Európsky Dohovor o Ochrane Ľudských Práv a Základných Slobôd: Komplexný Prehľad

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kľúčový dokument Rady Európy, predstavuje základný pilier európskeho systému ochrany ľudských práv. Podpísaný bol 4. novembra 1950 v Ríme a dodnes zohráva nezastupiteľnú úlohu v ochrane práv a slobôd jednotlivcov v Európe. Slovensko sa k nemu pripojilo 1. januára 1993, čím sa zaviazalo rešpektovať a zabezpečovať práva garantované týmto dohovorom.

Význam a Poslanie Dohovoru

Dohovor nielenže zaväzuje jednotlivé štáty, aby poskytovali ochranu práv a slobôd jednotlivcom na svojom území, ale zároveň poskytuje jednotlivcom procesné nástroje na priame uplatnenie týchto práv a slobôd voči štátu prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Tento súd je pre mnohých občanov poslednou inštanciou, kde sa môžu dovolať spravodlivosti, ak sú presvedčení, že ich práva boli porušené.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok pri príležitosti výročia vzniku dohovoru zdôraznil, že "aj po siedmich dekádach má Európsky dohovor o ľudských právach svoje nezastupiteľné postavenie. Spolu s Európskym súdom pre ľudské práva prispieva k dodržiavaniu, ochrane a rozvoju ľudských práv v Európe."

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková doplnila: „Napriek značnému pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v oblasti ochrany ľudských práv, ani po 70. rokoch dohovor nestráca svoj význam. Práve naopak, obzvlášť dnes, keď je celý svet skúšaný pandémiou, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým dohliadať na ochranu práv a slobôd.“

Kľúčové Články a Princípy

Článok 1 Dohovoru zakotvuje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať práva a slobody, ktoré sú upravené v hlave I Dohovoru. Medzi tieto práva patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

• Právo na život
• Zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania
• Právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
• Právo na spravodlivý proces
• Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
• Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva
• Sloboda prejavu
• Právo na pokojné zhromažďovanie a združovanie
• Právo na uzavretie manželstva
• Právo na účinný prostriedok nápravy

Dohovor je živým nástrojom, ktorý sa neustále prispôsobuje novým výzvam v oblasti ľudských práv. Jeho interpretácia a aplikácia sa vyvíja prostredníctvom judikatúry ESĽP, ktorá reaguje na meniace sa spoločenské a technologické podmienky.

Ochrana Osobnej Slobody v Kontexte Dohovoru

Právo na slobodu predstavuje jedno z najzákladnejších ľudských práv. Jeho ochrana bola predmetom viacerých medzinárodných dokumentov ešte predtým, ako bolo zaradené medzi klasické liberálne práva. Osobitným dokumentom v tejto oblasti bola Magna charta libertatum. Je možné predpokladať, že toto zakotvenie práva na slobodu ovplyvnilo ponímanie uvedeného práva, tak ako je zakotvené v Európskom dohovore.

V Európskom dohovore nájdeme striktné a taxatívne stanovenie podmienok, na základe ktorých môže prísť k obmedzeniu slobody a tiež stanovenie obsiahlych procesných záruk legálnosti konania štátu obmedzujúceho osobnú slobodu. Je potrebné pripomenúť, že nie každé obmedzenie osobnej slobody je chápané ako také, ktoré porušuje právo na osobnú slobodu. Na mysli máme opatrenia, ktoré z hľadiska dĺžky trvania, povahy obmedzenia a spôsobu výkonu nepredstavujú porušenie osobnej slobody. Z pohľadu Európskeho dohovoru sa právo na slobodu a bezpečnosť zaručuje každému. Z výkladu tohto dohovoru je teda jasné, že sa vzťahuje nie len na občanov ale aj cudzincov osobitne na maloletých a tiež na väzňov. Pozbavenie osobnej slobody zo strany štátu akoukoľvek formou predstavuje zásah do tohto práva.

