Dedenie dlhov podľa Občianskeho zákonníka: Podmienky a aspekty

Smrť blízkej osoby je vždy ťažká životná situácia. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou, pozostalí často čelia aj právnym a finančným otázkam, ktoré súvisia s dedičstvom. Jednou z najcitlivejších tém je dedenie dlhov. Slovenský právny systém, konkrétne Občiansky zákonník, upravuje podmienky a pravidlá dedenia, vrátane prechodu dlhov na dedičov. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na dedenie dlhov v Slovenskej republike.

Právne dôvody dedenia

Občiansky zákonník rozlišuje dva základné právne dôvody dedenia:

1. Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ (zosnulý) zanechal platný závet, dedičstvo sa riadi jeho ustanoveniami. V závete poručiteľ určí, kto a v akom rozsahu bude dediť jeho majetok.
2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet nie je platný, dedičstvo sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o dedení zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne.

K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov, teda svojich potomkov.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré sú zoradené podľa priority. To znamená, že ak existujú dedičia v prvej skupine, dedičia z ďalších skupín nemajú nárok na dedičstvo.

1. Prvá dedičská skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúča poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
2. Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel (ak existuje) a poručiteľovi rodičia. Manžel dedí najmenej polovicu dedičstva, zvyšok dedia rodičia rovnakým dielom. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia dedičská skupina: V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (napr. druh/družka). Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t. j. synovci a netere poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t. j. tety a strýkovia poručiteľa. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre občiansky preukaz Tvrdošín

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičia - deti, starí rodičia - vnuci atď. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Predmet dedičstva

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

"Okolnosť, že na účet poručiteľa boli pripísané ďalšie prostriedky až po úmrtí poručiteľa, nie je (ak nejde o úroky) dostatočným podkladom pre záver, že týmto majetkom nie je potrebné sa zaoberať v dedičskom konaní. Súd musí v takom prípade zistiť, z akého dôvodu boli prostriedky pripísané na účet poručiteľa a posúdiť, či týmto spôsobom napr. nebol splnený dlh voči poručiteľovi, ktorý existoval už v dobe jeho úmrtia. V kladnom prípade zaradí do aktív dedičstva pohľadávku poručiteľa v zodpovedajúcej výške (uspokojenú po úmrtí uložením na jeho účet)."

Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Prečítajte si tiež: Registrácia na úrade práce bez dokladu totožnosti: Čo robiť?

V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.

Účastníci dedičského konania

„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom je niekto iný. S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, že nie je účastníkom konania, alebo že ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje podľa § 175k ods. 1 alebo § 175k ods. 2 O.s.p. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci."

Dodatočné konanie o dedičstve

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Prechod dlhov na dedičov

Vaša otázka sa týka prechodu poručiteľových dlhov na dedičov. Možno skonštatovať, že prechod dlhov je súčasťou dedenia, pričom jeho právny základ je v samotnej podstate dedenia, ktorá predstavuje univerzálnu sukcesiu.

Prečítajte si tiež: ZŤP: Poplatky a benefity

Z odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dedenie poručiteľových dlhov nie je takpovediac absolútne a je limitované výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Preto ak majú smrťou poručiteľa prejsť na dediča dlhy, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám (veriteľom) nahradiť poručiteľa. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že ak je dedičov viac, nezodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy solidárne, tzn. spoločne a nerozdielne. Zodpovednosť dedičov je totiž delená, pričom každý z nich zodpovedná za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva.

Dedič zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré nadobudol dedením, ale aj svojím vlastným majetkom (a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Hoci je zodpovednosť dediča obmedzená cenou dedičstva, príp. hodnotou nadobudnutého dedičstva, neznamená to, že dedič zodpovedá len z majetku, ktorý nadobudol dedením. Aj keď dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny zdedeného majetku, môže sa stať, že bude musieť použiť aj svoj vlastný majetok na úhradu dlhov, ktoré zdedil.

V súvislosti s prechodom dlhov je potrebné uviesť aj to, že na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (z uvedeného dôvodu sme nepatria napr. práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o doživotnom plnení).

Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. K zastaveniu dedičského konania by malo dôjsť aj vtedy, ak po zosnulom zostane len tzv. nepatrný majetok. Ten súd zjednodušeným postupom vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť a pod. Vydanie nepatrného majetku sa pritom musí týkať všetkého majetku poručiteľa. V danej súvislosti tiež možno poukázať na Zborník č. I Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532, v ktorom je prezentovaný nasledovný právny názor: „Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa ustanovenia § 32 ods. 2 NP (teraz § 175h ods. 2 OSP - pozn. autora). Vychádzajúc z citovaného judikátu je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Takáto osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu zastavuje.

