
Súčasné programové obdobie rokov 2007-2013 predstavovalo pre Slovenskú republiku prelomové obdobie, keďže po prvýkrát mohla naplno využívať zdroje z fondov Európskej únie (EÚ) počas celého trvania tohto obdobia. Základným dokumentom, ktorý definoval smerovanie a využitie týchto zdrojov, bol Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007-2013 (NSRR). Tento strategický dokument bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami EÚ týkajúcimi sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Následne bol schválený vládou SR 6. decembra 2006 a Európskou komisiou 17. augusta 2007.
Kohézna politika EÚ, známa aj ako politika súdržnosti, bola v programovom období 2007-2013 realizovaná prostredníctvom koncentrácie príspevkov z fondov na tri hlavné ciele:
Stratégia NSRR definovala horizontálne priority (HP), ktoré ovplyvňovali ciele NSRR v štyroch oblastiach. Zmyslom každej z horizontálnych priorít bolo zabezpečiť dosiahnutie pre ňu definovaného cieľa, ktorý sa týkal viacerých priorít NSRR. Nemohlo byť teda zabezpečené len prostredníctvom jedného operačného programu, ale vyžadovalo si koordinovaný prístup pretínajúci viaceré špecifické priority, resp. projekty.
Pre obidva ciele - cieľ Konvergencia aj cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť - boli spoločné 3 operačné programy. Európska komisia prijala 4. augusta 2006 rozhodnutie stanovujúce zoznam oprávnených regiónov, ako aj ročný rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé členské štáty a na jednotlivé ciele kohéznej politiky.
Európsky sociálny fond (ESF) zohrával kľúčovú úlohu pri realizácii kohéznej politiky na Slovensku. V rokoch 2007 až 2013 mal ESF k dispozícii na projekty 1,7 miliardy eur. Tieto prostriedky boli určené na podporu rôznych aktivít zameraných na zlepšenie zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a verejnej správy.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Štúdia Rozvojového programu OSN (UNDP) analyzovala, ako sa čerpali prostriedky z ESF a koľko eur išlo v prepočte z projektov od roku 2007 na jedného Róma v regióne. Táto štúdia poskytla cenné informácie o efektívnosti a dopade projektov financovaných z ESF.
Jednou z oblastí, na ktorú sa ESF na Slovensku zameral, bola podpora marginalizovaných skupín, najmä Rómskej komunity. V rámci rôznych projektov sa realizovali aktivity zamerané na zlepšenie ich prístupu k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Cieľom bolo znížiť sociálne vylúčenie a zlepšiť kvalitu života Rómov na Slovensku.
Napriek rozsiahlej finančnej podpore z ESF čelilo Slovensko pri jej využívaní aj rôznym výzvam a kritike. Jednou z nich bola efektívnosť čerpania prostriedkov a ich dopad na cieľové skupiny. Obavy sa týkali aj transparentnosti a kontroly projektov, ako aj rizika korupcie a plytvania finančnými zdrojmi.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+