Osobitosti Ochrany Osobnej Slobody

Záruky, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na osobnú slobodu, a ktoré sú tvorené Radou Európy na základe Európskeho dohovoru a rozhodovacej činnosti štrasburských orgánov ochrany práva predstavujú viacero osobitostí. Osobitosti, ktoré vystupujú do popredia sú predovšetkým taxatívny výpočet dôvodov obmedzenia osobnej slobody a reštriktívny výklad Komisie a Súdu pri aplikácii týchto dôvodov na konkrétne prípady. Ďalšou osobitosťou je obligatórnosť uplatňovania článku 5 Európskeho dohovoru a osobitný vplyv k vnútroštátnemu právu. Priama aplikovateľnosť iných článkov Európskeho dohovoru pri realizácii záruk vylučujúcich protiprávne obmedzenie osobnej slobody a individuálnosť posudzovania prípadov predstavujú ďalšie záruky zabezpečenia realizácie práva na osobnú slobodu. Taktiež platí pozitívna povinnosť štátu pri aplikácii práva na slobodu. Týmito osobitosťami sa budeme zaoberať v ďalšej časti článku.

V Európskom dohovore nachádzame veľmi detailný a taxatívny výpočet všetkých podmienok, na základe ktorých môže byť človek pozbavený osobnej slobody. V porovnaní s inými medzinárodnými dokumentmi a ústavami európskych štátov, tiež Ústavy slovenskej republiky, je tento výpočet značne rozsiahli, čo je možné považovať za pozitívne. Spomínane pozitívne vymedzenie možností, na základe ktorých je možné obmedzenie osobnej slobody je doplnené tiež negatívnym vymedzením týchto podmienok. Takéto negatívne vymedzenie sa nachádza v čl. 1 Dodatkového protokolu č. 4 k Európskemu dohovoru. Ďalšia zvláštnosť Európskeho dohovoru v porovnaní s ostatnými dokumentmi spočíva v širokom rozsahu procesných záruk dodržania podmienok pozbavenia osobnej slobody.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

Komisia aj Súd vo viacerých prípadoch stanovili, že výklad obsahu dôvodov, za ktorých môže byť človek pozbavený osobnej slobody, musí byť reštriktívny. Teda viac zužujúci ako rozširujúci. Čo sa týka obligatórnosti článku 5 Európskeho dohovoru, vyznačuje sa tým, že sa nevzťahuje len na štátne orgány ale aj na nositeľov tohto práva. Sám človek sa nemôže vzdať dobrovoľne práva na osobnú slobodu na základe procesných záruk zakotvených v článku 5 ods. 2 až 5 Európskeho dohovoru.

Ako bolo vyššie uvedené, Európsky dohovor má osobitný vplyv k vnútroštátnemu právu. Konkrétna realizácia pozbavenia osobnej slobody sa ponecháva na vnútroštátnu úpravu. Pri uvedení podmienok, na základe ktorých je možné pozbavenie osobnej slobody odkaz na vnútroštátnu zákonnú úpravu vymedzuje princípy vzťahu medzi Európskym dohovorom a právom členského štátu Rady Európy:

• zhodnosť vnútroštátneho práva s Európskym dohovorom
• rešpektovanie výhodnosti vnútroštátnej úpravy. Toto rešpektovanie znamená, že ak vnútroštátne právo obsahuje pre človeka výhodnejšie záruky realizácie práva na osobnú slobodu, tak jeho uplatnenie má prednosť pred Európskym dohovorom. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za nerešpektovanie tohto práva s poukazom na to, že boli rešpektované záruky realizácie práva na osobnú slobodu, ktoré sú vymedzené v Európskom Dohovore.
• Prioritná ochrana tohto práva vnútroštátnymi orgánmi. Vnútroštátne orgány uplatňujú ochranu práva na osobnú slobodu na základe vnútroštátneho práva.
• Podpornosť a prípustnosť kontroly dodržiavania vnútroštátneho práva Komisiou a Súdom.

Osobitosťou systému ochrany práva na osobnú slobodu je aj to, že okrem záruk stanovených v čl. 5 Európskeho dohovoru sa na jeho realizáciu uplatňujú aj iné práva chránené Európskym dohovorom. Je to predovšetkým právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 6 ods. 2 a 3 Európskeho dohovoru.

