Lisabonská zmluva a jej vplyv na Európsky súdny dvor

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, predstavuje významný míľnik v procese európskej integrácie. Podstatne zmenila dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia, čím ovplyvnila aj fungovanie Európskeho súdneho dvora. Táto zmluva novelizovala dovtedy platné zakladajúce zmluvy - Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii - a to tak, že formálne zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie. Označenie Zmluvy o Európskej únii zostalo zachované.

Ciele a princípy Lisabonskej zmluvy

Lisabonská zmluva si kladie za cieľ prehĺbiť európsku integráciu a posilniť demokraciu a efektívnosť fungovania Európskej únie. Medzi hlavné princípy, na ktorých je založená, patrí:

• Úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv: Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
• Zásada prenesenia právomocí: Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
• Zásada subsidiarity: V oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, koná Únia len vtedy a v takom rozsahu, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
• Zásada proporcionality: Obsah a forma činnosti Únie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Inštitucionálne zmeny a ich dopad

Lisabonská zmluva priniesla niekoľko významných inštitucionálnych zmien, ktoré ovplyvnili aj postavenie a fungovanie Európskeho súdneho dvora. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Zrušenie trojpilierovej štruktúry: Integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom.
• Rozšírenie právomocí Európskeho parlamentu: Parlament získal väčšie spolurozhodovacie právomoci, čo posilnilo jeho politickú váhu a priblížilo ho mierou svojich právomocí k Rade.
• Vytvorenie funkcie Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Táto funkcia spojila funkcie súčasného Vysokého predstaviteľa pre SZBP a komisára pre vonkajšie vzťahy, čím sa zabezpečila väčšia konzistentnosť a koordinácia vonkajšej činnosti Únie.
• Zmena v zložení a fungovaní Európskej komisie: Zaviedol sa princíp rotácie pri obsadzovaní postov komisárov, s cieľom zohľadniť demografické a geografické spektrum všetkých členských štátov.

Vplyv na Súdny dvor Európskej únie

Lisabonská zmluva mení orgány súdneho systému Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie bude tvorený Súdnym dvorom (bez zmeny označenia), Všeobecným súdom (bývalým Súdom prvého stupňa) a osobitnými súdmi (bývalými osobitnými senátmi). Rozšírila sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Ochrana základných práv

Charta základných práv Európskej únie sa stala právne záväzným dokumentom. Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe Lisabonskej zmluvy má Európska únia pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

V tejto oblasti síce zostáva vylúčené prijímanie legislatívnych aktov, ale ustanovuje spoločné zásady a ciele pri vykonávaní vonkajšej politiky. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie.

Revízia zmlúv

Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami. Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien a doplnení, predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie. V prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti sa uskutoční porada aj s Európskou centrálnou bankou. Európska rada môže po udelení súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť jednoduchou väčšinou o nezvolaní konventu, ak to nie je odôvodnené rozsahom navrhovaných zmien a doplnení.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

tags: #Európsky #súdny #dvor #Lisabonská #zmluva