
Vlastnícke právo je základným právom chráneným Ústavou Slovenskej republiky. Často sa však stáva, že vlastník nehnuteľnosti nemôže s ňou voľne nakladať, napríklad ak ju užíva nájomník, ktorý odmieta nehnuteľnosť vypratať po skončení nájomnej zmluvy. V takýchto prípadoch je potrebné poznať podmienky a postup exekútorského vypratania nájomníka.
Ústava SR v čl. 20 ods. 1 zaručuje každému právo vlastniť majetok, a toto právo požíva ochranu. Vlastnícke právo definované v § 123 Občianskeho zákonníka (OZ) umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou podľa vlastného uváženia, vrátane držania, užívania, brania plodov a scudzovania. Ak nájomník užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, porušuje tým ústavné právo vlastníka.
Podľa § 126 OZ má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vlastník sa môže domáhať vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej, od toho, kto ju neprávom zadržiava. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 4Co/111/2012 zo dňa 19.04.2013 potvrdil, že pri nehnuteľnostiach sa vlastník domáha vypratania (R 53/1973).
Najjednoduchší spôsob vypratania (domu, bytu) je v rozhodcovskom konaní. Podmienkou je rozhodcovská doložka v nájomnej zmluve. Hlavnou výhodou je rýchlosť konania.
Ak nie je možné rozhodcovské konanie, vlastník sa musí obrátiť na súd. Príslušným prvostupňovým súdom je súd, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza nehnuteľnosť. V návrhu je potrebné popísať vznik právneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, špecifikovať nehnuteľnosť a uviesť dobu nájmu.
Prečítajte si tiež: Podmienky súdneho poplatku za vypratanie
Dôležité upozornenie: Prenajímateľ nesmie vypratávať nehnuteľnosť svojpomocne, teda bez právoplatného rozhodnutia súdu.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vylúčenie ofenzívnej svojpomoci vyplýva z § 6 Občianskeho zákonníka. Svojpomoc je prípustná len výnimočne, ak hrozí bezprostredný neoprávnený zásah do práva a je primeraná (III. ÚS 235/08-38). Vypratanie nehnuteľnosti "na vlastnú päsť" je riskantné a môže mať trestnoprávne následky. Súdy už rozhodli, že vlastník sa dopustil trestného činu, ak násilím vstúpil do svojej nehnuteľnosti, ktorú prenajímal.
Ak nájomca nesplní povinnosť vypratať nehnuteľnosť v súdom určenej lehote, rozhodnutie súdu nadobudne vykonateľnosť. Vlastník sa môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nikto nie je prítomný alebo veci nechce prevziať, spíšu sa a dajú obci do úschovy. Exekútor o tom upovedomí povinného.
Ak nájomca užíva nehnuteľnosť po skončení nájmu, ide o bezdôvodné obohatenie (§ 451 OZ). Vlastník má právo na náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Zvyčajne sa nechá vypracovať znalecký posudok na určenie bežného nájomného v danej lokalite.
Prečítajte si tiež: Cena vypratania nehnuteľnosti: Čo očakávať?
Ak manžel nemá v dome trvalý pobyt a býva tam len na základe súhlasu manželky (vlastníčky), môže manželka tento súhlas odvolať a podať na súd žalobu o vypratanie. Súd však môže priznať manželovi bytovú náhradu, ak je to odôvodnené okolnosťami.
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Súd však môže prihliadať na zraniteľnosť osoby a rozhodnúť v súlade s dobrými mravmi.
Ak synovec býva v byte bez právneho titulu (nájomná zmluva, vecné bremeno), po zrušení trvalého pobytu môže vlastník bytu požiadať o vypratanie. Ak synovec odmieta odísť, je potrebné podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.
Na minimalizáciu rizika odporúčame už pri uzatváraní nájomnej zmluvy:
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca vypratávaním Hlohovec
tags: #exekutorske #vypratanie #najomnika #podmienky