Rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní: Prieskum, vykonateľnosť a ochrana práv

V súčasnosti, hoci riešenie civilných sporov prostredníctvom súdu je stále bežné, čoraz viac strán preferuje alternatívne spôsoby, najmä rozhodcovské konanie. Účastníci si túto cestu vyberajú aj v exekučnom konaní, kde rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul môže predstavovať určité prekážky. Napriek tomu, že § 41 ods.2 písm. b) Exekučného poriadku ho zaraďuje medzi exekučné tituly, neznamená to, že má rovnakú silu ako ostatné rozhodnutia. Všetky exekučné tituly majú rovnocenné postavenie, no v praxi to tak nie je vždy. Sporné sú najmä rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice.

Špecifiká rozhodcovského konania a jeho výhody

Rozhodcovské konanie je alternatívny spôsob riešenia civilných sporov, ktorý sa využíva najčastejšie. Hoci sa podobá konaniu pred súdom, prebieha pred orgánom, ktorý nie je orgánom verejnej moci. Rozhodcovským orgánom môže byť jeden alebo viacero rozhodcov, ktorí tvoria rozhodcovský súd, alebo stály rozhodcovský súd. Konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorého cieľom je odbremeniť súdy od jednoduchých sporov. Platná právna úprava podporuje arbitrážne konanie pre jeho rýchlosť, neformálnosť a úspornosť.

Právomoc rozhodcovského súdu je vylúčená v sporoch súvisiacich s núteným výkonom rozhodnutí, v konkurznom konaní, v sporoch o osobnom stave a v sporoch týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iných vecných práv. Výsledkom arbitráže je rozhodcovský rozsudok, ktorý rozhoduje meritórne alebo schvaľuje zmier medzi účastníkmi konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilý exekučný titul, ak nebol zrušený. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku civilným súdom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak žaloba nebola podaná alebo nebol podaný návrh na odklad vykonateľnosti, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Prieskumná povinnosť exekučného súdu

Exekučný súd má povinnosť preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a samotný exekučný titul podľa § 53 Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu súdu (§ 50 ods. 1 EP). Základným podkladom návrhu je vykonateľný exekučný titul, napríklad rozhodcovský rozsudok (§ 45 ods. 2, písm. d) EP). Podľa § 53 ods. 1 EP a dôvodovej správy k zákonu č. 2/2017 Z.z., pre rozhodcovský rozsudok neplatí 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonodarca ponechal súdu "ľubovoľnú" lehotu na posúdenie, či poverenie vydá alebo návrh zamietne.

Exekučný súd má vždy zákonnú povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok, jeho spôsobilosť byť vykonateľným po formálnej a materiálnej stránke, túto spôsobilosť skúmať už v návrhu na vykonanie exekúcie, či vykonateľnosť nastala pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a vykonateľnosť titulu skúmať počas celého exekučného konania. Táto povinnosť vyplýva z Exekučného poriadku a z povinnosti súdu zabezpečiť výkon práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Ak by súd rozhodcovský rozsudok nepreskúmal, konal by protiprávne a zasiahol by do základného práva na súdnu ochranu účastníkov exekučného konania (čl. 46 ods.

Prečítajte si tiež: Zmluva o úvere a notárska zápisnica

Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia

Rozhodnutie je materiálne vykonateľné, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Exekučný súd skúma, či sa rozhodnutie stalo vykonateľným ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 45 ods. Výrok rozhodnutia musí byť jasný, zrozumiteľný a presný, inak je rozsudok nevykonateľný.

Exekučný súd skúma aj to, či rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, teda orgán, ktorý má na to zákonnú právomoc. Ak rozhodnutie vydal orgán bez zákonnej právomoci, ide o ničotné rozhodnutie bez právnej záväznosti, ktoré nemôže byť exekučným titulom. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že exekučný súd je oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne.

Premlčanie práva

Rozsah prieskumnej činnosti súdu sa vzťahuje aj na inštitút premlčania. V exekučnom konaní je potrebné aplikovať § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prihliadne na premlčanie iba na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčanie sa spravuje ustanovením § 110 ods. 1 OZ. Na premlčanie treba prihliadnuť aj v exekučnom konaní, avšak až na námietku povinného. Treba rozlišovať medzi premlčaním a preklúziou práva (zánikom práva).

Vecná správnosť rozhodnutia

Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu (meritum rozhodcovského rozsudku). Preskúmava exekučný titul iba z pohľadu, či tento nie je v rozpore s Exekučným poriadkom (z.č. Podľa NS ČR: „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať. Prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“

Zákaz preskúmavať správnosť exekučného titulu neplatí, ak ide o:

Prečítajte si tiež: Podmienky exekučného titulu podrobne

• notársku zápisnicu,
• rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2, písm. d) EP),
• nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
• exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

V spojení s § 53 ods. 3, písm. f) EP sa zákonná povinnosť exekučného súdu preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku vzťahuje na rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore (§ 52 ods. 1 OZ spotrebiteľská zmluva, § 290 z.č. 160/2015 Z.z.

Rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby (na jej základe) vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. O takúto podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť využil dodávateľ. Neprijateľnú podmienku v rozhodcovskej doložke možno posudzovať podľa ustanovení. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

Prečítajte si tiež: Podrobný Prehľad Exekúcie

tags: #exekučný #poriadok #rozhodcovský #rozsudok