Európsky súd pre ľudské práva a rozhodnutia týkajúce sa výsluhových dôchodkov

Článok sa zaoberá problematikou rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v kontexte výsluhových dôchodkov, pričom analyzuje právne aspekty, princípy a implikácie týchto rozhodnutí. Dôraz sa kladie na súlad s ústavnými princípmi, zásahmi do majetku a legitímnymi očakávaniami jednotlivcov.

Ústavný súd Slovenskej republiky a zákon č. 283/2021 Z.z.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 283/2021 Z.z., ktorým sa znižovali, alebo odobrali tzv. nezaslúžené výhody predstaviteľom komunistického režimu, s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovatelia namietali nesúlad s princípmi právneho štátu, zákazom diskriminácie, ochranou majetku a právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 2/2022 z 2. marca 2022 pozastavil účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 283/2021 Z.z. z dôvodu možného nesúladu s ústavou a dohovorom.

Ústavný súd konštatoval, že napadnutý právny predpis predstavuje zmenu právnych dôsledkov uzavretých skutkových stavov, a to v neprospech dotknutých osôb, zvlášť tých, ktorým už bol dôchodok priznaný. Súd spochybnil existenciu všeobecného záujmu na retroaktivite napadnutého právneho predpisu.

Podľa navrhovateľov je dôchodkový nárok súčasťou ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v danom prípade nie je splnená požiadavka verejného záujmu (čl. 4 Ústavy SR), ktorá by takýto zásah odôvodňovala. Navrhovatelia tvrdili, že zníženie alebo odobratie dôchodku neprimerane zasahuje do ich práv a legitímnych očakávaní.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Národná rada Slovenskej republiky v reakcii na výzvu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 2/2022 predložila ústavnému súdu rozsiahlejšiu argumentáciu na podporu ústavnosti zákona č. 283/2021 Z.z. Národná rada zároveň požiadala o nariadenie ústneho pojednávania.

Navrhovatelia v podaní z 13. mája 2022 argumentovali, že zníženie alebo odobratie dôchodku je neprimerané, pretože sa týka osôb, ktoré pracovali v štátnych službách v období komunistického režimu, pričom nebola zohľadnená povaha a dĺžka ich služby. Tvrdili, že cieľom zákona nie je spravodlivé vyrovnanie sa s minulosťou, ale diskriminácia a stigmatizácia určitej skupiny osôb.

Argumentácia Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada argumentovala, že cieľom zákona je odstránenie nadštandardného odmeňovania a z toho vyplývajúcich nadštandardných dôchodkov príslušníkov a funkcionárov bývalého režimu. Tvrdila, že takéto nadštandardné dôchodky možno považovať za nespravodlivé voči obetiam komunistického režimu a voči ostatným občanom.

Národná rada zdôraznila, že napadnutý právny predpis nerozhodoval o trestnoprávnej vine adresátov, a preto neporušil princíp prezumpcie neviny. Poukázala na to, že cieľom zákona je morálne odsúdenie komunistického režimu a jeho bezpečnostných zložiek, a nie potrestanie jednotlivcov.

Národná rada sa odvolala na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cichopek a ďalší proti Poľsku, v ktorých ESĽP uznal oprávnenie štátu znížiť dôchodky bývalým príslušníkom bezpečnostných zložiek komunistického režimu.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Národná rada tvrdila, že zníženie alebo odobratie dôchodku nezasahuje do základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pretože dotknutým osobám zostane zachovaná suma minimálneho dôchodku, ktorá je v Slovenskej republike považovaná za minimálny dôchodkový štandard.

Ďalšie argumenty a stanoviská

Navrhovatelia namietali, že napadnutý právny predpis zasahuje do ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a do práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože im neumožňuje efektívne napadnúť rozhodnutie o znížení alebo odobratí dôchodku.

Podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde ústavný súd môže upustiť od ústneho pojednávania, ak od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda ústavného súdu vyzval listom sp. zn. PL. ÚS 2/2022 z 31. októbra 2023 poslancov národnej rady, aby sa vyjadrili k otázke ústavnosti zákona č. 283/2021 Z.z.

Princípy proporcionality a legitímneho cieľa

Ústavný súd pri posudzovaní ústavnosti zákona č. 283/2021 Z.z. aplikoval princíp proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásah do základných práv a slobôd bol primeraný sledovanému cieľu. Súd skúmal, či existuje legitímny cieľ právnej úpravy a či je zásah do práv dotknutých osôb nevyhnutný a primeraný na dosiahnutie tohto cieľa.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Ústavný súd zdôraznil, že pri posudzovaní proporcionality zásahu je potrebné zohľadniť aj princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní. Zmena právnej úpravy by nemala neprimerane zasahovať do práv a očakávaní jednotlivcov, ktorí sa spoliehali na doterajší právny stav.

Nezaslúžené benefity a retroaktivita

Názov napadnutého právneho predpisu pracuje s pojmom "nezaslúžených" benefitov, čo môže evokovať dojem, že dotknuté osoby získali tieto benefity neoprávnene. Ústavný súd však zdôraznil, že je potrebné vnímať tieto nároky aj so zohľadnením toho, že išlo o legálnu prácu a účasť na dôchodkovom poistení.

Zníženie alebo odobratie dôchodku predstavuje retroaktívny zásah do práv dotknutých osôb, pretože sa týka obdobia ich minulej služby. Ústavný súd pripustil, že v určitých prípadoch je retroaktivita prípustná, ak je odôvodnená verejným záujmom a ak je zásah do práv dotknutých osôb primeraný.

Hmotné zabezpečenie v starobe a ľudská dôstojnosť

Ústavný súd zdôraznil, že právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je súčasťou základných práv občanov. Zníženie alebo odobratie dôchodku by nemalo viesť k tomu, že dotknuté osoby budú vystavené hmotnej núdzi alebo že bude ohrozená ich ľudská dôstojnosť.

Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva sa v minulosti zaoberal sťažnosťami na zníženie dôchodkov bývalých príslušníkov komunistických režimov v Poľsku a v Nemecku. ESĽP v týchto prípadoch uznal, že štát má právo vyrovnať sa s komunistickou minulosťou a znížiť dôchodky osobám, ktoré sa podieľali na fungovaní totalitného režimu.

ESĽP však zdôraznil, že takéto opatrenia musia byť primerané a nesmú viesť k tomu, že dotknuté osoby budú vystavené hmotnej núdzi alebo že bude ohrozená ich ľudská dôstojnosť.

tags: #Európsky #súd #pre #ľudské #práva #rozhodnutia