Európsky sociálny fond a Európska únia: Ciele a investície do budúcnosti

Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčový nástroj Európskej únie na podporu sociálnej súdržnosti, zamestnanosti a zlepšovania životnej úrovne občanov. Hoci je EÚ ako celok jednou z ekonomicky najprosperujúcejších oblastí sveta, existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi a aj v rámci nich. ESF sa zameriava na zmenšovanie týchto rozdielov a na podporu harmonického rozvoja v celej Únii.

Regionálna politika EÚ a jej investičné priority

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Hlavnými nástrojmi financovania európskej kohéznej politiky sú európske štrukturálne a investičné fondy. Sú to fondy, ktoré spoločne pracujú na podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (tak ako ho ustanovuje článok 3 Zmluvy o EÚ a v článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a na dosahovaní cieľov stratégie EÚ Európa 2020 na vytvorenie inteligentného, udržateľného a začleňujúceho rastu.

Fondy spravuje Európska komisia spoločne s členskými štátmi EÚ. Zameriavajú sa hlavne na päť oblastí: výskum a inovácie, digitálne technológie, podpora nízkouhlíkového hospodárstva, udržateľné riadenie prírodných zdrojov a malé podniky. Tri fondy (EFRR, ESF a KF) spadajú priamo do politiky súdržnosti EÚ. Na financovanie z prvých dvoch (EFRR a ESF) sú oprávnené všetky regióny EÚ. Podporu z kohézneho fondu (KF) môžu žiadať iba menej rozvinuté regióny. Ďalšie dva fondy (EPFRV a ENRF) sa zameriavajú na potreby vidieckych a námorných regiónov. Všetky fondy spravujú samostatné krajiny na základe partnerských dohôd. Okrem piatich hlavných fondov existuje aj Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý poskytuje podporu v prípade veľkých prírodných katastrof.

Kontext a východiská ESF

V preambule Amsterdamskej zmluvy sa zdôrazňuje snaha spoločenstva o zmenšovanie rozdielov v úrovni rozvoja regiónov a o znižovanie zaostávania znevýhodnených regiónov, ostrovov a vidieckych oblastí. Pomoc EÚ pre zaostávajúce regióny nie je len finančná, ale zahŕňa aj dohľad nad rozvojovými aktivitami na miestnej úrovni. Na financovaní programov a projektov sa podieľa štát aj konečný prijímateľ pomoci. Činnosť ES prostredníctvom štrukturálnych operácií podporuje dosahovanie všeobecných cieľov stanovených v základných zmluvách o EÚ.

Štrukturálne fondy a ich úloha

Nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú štrukturálne fondy. Hoci všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tematické oblasti. ESF je hlavným nástrojom EÚ pre investície do ľudského kapitálu, ktorý podporuje zamestnanosť a sociálne začlenenie.

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Ciele ESF

Medzi hlavné ciele ESF patrí:

• Podpora zamestnanosti: Zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest.
• Sociálna inklúzia: Pomoc znevýhodneným skupinám, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby s nízkou kvalifikáciou a marginalizované komunity, pri začleňovaní sa do spoločnosti a na trh práce.
• Vzdelávanie a odborná príprava: Zlepšovanie zručností a kvalifikácií pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie.
• Rovnosť príležitostí: Podpora rovnakého prístupu k zamestnaniu a vzdelávaniu pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženstvo, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.
• Modernizácia verejných služieb: Zlepšovanie kvality a efektívnosti verejných služieb zamestnanosti a iných inštitúcií zodpovedných za aktívne opatrenia trhu práce.

Ako ESF funguje

ESF funguje na princípe partnerstva s členskými štátmi a regiónmi. Na základe zvolených operačných programov poskytuje finančnú spoluúčasť a spolufinancovanie konkrétnych projektov, ktoré súvisia so zameraním operačného programu. Tieto projekty predkladajú a realizujú rôzne verejné a súkromné organizácie. Financovanie z ESF sa vždy kombinuje s financovaním z verejných alebo súkromných zdrojov, pričom podiely spolufinancovania sú od 50 do 85%, výnimočne 95% z celkových nákladov na projekt. Funguje spoločné riadenie a prevzatie zodpovednosti, pričom vykonávanie projektov v praxi prostredníctvom jednotlivých operačných programov riadia miestne príslušné úrady v každej krajine či regióne.

