchodku uplatňuje v daňovom priznaní na Slovensku. Zameriame sa na vplyv starobného dôchodku na nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) a na povinnosti daňovníkov v rôznych situáciách.

Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD)

NČZD sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Medzi NČZD patrí NČZD na daňovníka, NČZD na manželku (manžela) a NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie.

Vplyv starobného dôchodku na NČZD na daňovníka

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, nárok na NČZD na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.

Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.

Príklad: Pán Jozef Dôchodca v roku 2024 popri starobnom dôchodku vo výške 500 eur mesačne (starobným dôchodcom je od roku 2023) poberal aj príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti za 11 mesiacov v úhrnnej sume 2 100 eur, z ktorého mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň v sume 399 eur. Keďže bol pán Jozef k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, preto riadok 40 ostane prázdny (resp. V riadku 44 uvedie základ dane vo výške 2 100 eur. Daňovník vyznačí „neuplatňujem postup podľa § 50 zákona“ (nepoukazuje 2 %, resp. V riadku 87 - uvedie počet príloh 1 (kópia potvrdenia o príjme od zamestnávateľa). Daňovník zaškrtne možnosť „Žiadam o vrátenie daňového preplatku“ a následne uvedie spôsob vrátenia daňového preplatku (napr. poštovou poukážkou).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na uvádzanie príjmu

Spätne priznaný dôchodok

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.

Príklad: Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €. Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30.11.2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná. V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.

Preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok

Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka.

Príklad: Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25.11.2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024. Nárok na NČZD na daňovníka vznikne až v roku 2025.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 8 ZDP).

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie pre dôchodcov: Krok za krokom

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 9 ZDP). Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 10 ZDP).

Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].

Preukazovanie nároku na NČZD na daňovníka

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 2 ZDP).

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.

Dobrovoľné daňové priznanie dôchodcov

Aj dôchodcovia sú daňovníkmi, v niektorých prípadoch je pre nich výhodné podať dobrovoľné daňové priznanie, a to aj v tom prípade, ak im daňová povinnosť nevnikla. Ide o poberateľov dôchodku, ktorí počas roka pracovali napríklad na dohodu alebo pracovnú zmluvu. Ak ich príjmy zo zamestnania neprekročili v roku 2024 hranicu 2 823,24 eura a zamestnávateľ im zrazil z príjmu preddavok na daň, dôchodca môže podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie zrazenej dane. V takomto prípade dôchodca požiada svojho zamestnávateľa o potvrdenie o dosiahnutom príjme, ktoré prikladá k daňovému priznaniu.

Prečítajte si tiež: Nezdaniteľná časť základu dane a rodičovský príspevok

Ak chcete získať naspäť zaplatené dane, musíte si podať daňové priznanie. Zamestnanci podávajú daňové priznanie typu A, potrebné je potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu a zrazených daní a odvodov. V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Výšku dôchodku uvádzajú tí penzisti, ktorých dôchodok je nízky, a preto im vznikne nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. Ak niekto žiada o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľného minima, výšku dôchodku nemusí uviesť.

Dodatočné daňové priznanie

Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. Daňové priznania za jednotlivé roky treba podať na tlačivách daňových priznaní platných pre príslušné zdaňovacie obdobia.

Oslobodenie od dane

Dôchodkové dávky a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Ak ste pracujúci dôchodca a váš príjem vlani nepresiahol 2 823,24 eura, nemusíte podávať daňové priznanie a zaplatiť žiadnu daň. Pozor však v prípade, ak je váš príjem čo len o euro vyšší, už musíte podať daňové priznanie a zdaniť celý svoj zárobok.

Zmeny v penziách

V roku 2025 nastanú zmeny v dávkach, ktoré ovplyvnia dôchodcov. Je dôležité sledovať tieto zmeny, aby ste vedeli, ako ovplyvnia váš daňový status.

Príjem dôchodcu dohodára

Z pravidla pri dôchodcoch platí, že príjem do 200 eur je oslobodený od zdravotných a sociálnych odvodov. Platí to však len pri jednom zamestnávateľovi. V prípade, ak príjem/priemerný mesačný príjem dôchodcu dohodára z určenej dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur.

Práca na dôchodku a zvyšovanie penzie

Práca na dôchodku môže zvýšiť penziu.

Príklady z praxe

Príklad 1: Alžbeta Kollárová je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu osoby ťažko zdravotne postihnutej. Príspevok na osobnú asistenciu dosiahla v roku 2024 vo výške 4 896 eur. Pri tomto príjme uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Úhrnná suma dôchodku za rok 2024 predstavuje 8 880 eur, takže p. Kollárovej nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V riadku 01 vyplní daňové identifikačné číslo (DIČ) pridelené daňovým úradom, v časti „Druh daňového priznania“ vyznačí krížikom „daňové priznanie" a doplní rok 2024, za ktorý podáva daňové priznanie (ak vyplňuje papierovú formu tlačiva). Na riadku 03 vyplní SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR. Do stĺpca „Príjmy“ na riadku 6 vyplní sumu 4 896 eur. Pretože p. Kollárová neuplatňuje žiadne výhody mikrodaňovníka, nezaškrtáva riadok - Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka. Ďalej krížikom vyznačí, že uplatňuje výdavky percentom, a to pri príjme podľa § 6 ods. V riadku 41 sa uvedie základ dane vo výške 1 958,40 eura. V riadku 92 uvedie základ dane z príjmov z osobnej asistencie vo výške 1 958,40 eura. V riadku 95 sa uvádza výška zdaniteľných príjmov z osobnej asistencie v sume 4 896 eur, keďže iné druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti p. V riadku 96 vypočíta daňovú povinnosť zo základu dane z príjmov z osobnej asistencie sadzbou dane 15 %, teda daňová povinnosť predstavuje sumu 293,76 eura. Uvedie počet príloh 4, ktoré sú súčasťou daňového priznania a vypíše dátum podania priznania. V riadku 02 uvedie základ dane z príjmov z výkonu osobného asistenta 1 958,40 eura, čo je rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Príklad 2: Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.

Príklad 3: Zamestnankyni vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru. Náhrada mzdy za roky 2020-2022 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ. Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8). V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Často kladené otázky

• Otázka: Môže si zamestnanec podpísať vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka v priebehu roka?

  • Odpoveď: Áno, podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz.

• Otázka: Čo ak si zamestnanec uplatnil NČZD len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia?

  • Odpoveď: Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške.

• Otázka: Môže podpísať vyhlásenie daňovník, ktorý je poberateľom dôchodku?

  • Odpoveď: Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku za rok nepresiahne sumu NČZD na daňovníka, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

• Otázka: Čo ak suma dôchodku nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane?

  • Odpoveď: Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie, môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátene 13. dôchodku.

• Otázka: Čo ak bol zamestnancovi spätne priznaný starobný dôchodok?

  • Odpoveď: Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1. zdaňovacieho obdobia (resp. mu bol spätne priznaný), v danom roku nemá nárok na mesačné uplatňovanie NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení.

tags: #uvadza #v #daňovom #priznaní #výška #starobného