
Exekúcia na mzdu je bežný spôsob vymáhania dlhov. Ak máte neuhradené záväzky, môže sa stať, že vám exekútor prikáže zrážať časť vašej mzdy alebo peniaze na vašom bankovom účte. Tento článok sa zameriava na exekúciu zrážkami zo mzdy, s dôrazom na výživné a zmeny, ktoré nastali v roku 2022.
Exekúcia na mzdu alebo zrážka zo mzdy a iných príjmov vzniká vtedy, keď máte neuhradené pohľadávky, o ktorých právoplatne rozhodol súd alebo iný orgán. Exekučný príkaz sa vždy zasiela zamestnávateľovi, dlžníkovi aj veriteľovi. Zamestnávateľ musí na jeho základe strhávať zo mzdy dlžníka určitú časť. Tá putuje k exekútorovi, ktorý ju neskôr vypláca veriteľom. Suma zo mzdy sa dlžníkovi strháva až do chvíle, keď je exekúcia vrátane príslušenstva (t. j. úrokov z omeškania) uhradená.
Ak si dlžník nevyberá poštu alebo sa k nemu exekučný príkaz nedostane včas, môže zistiť podrobnejšie informácie o exekúcii na Registri poverení na vykonanie exekúcie, kde sa dá hľadať podľa ECLI (Identifikátora európskej judikatúry), podľa IČO, resp.
Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej aj „Zákonník práce“ alebo „ZP“) a s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády“).
Dôležité novelizácie nariadenia vlády:
Prečítajte si tiež: Ako exekúcia ovplyvňuje nemocenské dávky?
Ak sa postihuje príjem zamestnanca, možno uplatniť niekoľko spôsobov vykonania exekúcie; v praxi sa najčastejšie uplatňuje exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Pri výpočte zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tretinového systému možno zrážky vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády.
Zrážky zo mzdy sa na základe núteného výkonu rozhodnutia vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy, ktorý sa určí z čistej mzdy a z príjmov povinného. Zamestnávateľ postupuje v týchto krokoch:
Pri určení zvyšku čistej mzdy postupuje zamestnávateľ tak, že od čistej mzdy odpočíta „nepostihnuteľné sumy“, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť; ide o nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu.
Nepostihnuteľné sumy sú zákonom definované čiastky (v praxi je používaný aj pojem „základné sumy“), ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť. Nepostihnuteľné sumy na účely výpočtu zrážok na základe núteného výkonu rozhodnutia sa určujú ako príslušné % zo sumy platného životného minima - platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Z uvedeného vyplýva, že základom pre ich výpočet je aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa sumy životného minima valorizujú každoročne k 1. júlu daného roka.
S účinnosťou od 1. 7. 2021 sa na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima zvýšila suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu 218,06 eur, a od tejto sumy sa odvodila aj výška nepostihnuteľných súm platných od 1. 7. 2021. Nepostihnuteľné sumy sú určené ako príslušné % zo sumy platného životného minima a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha exekúcia dôchodcu?
Nepostihnuteľné sumy do 31. 12. 2021: Neuvedené.
Nepostihnuteľné sumy od 1. 1. 2022: Neuvedené.
Právna úprava primerane zohľadňuje aj povinnosť dlžníka vyživovať ďalšie osoby. Nakoľko cieľom základnej sumy je zabezpečiť umožnenie plnenia aspoň základných životných potrieb, pri jej výpočte musíme vychádzať aj z toho, že dlžník nemusí mať povinnosť starať sa len o seba. Môže ísť napríklad o rodiča, ktorý vyživuje maloleté dieťa. V takom prípade je pochopiteľné, že dôjde k navýšeniu základnej sumy o určitú časť, ktorá zodpovedá 25 % základnej sumy. Teda rodičovi starajúcemu sa o maloleté dieťa, ktorý dlhuje napríklad na úvere, sa odpočíta z čistej mzdy suma 376,43 eur navýšená o 94,10 eur.
Poberatelia dôchodkových dávok majú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ide o poberateľov dôchodkových dávok podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (dôchodkové dávky zo starobného poistenia, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a dôchodkové dávky z invalidného poistenia, napr. invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej o poberateľov dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. alebo poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.
