
Vláda Slovenskej republiky, v reakcii na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, zaviedla rozsiahly systém finančnej pomoci pre zamestnávateľov s cieľom udržať zamestnanosť. Tento systém, známy ako „Prvá pomoc“ a neskôr „Prvá pomoc ++“, bol financovaný aj z európskych fondov a mal za cieľ minimalizovať negatívne dopady krízy na trh práce. V tomto článku sa zameriame na podmienky a možnosti získania príspevkov na zamestnancov, s dôrazom na európsky rozmer tejto podpory.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) spustilo projekt „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie. Projekt bol schválený vládou SR a realizovaný v rámci operačného programu Ľudské zdroje. Cieľom bolo poskytnúť finančný príspevok zamestnávateľom, ktorí udržali pracovné miesta aj napriek prerušeniu alebo obmedzeniu prevádzkovej činnosti.
Následne bola predstavená „Prvá pomoc ++“, ktorá priniesla zvýšenie finančnej pomoci. Zamestnávatelia (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi) mohli získať príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca vo výške až 100 % celkovej ceny práce za čas, keď bol zamestnanec na prekážke zo strany zamestnávateľa. Doteraz bol príspevok poskytovaný vo výške 80 % celkovej ceny práce zamestnanca.
Pre získanie príspevku v rámci „Prvej pomoci ++“ bolo potrebné splniť niekoľko podmienok:
Výška príspevku závisela od viacerých faktorov, vrátane poklesu tržieb zamestnávateľa a variantu pomoci, ktorý si zamestnávateľ zvolil. V rámci opatrenia 3B, ak sa zamestnávateľ rozhodol žiadať o príspevok na mzdy všetkých zamestnancov v závislosti od poklesu tržieb, mohol dostať od 330 eur do 870 eur na jedného zamestnanca. Zamestnávatelia mohli žiadať o príspevky za mesiac február z opatrení 1 a 3 A/B elektronicky prostredníctvom stránky www.pomahameludom.sk.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Systematika Kurzarbeitu ostala bezo zmeny v tom, že naďalej existovali dva varianty finančnej pomoci a bolo na úvahe zamestnávateľa, ktorý z týchto variantov zvolí za vhodnejšiu. Pre oba varianty však platilo, že zamestnávateľ je povinný udržať pracovné miesto v rozsahu jedného mesiaca v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu a dva mesiace po jeho ukončení.
Okrem príspevkov v rámci „Prvej pomoci“ a „Prvej pomoci ++“, úrad práce mohol poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom (v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto) a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.
Úspešný projekt „Právo na prvé zamestnanie“ pokračuje vo svojej druhej fáze. Otvárajú sa tak možnosti pre tisícky mladých ľudí, ktorí doposiaľ nenašli na Slovensku pracovné uplatnenie. Tento projekt im pomôže získať požadované pracovné zručnosti a zároveň umožní zamestnávateľom získať nových pracovníkov. Zamestnávateľom bude preplatených až 80 % nákladov na mzdu, maximálne do výšky 1 010 eur mesačne na obdobie 9 mesiacov. Po uplynutí tohto obdobia je podmienkou udržanie zamestnanca ďalších 6 mesiacov.
Druhá fáza projektu prináša rozšírenú podporu o 5 100 nových pracovných miest s možnosťou preplatenia až osemdesiatich percent mzdy zamestnanca, maximálne do výšky 1 010 eur mesačne po dobu deviatich mesiacov. Zamestnávateľ musí po ukončení tohto obdobia zamestnanca udržať v práci ďalších šesť mesiacov, čo zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť pracovných miest. Novinkou je tiež trojmesačná podpora mentora, ktorý pomáha človeku zaučiť sa v danom zamestnaní a etablovať sa na pracovnom mieste.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko praktických príkladov, ktoré ilustrujú oprávnenosť a výšku príspevku v rôznych situáciách:
Najvyšší možný príspevok na jedného zamestnanca je možný vo výške 1100 eur mesačne, čo predpokladá pôvodnú priemernú mesačnú mzdu v hrubom 1375 eur. Ak má zamestnanec priemernú hrubú mesačnú mzdu 1375 eur (v čistom pri zohľadnení nezdaniteľnej časti na daňovníka ide o sumu 1034,40 eur) a bude mať vyplatenú náhradu mzdy za čas povinného zatvorenia prevádzky (t. j. v čase trvania prekážky na strane zamestnávateľa) vo výške 80 % svojej priemernej mzdy, v tomto čase teda bude hrubá mzda zamestnanca 1100 eur (841,50 eura v čistom). Sumu hrubej mzdy 1100 eur vyplatí zamestnávateľovi štát, čo je zároveň maximálna možná suma príspevku.
Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu uzavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracovalo 5 zamestnancov v pracovnom pomere.
Celková suma príspevku vyplatená zamestnávateľovi za mesiac marec 2020 bude 840 eur.
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+