Čiastočne medzi osobitosti prístupu k aplikácii článku 5 Európskeho dohovoru je možné čiastočne podriadiť aj individuálnosť posudzovania prípadov. Táto osobitosť sa vzťahuje na posúdenie intenzity zásahu do osobnej slobody, na zohľadnenie špecifík štátu, najmä pri uplatňovaní opatrení na boj proti terorizmu a na postavenie určitej skupiny.

Zásahom do osobnej slobody sa nepovažuje len umiestnenie človeka do väzenia, ale tiež aj iné formy obmedzenia osobnej slobody.

Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra

Príklady z Judikatúry ESĽP

Judikatúra ESĽP poskytuje cenné usmernenia pri interpretácii a aplikácii Dohovoru. Niekoľko príkladov ilustruje, ako ESĽP posudzuje prípady porušenia práv garantovaných Dohovorom vo vzťahu k Slovenskej republike:

• Kontrová v. Slovenská republika: Prípad sa týkal zlyhania štátu pri ochrane života detí sťažovateľky, ktorých otec ich zavraždil po tom, čo na neho podala sťažnosť. ESĽP sa zaoberal otázkou porušenia práva na život a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

• K.H. a ostatní v. Slovenská republika: Prípad sa zaoberal nútenou sterilizáciou rómskych žien. ESĽP konštatoval porušenie článku 8 (právo na rešpekt súkromného a rodinného života) a článku 6 §1 (právo na prístup k súdu) Dohovoru v súvislosti s neumožnením sťažovateľkám obdržať fotokópie ich zdravotnej dokumentácie.

• R.R. a R.D. v. Slovenská republika: Prípad sa týkal policajného násilia počas policajnej akcie v osade Budulovská. ESĽP rozhodol, že neprimeraným zásahom polície prišlo k porušeniu článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania).

• Hajduová v. Slovenská republika: Prípad sa zaoberá porušením práva na rodinný život. ESĽP posudzoval otázku ochrany sťažovateľky a jej detí pred násilným bývalým manželom.

• Guzzardi proti Taliansku: Bol štyrikrát súdne trestaný pán Guzzardi obvinený z podozrenia zo spolupráce s mafiou a na základe toho bol umiestnený na ostrov, kde bol podriadený osobitnému režimu. Súd nariadil pánovi Guzzarovi pobyt na ostrove v blízkosti Sardínie po dobu troch rokov. Na danom ostrove sa musel zamestnať a byť doma po 22:00 hod. a nemohol domov opustiť pred 07:00 hod. Súd obmedzil jeho styk s ľuďmi, ktorí boli tak isto umiestnení na ostrove ako pán Guzzardi. Pán Guzzardi namietal porušenie práva na osobnú slobodu, na základe toho, že podmienky na život na danom ostrove a pod osobitným režimom boli podľa neho horšie ako vo väzení. Talianska vláda sa bránila tým, že v prípade pána Guzzardiho postupovala na základe platného zákona zameraného na boj s mafiou. Vláda tiež tvrdila, že nedošlo k porušeniu práva na slobodu, pretože sťažovateľovi boli zachované dva základné atribúty slobody, a to domová sloboda a právo na rodinné súkromie.

