
Vymáhanie pohľadávok je komplexný proces, ktorý často presahuje hranice jedného štátu. V Európskej únii existujú nástroje, ktoré uľahčujú vymáhanie pohľadávok v cezhraničných sporoch. Jedným z nich je aj európsky platobný rozkaz, ktorý môže slúžiť ako exekučný titul na Slovensku.
Vymáhanie pohľadávky je spojené nielen so súdnym konaním, ale spravidla aj s núteným výkonom súdneho rozhodnutia formou exekúcie. Na Slovensku ju vykonáva exekučný súd prostredníctvom poverení, ktoré na túto činnosť vydáva jednotlivým súdnym exekútorom. Systém vymáhania pohľadávok je regulovaný zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (skrátene „Exekučný poriadok“). Oprávnený veriteľ, ktorý má priznaný nárok na plnenie prostredníctvom vykonateľného exekučného titulu, napr. rozsudku, ktorým zaviaže dlžníka na určité peňažné plnenie, môže vyzvať dlžníka na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti. Ak však k takémuto konaniu zo strany dlžníka nedôjde dobrovoľne, teda dlžník neuhradí peňažné plnenie veriteľovi v zmysle príslušného rozhodnutia súdu (iného orgánu verejnej moci, napr. správcu dane) v lehote stanovenej v takom rozhodnutí.
Exekučné tituly v zmysle slovenského Exekučného poriadku predstavujú vykonateľné rozhodnutia súdu, ak priznávajú právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Ďalej sú to aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a spĺňa ďalšie predpoklady exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku, rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, rozhodnutie o dedičstve, iné vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy (napríklad aj potvrdenie o udelení blokovej pokuty, ktorá nebola zaplatená na mieste), taktiež vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov za sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Okrem toho však možno vymáhať na Slovensku aj tzv. cudzie exekučné tituly.
V praxi najbežnejším je európsky platobný rozkaz vydaný v konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 1896/2006 z 12. decembra 2006 a taktiež tzv. európsky exekučný titul podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004. Obidva spomenuté inštitúty sú prostriedkami slúžia k vymoženiu pohľadávok v členských štátoch Európskej únie, nakoľko sú všetky členské štáty, s výnimkou Dánska, predmetnými nariadeniami viazané. Európsky exekučný titul je osvedčenie, ktoré sprevádza rozhodnutie súdu členského štátu, súdny zmier alebo verejnú listinu a ktoré umožňuje v Európskej únii voľný obeh takéhoto rozhodnutia, zmieru alebo verejnej listiny. Osvedčenie o európskom exekučnom titule možno však získať iba pre nesporné nároky, o ktorých bolo rozhodnuté po 21.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Inak povedané, nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva. Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.
Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.
Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch. O návrhoch rozhodujú vo väčšine prípadov okresné súdy, pričom ich príslušnosť sa riadi miestom bydliska alebo sídla žalovaného. Na konkrétnych súdoch sa veci prejednávajú v oddeleniach občianskoprávnych vecí, teda tzv. „C" a v prípade obchodnej agendy sa veci rozhodujú v obchodných senátoch, tzv. „Cb". Celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp.
Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené. V návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv.
V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.
Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva.
Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. Môže sa doručiť európsky platobný rozkaz na Slovensku aj tzv. Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.
Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny). Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení. Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods.
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+
Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti). Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu.
Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.
Ak ako veriteľ máte v rukách vykonateľný rozsudok, jeho výkon v inom členskom štáte Európskej únie môžete iniciovať v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Brusel I.). Novelou tohto nariadenia bolo vymáhanie cezhraničných pohľadávok ešte viac zjednodušené, nakoľko došlo k zrušeniu vyhlásenia vykonateľnosti tzv. exequatur.
Ak ešte nemáte žiadne platné rozhodnutie, zvážte či váš nárok možno riešiť v rámci konania o Európskom platobnom rozkaze alebo konania o drobných sporoch (tzv. európske konania). Európske konanie o platobnom rozkaze slúži na uspokojovanie cezhraničných peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Právna úprava tohto konania vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006. Ak sú splnené všetky podmienky v nariadení, súd vydá európsky platobný rozkaz obvykle v lehote 30 dní. Dlžník (odporca) môže proti rozkazu podať odpor na súd pôvodu do 30 dní od jeho doručenia.
Ak hodnota vašej cezhraničnej pohľadávky (bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov) nepresahuje sumu 2.000,- EUR, ako veriteľ môžete podať návrh na začatie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 je možné v Slovenskej republike vykonať aj exekúciu na podklade európskeho platobného rozkazu, ktorý súd pôvodu vyhlásil za vykonateľný (čl. 18 Nariadenia 1896/2006). V prípade vyhlásenia európskeho platobného rozkazu za vykonateľný sa v konaní na takýto exekučný titul prihliada ako na tuzemský (slovenský) exekučný titul a počas exekúcie nie je treba robiť akékoľvek ďalšie úkony (čl.