ESF a mládež

Európska únia kladie veľký dôraz na podporu mladých ľudí prostredníctvom rôznych programov a stratégií. Európske stratégie pre mladých definujú mladých ľudí ako osoby vo veku od 15 do 29 rokov. Stratégia pre mládež EÚ na roky 2019 - 2027 je vypracovaná s cieľom presadzovať a podporovať účasť, zapojenie a posilnenie postavenia mladých ľudí v celej Európe. Jej cieľom je riešiť rôzne výzvy, ktorým čelia mladí ľudia, vrátane sociálneho vylúčenia a nezamestnanosti. Zaoberá sa aj obmedzeným prístupom ku kvalitnému vzdelávaniu a príležitostiam na odbornú prípravu.

Stratégia je postavená na 11 kľúčových cieľoch, medzi ktoré patrí podpora účasti mladých ľudí na demokratickom živote, podpora kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, poskytovanie prístupu k zamestnaniu a podpora ich zdravia a duševnej pohody. Zameriava sa aj na podporu sociálneho začlenenia a boj proti diskriminácii, na podporu kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu.

Stratégiu podporuje celý rad finančných iniciatív vrátane Európskeho sociálneho fondu, programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity. ESF podporuje mladých ľudí v získaní zručností a kvalifikácií potrebných na získanie zamestnania alebo na zlepšenie svojich pracovných možností. Erasmus+ podporuje vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport v celej EÚ.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

ESF na Slovensku

Slovensko má možnosť čerpať finančné prostriedky z ESF od vstupu do EÚ. V programovacom období 2004-2006 bol realizovaný Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ), ktorý napĺňal hlavné oblasti politiky zameranej na rast zamestnanosti a sociálny rozvoj. Bol určený pre znevýhodnené regióny, ktorých HDP je nižšie ako 75 % priemeru HDP členských štátov EÚ.

Medzi hlavné aktivity ESF na Slovensku patrí:

• Podpora zamestnávania nezamestnaných, s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny.
• Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
• Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce.
• Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku hmotnej núdzi.
• Zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti prostredníctvom informačných, poradenských a odborných poradenských nástrojov.
• Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb.

V rámci investícií na Slovensku má fond na najbližšie programové obdobie pre SR nasledujúce ciele a oblasti zamerania:

• Podpora trhu práce všeobecne: Hlavným cieľom je podpora trhu práce a pomoc ľuďom pri získavaní pracovných miest, zaistenie spravodlivejších podmienok a investovanie do ľudského kapitálu.
• Programy s dôrazom na mládež: Podpora iniciatív zameraných na mladých ľudí a na podporu ich kvalifikácie, zručnosti a nástupu do prvej práce.
• Lepšie verejné služby: Zlepšenie ľudských zdrojov, riadenia a transparentnosti verejnej správy.
• Pomoc znevýhodneným skupinám: Ponúknutie rovnakých príležitostí znevýhodneným skupinám na trhu práce, zlepšenie kvalifikácie a pomoc pri hľadaní práce a začlenení do spoločnosti.

Výsledky a dopady

Zo správy vyplýva, že do konca roka 2014 si vďaka podpore z fondu našlo prácu najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy a 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo osvedčenie. ESF zohral dôležitú úlohu, pokiaľ ide o fungovanie trhov práce vo všetkých členských štátoch, pomohol zmodernizovať služby zamestnanosti, bol oporou pre vzdelávacie systémy a všeobecnú verejnú správu, ako aj pre najviac znevýhodnené skupiny v spoločnosti.

Podpredseda pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol: „Z dnešnej správy vyplýva, že vďaka Európskemu sociálnemu fondu si za sedem rokov našli prácu, získali nové zručnosti a kvalifikácie milióny Európanov. Európsky sociálny fond zohral dôležitú úlohu, pokiaľ ide o fungovanie trhov práce vo všetkých členských štátoch, pomohol zmodernizovať služby zamestnanosti, bol oporou pre vzdelávacie systémy a všeobecnú verejnú správu, ako aj pre najviac znevýhodnené skupiny v spoločnosti."

Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Dnešné hodnotenie ukazuje, že Európsky sociálny fond je pre život Európanov skutočným prínosom. Je to náš hlavný nástroj investovania do ľudského kapitálu. Vďaka európskej podpore si milióny ľudí našli prácu, zlepšili svoje zručnosti alebo sa vymanili z chudoby a sociálneho vylúčenia."

Účastníci akcií Európskeho sociálneho fondu boli rovnomerne rozdelení na neaktívnych (36 %), zamestnaných (33 %) a nezamestnaných (30 %). Kľúčové cieľové skupiny zahŕňali nízko kvalifikované osoby (40 %), mladých ľudí (30 %) a znevýhodnených (najmenej 21 %). Členské štáty využili značné dodatočné finančné prostriedky v rámci Európskeho sociálneho fondu na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na preniknutie k ľuďom a vytvorenie politík, pre ktoré by bolo bývalo ťažké nájsť finančnú podporu.