• Prípad niekoho, kto bol od 15 rokov umiestňovaná na psychiatrickú kliniku: Sťažovateľku od 15 rokov jej rodinný príslušníci pravidelne umiestňovali na psychiatrickú kliniku. Po dosiahnutí plnoletosti nebola sťažovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony ani jej nikdy nebol ustanovený opatrovník. Sťažovateľka nikdy nesúhlasila s jej umiestnením na psychiatrickej klinike. Od roku 1977 bola sťažovateľka umiestnená na súkromnú kliniku. Po pár rokoch sa pokúsila o útek z kliniky. V danom prípade Súd pripomenul, že pri rozhodovaní o tom, či došlo k pozbaveniu osobnej slobody, musí byť východiskom špecifická situácia dotknutého jednotlivca. Treba tiež zohľadniť celú škálu faktorov vyplývajúcich z daného prípadu, ako je typ, dĺžka, účinky a spôsob implementácie opatrenia. Na základe toho Súd konštatoval, že je nepopierateľné, že sťažovateľka bola umiestnená v zamknutej izbe na klinike. Po celú dobu jej pobytu na klinike bola pod dohľadom personálu kliniky a nesmela opustiť priestory kliniky. Preto obmedzenie osobnej slobody na základe čl. 5 Európskeho dohovoru neobsahuje iba objektívne prvky obmedzenia osobnej slobody bez ohľadu na dobu. Je možné považovať osobu za pozbavenú osobnej slobody, ak neposkytla platný súhlas s takýmto obmedzením. V danom prípade Súd konštatoval, že sťažovateľka neposkytla platný súhlas s jej umiestnením na klinike, nakoľko sa viackrát pokúsila o útek z kliniky. Súd preto rozhodol, že sťažovateľka bola pozbavená osobnej slobody v zmysle článku 5 ods. 1 Európskeho dohovoru.

• Dušan Bíro proti Slovenskej republike: súd pripomenul že výraz ,, sloboda a osobná bezpečnosť,, v článku 5 ods. 1 musí byť ponímaný ako jedna jediná idea a z tohto dôvodu je ,, bezpečnosť,, potrebné chápať v kontexte ,,slobody ´´. Ochrana bezpečnosti sa v jej kontexte týka svojvoľného zasahovania do osobnej slobody jednotlivca zo strany verejných orgánov. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Dôvody Obmedzenia Osobnej Slobody

Článok 5 Európskeho dohovoru taxatívne vymenúva prípady, kedy je možné obmedziť osobnú slobodu. Tieto dôvody musia byť interpretované reštriktívne a musia byť splnené prísne procesné podmienky. Medzi legitímne dôvody patrí:

• zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom
• zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti ustanovenej zákonom
• zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu
• zaistenie výchovného dohľadu nad maloletým
• zaistenie sociálnej alebo zdravotníckej kontroly nad osobami, ktoré sú šíriteľmi nákazlivej choroby, duševne choré, alkoholici alebo narkomani a tiež tuláci
• zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody, aby sa zabránilo nepovolenému vstupu osoby na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vydaní

Dodatkový protokol č. 4 Európskeho dohovoru zakazuje pozbavenie osobnej slobody z dôvodu neschopnosti dodržať zmluvný záväzok.

Procesné Podmienky Pozbavenia Osobnej Slobody

Pri pozbavení osobnej slobody, čo predstavuje závažný zásah do jedného z najdôležitejších ľudských práv, sa vyžaduje aby boli splnené určité procesné podmienky. Ide o presné stanovenie dôvodov, na základe ktorých môže byť osoba pozbavená osobnej slobody a osobitné procesnoprávne podmienky, za splnenia ktorých môže byť realizovaný jeden z dôvodov pozbavenia osobnej slobody. Článok 5 Európskeho dohovoru patrí medzi výnimočné v celom Dohovore. Je to vďaka takto vymedzeným procesným podmienkam. Ide teda o jediný článok v Európskom dohovore, ku ktorému sú k hmotnoprávnym ustanoveniam priradené aj procesnoprávne podmienky obmedzenia osobnej slobody. Čo sa týka vzťahu k všeobecným procesnoprávnym podmienkam spojených s právom na súdnu ochranu, ktoré sa nachádzajú v článku 6 Európskeho Dohovoru ide potom o podmienky osobitné. Keďže ide o podmienky, ktoré sú pre človeka priaznivejšie môžeme tento vzťah pomenovať aj vyjadrením zásady lex specialis derogat lex generali. Je možné tvrdiť, že ak príde k zatknutiu určitej osoby, poznať dôvod svojho zatknutia sa považuje za ,, test, že sa žije v demokratickej spoločnosti a v skutočnom štáte,, Význam tejto procesnej záruky je v tom, že sa zabezpečuje ,, rovnosť zbraní,,, právo na obhajobu, prezumpcia neviny a kontradiktórnosť trestného konania. Obsahom procesnej záruky uvedenej v článku 5 ods. 2 Európskeho dohovoru je, že oznámenie o zatknutí musí byť rýchle, teda bez meškania. Oznámenie musí byť dostatočné, teda osoba ktorá je zatknutá musí byť informovaná …