Ak totiž Vaša matka nezanechala žiadny majetok, prípadne zanechala iba tzv. nepatrný majetok, dedičské konanie bolo, resp. bude zastavené a Vy ani Váš brat nebudete zodpovedať za jej dlhy.

Odmietnutie dedičstva

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Právny úkon, ktorým dedič dáva najavo, že sa nechce stať dedičom, sa nazýva odmietnutie dedičstva. Musí ísť o ústne vyhlásenie dediča na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, alebo o písomné vyhlásenie, ktoré je potrebné zaslať súdu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú ex tunc - teda od okamihu smrti poručiteľa - takže skutočne povolaný dedič sa dedičom nestáva a nevstupuje do dedičského konania.

lehota na vyhlásenie odmietnutia dedičstva trvá jeden mesiac a plynie od času, keď bol dedič súdom, resp. notárom ako súdnym komisárom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Pre plynutie tejto lehoty teda nie je rozhodujúcim deň smrti poručiteľa ani deň, kedy sa dedič o tejto udalosti dozvie. Túto zákonnú lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Dedič, ktorý vyhlási, že dedičstvo odmieta, nemôže toto svoje vyhlásenie odvolať, a to ani v prípade, že neuplynula lehota na odmietnutie dedičstva. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo len čiastočné odmietnutie dedičstva, by nemalo právne účinky a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Možnosť odmietnutia dlhov samostatne neexistuje, je možné odmietnuť dedičstvo ako také - aj aktíva a pasíva - vybrať si z dedičstva len aktíva - tie prijať a pasíva odmietnuť - náš právny poriadok nepripúšťa.

Dedičská nespôsobilosť a vydedenie

Dedič, ktorý je povolaný dediť, sa môže svojím konaním vylúčiť z dedičského konania a tým sa stane nespôsobilým dedičom. Dedič je nespôsobilý dediť, ak sa dopustil:

1. spáchania úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom.
2. zavrhnutiahodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľa.

Dedičská nespôsobilosť, resp. jej následky nastávajú bez ďalšieho, teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti a nastáva priamo zo zákona. Dedičská nespôsobilosť trvá až do okamihu, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Odpustenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, na ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú právnu formu. Môže k nemu dôjsť písomne, ústne alebo mlčky, čiže konkludentne. Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ruší a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.

Pod pojmom vydedenie treba rozumieť taký prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa neopomenuteľnému dedičovi odníma dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť, vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne. Ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín.

Formálnou náležitosťou vydedenia je existencia listiny o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Vydedenie, ktoré spĺňa zákonom stanovené náležitosti, spôsobuje, že vydedená osoba sa nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť.

Zodpovednosť za dlhy poručiteľa a likvidácia dedičstva

Okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto, čo znamená, že sa stáva subjektom všetkých práv a povinností, ktoré po smrti nezanikajú. Prechod dlhov poručiteľa na dediča upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 470 - § 472. Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom. V prípade, že dedičov je viac, určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne nadobudli, a to k celému dedičstvu. Mieru zodpovednosti každého z nich možno zistiť na základe vyporiadania dedičstva. Ak obdarovaný dedič z dedičstva nedostane nič, je úplne vylúčený zo zodpovednosti za poručiteľove dlhy. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov. Súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje dobrým mravom. V prípade predlženého dedičstva je možnosť deičov sa s veriteľmi dohodnúť tak, že im dedičia dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov, táto dohoda musí byť schválená súdom, ktorý ju schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak sa dedičia s veriteľmi pri predĺženom dedičstve nedohodnú, nariaďuje sa likvidácia dedičstva, pričom sa po speňažení dedičstva vykoná uspokojenie veriteľov podľa zásad uvedených v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Konanie o dedičstve

Konanie o dedičstve upravuje Občiansky súdny poriadok v § 175a - § 175zd. Konanie o dedičstve môžeme rozdeliť na dve štádiá. Prvým štádiom je zisťovanie majetku poručiteľa a druhým štádiom je vlastné prejednanie a rozhodnutie o dedičstve. Konanie je otvorené vydaním uznesenia, proti ktorému nie je možné sa odvolať a z tohto dôvodu nie je potrebné ho doručovať. Na konanie o dedičstve je príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko a ak nemal bydlisko alebo toto nemožno zistiť, potom je príslušný súd, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok.