Európsky sociálny fond poskytol napríklad viac ako 70 % zdrojov na aktívne politiky trhu práce v Bulharsku, Estónsku, Grécku, Lotyšsku, Litve, na Malte, v Rumunsku a na Slovensku, a viac ako 5 % výdavkov na vzdelanie a odbornú prípravu v Portugalsku a v Českej republike. Európsky sociálny fond zohral dôležitú rolu, pokiaľ ide o podporu modernizácie verejných služieb zamestnanosti a iných inštitúcií zodpovedných za aktívne opatrenia trhu práce. V menej rozvinutých regiónoch sa z Európskeho sociálneho fondu podporili reformy vo vzdelaní, v justícii a vo všeobecnej verejnej správe. Správa napokon zdôrazňuje úlohu, ktorú zohral Európsky sociálny fond pri zmierňovaní negatívnych vplyvov krízy.

Programovacie obdobia a legislatívny rámec

Financie z fondov EÚ sú rozdeľované v rámci programových období, trvajúcich vždy 7 rokov. Pre programové obdobie 2021 - 2027 bol 16. decembra 2020 prijatý Viacročný finančný rámec na roky 2021 - 2027. Hlavným legislatívnym rámcom pre programové obdobie 2021 - 2027 je Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021.

Relevantné nariadenia EÚ

• Nariadenie (EÚ) 2021/1060: Stanovuje spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde plus (ESF+), Kohéznom fonde (KF), Fonde pre spravodlivú transformáciu (FST) a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (ENRAF), ako aj rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, a pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku („nariadenie o spoločných ustanoveniach/ NSU“).
• Nariadenie (EÚ) 2021/1058: O Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde („nariadenie EFRR/KF“).
• Nariadenie (EÚ) 2021/1057: Ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 („nariadenie ESF+“).
• Nariadenie (EÚ) 2021/1059: O osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov („nariadenie Interreg“).

Tieto dokumenty boli prijaté a zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 30. júna 2021 a nadobudli účinnosť 1. júla 2021.

Ciele a priority ESF+ v programovom období 2021 - 2027

V súčasnom programovom období sa ESF+ zameriava na niekoľko kľúčových cieľov a priorít, ktoré sú v súlade so stratégiou Európskej únie pre udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť.

1. Podpora zamestnanosti: ESF+ investuje do programov, ktoré pomáhajú ľuďom nájsť si prácu, zlepšiť svoje zručnosti a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce. To zahŕňa aktívne politiky trhu práce, podporu podnikania a zlepšovanie pracovných podmienok.
2. Vzdelávanie a zručnosti: ESF+ podporuje investície do vzdelávania a odbornej prípravy, aby ľudia získali zručnosti, ktoré potrebujú na úspech v modernom svete. To zahŕňa zlepšovanie kvality vzdelávania, podporu celoživotného vzdelávania a odbornú prípravu a učňovské programy.
3. Sociálna inklúzia: ESF+ sa zameriava na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia a na podporu rovnosti príležitostí pre všetkých. To zahŕňa podporu znevýhodnených skupín, boj proti diskriminácii a zlepšovanie prístupu k službám.
4. Ekologická transformácia a digitalizácia: V súlade s prioritami EÚ sa ESF+ zameriava aj na podporu ekologickej transformácie a digitalizácie. To zahŕňa zelené zručnosti, digitálne zručnosti a podporu inovácií.

Slovensko a fondy EÚ v programovom období 2021 - 2027

Európska komisia dňa 27. februára 2019 zverejnila Správu o Slovensku 2019, ktorá obsahuje komplexné makroekonomické zhodnotenie SR s ohľadom na štrukturálne reformy a odporúčané oblasti pre financovanie z fondov EÚ v programovom období 2021 - 2027. Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci rast a to najmä - kvalita verejnej správy; vzdelávanie, veda, výskum, inovácie; vyrovnávanie regionálnych rozdielov a kvalita životného prostredia.

Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR bol schválený uznesením vlády SR č. 324/2019 z 3. 7. 2019. Dokument informuje o základných podmienkach na programové obdobie 2021 - 2027, ktoré nahrádzajú povinné ex ante kondicionality v súčasnom programovom období. Povinnosťou zodpovedných ústredných orgánov štátnej správy je zabezpečiť splnenie všetkých relevantných základných podmienok na národnej úrovni, a to v termíne najneskôr do 31. decembra 2020.

Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 - 2027 je výsledkom procesu, na ktorom spolupracovala štátna správa so samosprávou, neziskovým i súkromným sektorom, ako aj s rôznymi profesijnými združeniami. Dokument predstavuje návrh investičných priorít Slovenska v súvislosti s jednotlivými cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027.

Politika súdržnosti po roku 2020

S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 - 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.

Medzi hlavné prvky politiky súdržnosti patria: zameranie na kľúčové investičné priority, investície do všetkých regiónov, individuálnejší prístup, riadenie na miestnej úrovni, jednotný súbor pravidiel, prispôsobenie sa potrebám a silnejšie prepojenie s európskym semestrom.

Príprava na programové obdobie po roku 2027

Európske fondy predstavujú významnú podporu pre rozvoj podnikania, samospráv, neziskových organizácií či výskumu. Súčasné programové obdobie končí v roku 2027, čo znamená, že už teraz prebiehajú prípravy na nové výzvy a programy, ktoré budú financovať ďalšie projekty.

Strategické priority po roku 2027

Európska únia pri plánovaní programového obdobia po roku 2027 vychádza z aktuálnych výziev, ktorým čelí celý kontinent aj svet. Základom novej stratégie je prehĺbenie zelených a digitálnych prechodov, ktoré sú zároveň ústrednými piliermi európskej politiky posledných rokov.

• Zelená transformácia: Bude sa sústrediť na podporu obnoviteľných zdrojov energie, znižovanie emisií a podporu obehového hospodárstva. Projekty, ktoré riešia adaptáciu na klimatické zmeny či zlepšujú kvalitu ovzdušia, budú mať zvýhodnené postavenie.
• Digitalizácia: Očakáva sa rozšírená podpora inovácií v oblasti umelej inteligencie, rozvoja digitálnej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti či digitálnych služieb.
• Sociálna inklúzia a spravodlivý ekonomický rast: Nové programy sa budú zameriavať na zmierňovanie sociálnych rozdielov, zlepšovanie pracovných podmienok, podporu zamestnanosti a integráciu znevýhodnených skupín.

Hlavné programy a fondy po roku 2027

Po roku 2027 nás čaká nové programové obdobie financovania z fondov Európskej únie, ktoré prinesie aktualizované a zároveň nové nástroje podpory s cieľom reagovať na meniace sa výzvy v Európe aj vo svete.

• Program Horizon Europe: Bude pokračovať v podobe nového rámcového programu s dôrazom na prepojenie vedeckých objavov s praktickou aplikáciou v priemysle a spoločnosti.
• Program InvestEU: Po roku 2027 sa očakáva jeho rozšírenie a zlepšenie s dôrazom na financovanie projektov, ktoré priamo podporujú ekologickú transformáciu, digitalizáciu a sociálnu inklúziu.
• Fond na obnovu a rezilienciu: Po roku 2027 sa očakáva pokračovanie podobných mechanizmov, ktoré budú financovať projekty zamerané na modernizáciu infraštruktúry, digitalizáciu štátnej správy, podporu zamestnanosti a klimatickú odolnosť.
• Štrukturálne fondy (EFRR a ESF+): Budú po roku 2027 pokračovať v novej forme s ešte viac cielenou podporou na projekty, ktoré prispejú k uhlíkovej neutralite, digitalizácii a inklúzii.

Digitalizácia procesov

Európska únia už dlhodobo pracuje na zjednodušení a modernizácii procesov spojených s podávaním žiadostí o financovanie z jej fondov. Digitalizácia a využívanie moderných technológií sa stávajú kľúčovými nástrojmi, ktoré majú za cieľ uľahčiť žiadateľom orientáciu v zložitých administratívnych postupoch, zrýchliť schvaľovanie projektov a zvýšiť transparentnosť čerpania finančných prostriedkov.

V najbližšom období budú žiadatelia pravdepodobne využívať centralizované elektronické portály, kde budú môcť kompletnú žiadosť vyplniť online, pripojiť všetky potrebné dokumenty v digitálnej forme a komunikovať s hodnotiteľmi priamo v rámci systému. Okrem toho sa do procesu začínajú integrovať nástroje umelej inteligencie (AI) a automatizácie, ktoré pomáhajú napríklad pri kontrole správnosti formálnych náležitostí žiadostí, identifikácii rizík alebo predbežnom hodnotení kvality projektu.

tags: #europsky #socialny #fond #europska #unia #ciele