Samotný výpočet tretinového systému je definovaný v § 71 ods. 1 Exekučného poriadku. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
Prečítajte si tiež: Ochrana rodičovského príspevku pred exekúciou
Od 1. 1. 2022 tretinový systém končí pri sume, ktorá predstavuje trojnásobok základnej sumy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády (3 x 140 % životného minima), t. j. 915,84 eur. Z uvedeného vyplýva, že suma, ktorá sa bude deliť na tretiny, končí od 1. 1. 2022 pri tejto sume.
Pri neprednostných pohľadávkach sa zrážka vykonáva len z prvej tretiny. Ak ide o prednostné pohľadávky, zrážka sa vykonáva najprv z druhej tretiny a ak táto nestačí, tak aj z prvej tretiny spolu s neprednostnými pohľadávkami.
Ak zvyšok čistej mzdy presiahne trojnásobok základnej sumy, t. sumu presahujúcu uvedený trojnásobok, je možné uplatniť zrážky zo mzdy bez obmedzenia. Výška sumy presahujúca trojnásobok základnej sumy, nad ktorú možno exekuovať bez obmedzenia je podľa nariadenia od 1.7.2023 vo výške 1129,29 eur.
Medzi prednostné pohľadávky patrí napríklad dlh na výživnom, náhrada škody spôsobená ublížením na zdraví, dlhy na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Od 1. 1. 2022 platí, že nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok uplatní aj na takú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1. 2022).
Zamestnanec má 3 deti, z toho v prospech jedného dieťaťa je vedená exekúcia na výživné na plnoleté dieťa. Od 1. 1. 2022 si zamestnanec môže pri neprednostnej pohľadávke uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, ale v prípade ostatných pohľadávok si takúto osobu uplatniť ako vyživovanú osobu nemôže.
Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere; je ženatý a má jedno dieťa. Na toto dieťa trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Výška čistej mzdy je 1 450 eur. Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku + dieťa). Zvyšok čistej mzdy je väčší ako suma 327,09 eur (ide o sumu 150 % životného minima, pri ktorej končí tretinový systém). Suma, ktorá presahuje 150 % životného minima (ktorá sa zrazí bez obmedzenia), je 850,34 eur a pripočíta sa k prvej tretine. Prvá tretina (vrátane sumy, ktorá sa zrazí bez obmedzenia) sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky.
V prípade exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky voči povinnému (zamestnancovi) uvedenému v príklade č. 1, od čistej mzdy odpočítame nielen základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku), ale aj na vyživovanú osobu - dieťa, voči ktorému trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Suma, ktorá presahuje trojnásobok hodnoty 140 % životného minima, t. j. 76,24 eur, sa zrazí bez obmedzenia a pripočíta sa k prvej tretine. Prvá tretina (vrátane sumy, ktorá sa zrazí bez obmedzenia) sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky.
Exekúcia na mzdu je ukončená, keď je uhradený celý dlh vrátane príslušenstva. Ak sa s exekútorom dohodnete na inej forme úhrady, ako je uvedené vyššie, exekúcia na mzdu je ukončená tiež.
Platiteľ mzdy (zamestnávateľ) má niekoľko povinností:
V zmysle Zákona o rodine platí, že bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, je každý rodič povinný prispievať na výživu svojich detí aspoň minimálne výživné. Pritom minimálna výška výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 €. V prípade exekučného vymáhania výživného ide o tzv. prednostnú pohľadávku.
Ak rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, môžete sa obrátiť na súd s návrhom na určenie výživného. Súd bude okrem výživného rozhodovať aj o zverení dieťaťa a o prípadnom styku otca s dieťaťom, ak to otec bude požadovať.
V praxi sa často stretávame so situáciou, kedy je vymáhanie výživného od rodiča dlhodobo neplniaceho si vyživovaciu povinnosť komplikované a rodič je „nevymožiteľný“. Pohľadávka na výživné je vymáhateľná exekúciou, pričom exekútor je povinný vykonávať všetky úkony na jej vymoženie. Ak však povinný (otec) nemá žiadny oficiálny majetok, príjem /napr. aj dôchodok/, bankový účet, vodičský preukaz a je vedený ako bezdomovec, reálne možnosti vymoženia sú minimálne.
Pokiaľ ide o zmenu výšky výživného, tak základným predpokladom je preukázanie podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zvýšenie výživného.