Začiatkom prvého štádia konania o dedičstve je predbežné vyšetrenie, ktorého účelom je zistiť majetok a okruh dedičov poručiteľa. V tomto štádiu súd zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, údaje potrebné pre zistenie dedičov, pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Predbežné vyšetrenie sa končí spísaním zápisnice o predbežnom vyšetrení.

Rozhodovanie v konaní o dedičstve závisí od zistení z prvého štádia tohto konania.

1. ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam.
2. ak je dedičov viac a dohodnú sa vzájomne o vyporiadaní dedičstva, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. ako sa vyporiadajú dlhy poručiteľa, súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
3. pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.

V rámci dedičského konania môže dôjsť k rôznym sporom medzi dedičmi. Tieto spory sa spravidla nemôžu riešiť v nesporovom postupe notára ako súdneho komisára. Podstatou právnej otázky je právne sporné posúdenie takých skutočností, ktoré sú medzi dedičmi nesporné - o otázkach, od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie o dedičskom práve (napr. platnosť závetu, existencia dedičskej zmluvy, okruh dedičov).

Osvedčenie o dedičstve ako i uznesenie o dedičstve majú iba deklaratórny charakter. K nadobudnutiu dedičstva dochádza smrťou poručiteľa.

Čo robiť, ak zosnulý podnikal?

Ak poručiteľ podnikal ako fyzická osoba - tak jeho aktíva v rámci uvedenej podnikateľskej činnosti (napr. hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky), ako aj jeho pasíva - tj. dlhy sú predmetom dedičstva - a to každé jednotlivo, pričom sa uplatňuje zásada „nikto nemôže zdediť viac dlhov ako majetku“. Hodnota aktív dedičstva by mala byť porovnateľná s obdobnými vecami/majetkovými právami na trhu, dlhy sa do dedičstva zahŕňajú v ich nominálnej výške.

Ak poručiteľ bol majiteľom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným predmetom dedičstva je táto majetková hodnota, tj. nie jednotlivo majetok a dlhy obchodnej spoločnosti, ale majetková účasť v nej - obchodný podiel (akcia, vklad v družstve). Obchodný podiel predstavuje účasť jeho majiteľa na spoločnosti - hodnota obchodného podielu je závislá od reálneho ekonomického stavu predmetnej spoločnosti. Reálna hodnota obchodného podielu môže zodpovedať jeho nominálnej hodnote - tj. zapísanej v obchodnom registri, ale napríklad pri spoločnosti, ktorá nemá žiaden majetok, je zadĺžená, hospodársky výsledok je stratou - takýto obchodný podiel reálne nemá hodnotu zapísanú v obchodnom registri. V praxi sa hodnota obchodného podielu taktiež určuje dohodou dedičov so súhlasom notára prejednávajúceho dedičstvo, a to na základe ekonomických podkladov spoločnosti, čo sa využíva najmä pri spoločnostiach, ktoré svoju činnosť nevykonávajú a ich majetok je nulový.

Najťažšie sú situácie, ak poručiteľ bol osobou, na ktorú bolo podnikanie naviazané a on sám disponoval odbornými vedomosťami na vedenie podnikania, pričom po jeho úmrtí je potrebné v živnosti pokračovať, riešiť obchodné vzťahy, vrátane dlhov a dedičia nie sú osobami odborne zdatnými, prípadne sú to maloleté deti. Živnostenský zákon uvedenú situáciu rieši a umožňuje dedičom (alebo súdom ustanovenému správcovi dedičstva) pokračovať v živnosti až do skončenia dedičstva, po jeho ukončení môžu dedičia, ktorí nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti, v živnosti pokračovať, avšak do šiestich mesiacov musia získať vlastné živnostenské oprávnenie, okrem manžela poručiteľa, ktorý získal takýto podiel - tento môže podnikať na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

Radou z mojej strany je - a to ešte žijúcim podnikateľom, aby už počas života, ak majú záujem na zachovaní podnikania a na uľahčení situácie dedičov - aby aspoň v základoch oboznámili so svojím podnikaním prípadného dediča, resp. inú osobu, ktorá po prípadnom úmrtí bude vedieť pokračovať v podnikaní alebo bude vedieť poskytnúť informácie tak, aby toto podnikanie mohlo byť v súlade so zákonom ukončené.

tags: #obciansky #zakonnik #dedenie #dlhov #podmienky