Vzťah Dohovoru k Vnútroštátnemu Právu Slovenskej Republiky

Ústava Slovenskej republiky upravuje vzťah všeobecne záväzných právnych predpisov vytvorených orgánmi Slovenskej republiky k všeobecne záväzným právnym predpisom prijatým orgánmi medzinárodných a nadnárodných organizácií pomocou doložiek prednosti. V Ústave sú tri doložky prednosti:

1. doložka prednosti o vzťahu slovenského práva ku komunitárnemu a úniovému právu (Čl. 7 ods. 2);
2. doložka prednosti o vzťahu slovenského práva k medzinárodným dohovorom uvedeným vo výpočte Čl. 7 ods. 4 (Čl. 7 ods. 5);
3. doložka prednosti o vzťahu slovenského práva k medzinárodným dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktoré československý štát alebo neskôr Slovenská republika ratifikovala najneskôr 30. júna 2001 (Čl. 154c ods.

Všetkými tromi doložkami prednosti sa medzinárodnému a nadnárodnému právu zaručuje prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, no nie pred jej Ústavou.

Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol v názore: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach majú osobitné postavenie v systéme prameňov práva Slovenskej republiky. Za podmienok ustanovených v čl. 11 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi, nie však pred Ústavou SR.“ V inom rozhodnutí Ústavný súd SR vyslovil: „Podľa čl. 11 Ústavy SR sa medzinárodným zmluvám o ľudských právach a základných slobodách priznáva prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ale nie pred Ústavou SR. Práva a slobody zaručené medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách vo vzťahu k ústave majú podporný význam pri podávaní výkladu ústavy. Ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim porušenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ak je Slovenská republika účastníkom takejto zmluvy.“

Ústava rozlišuje dva druhy doložiek prednosti. V prvom prípade právny účinok doložky prednosti vzniká ex constitutione, lebo medzinárodný dohovor je medzinárodným dohovorom s vlastnosťami určenými Čl. 154c ods. 1 Ústavy, alebo preto, lebo je právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev alebo Európskej únie podľa Čl. 7 ods. 2. V druhom prípade právny účinok doložky prednosti nenastáva ex constitutione. Ústava v Čl. 7 ods.

Doložky prednosti s účinkom ex constitutione nie sú homogénnou skupinou. Vnútorne sa členia na dve podskupiny - právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vždy, medzinárodné dohovory s prednosťou podľa Čl. 154c ods.

Rozdiel v právnych účinkoch jednotlivých doložiek prednosti zdanlivo otvára príležitosť pre vytvorenie interpretačnej alternatívy - pre rozlíšenie medzi doložkou prednosti priznanou európskemu právu podľa Čl. 7 ods. 2 a doložkou prednosti priznanou medzinárodným dohovorom podľa Čl. 154c ods. 1, no išlo by o špekulatívne, účelové rozlíšenie. Ústava tromi druhmi doložiek prednosti priznáva všetkým medzinárodným zmluvám a nadnárodnému úniovému právu prednosť pred slovenským právom v zhodnej kvalite. Ústava priznáva všetkým medzinárodným dohovorom aj nadnárodnému právu rovnaký význam. To môže spôsobiť problém v dôsledku úprav obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch, resp. v nadnárodnom práve, lebo jednotlivé dohovory niekedy obsahujú rozdielne ustanovenia, najmä v rozsahu ochrany základných práv.

Európske právo sa nadraďuje nad vnútroštátne právo aktmi aplikácie práva, ktoré produkuje Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

tags: #Európsky #dohovor #o #ochrane #ľudských #práv