
Nájom nehnuteľností predstavuje bežnú ekonomickú činnosť, ktorá podlieha špecifickým pravidlám z hľadiska dane z pridanej hodnoty (DPH). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na fakturáciu nájmu bez DPH, podmienky oslobodenia od dane, povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ako aj praktické príklady a judikatúru. Cieľom je objasniť legislatívne aspekty a pomôcť čitateľom zorientovať sa v tejto problematike.
Z hľadiska DPH sa nájom nehnuteľnosti považuje za poskytnutie služby, konkrétne podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Miestom dodania tejto služby je na základe § 16 ods. 1 zákona o DPH Slovenská republika, ak sa nehnuteľnosť nachádza na jej území. Nie je podstatné, na aký účel sa nehnuteľnosť prenajíma.
Samotný nájom nehnuteľnosti alebo jej časti môže byť oslobodený od dane podľa § 38 zákona o DPH. Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH je oslobodený od dane nájom nehnuteľnosti alebo jej časti, s výnimkou:
Podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH sa platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe (t. j. inému platiteľovi alebo podnikateľovi - neplatiteľovi), môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Toto rozhodnutie môže byť výhodné, aby prenajímateľ nemusel upravovať predtým odpočítanú DPH.
Pri nájme nehnuteľností alebo jej časti dochádza zo strany prenajímateľa - platiteľa DPH, k opakovanému dodávaniu služby.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o obchodnom zastúpení
Príklad: Slovenský platiteľ prenajíma budovu nachádzajúcu sa v SR inému slovenskému platiteľovi. Nájom sa rozhodol podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH zdaňovať. Na základe zmluvy s nájomcom má tento možnosť časť priestorov poskytnúť do podnájmu inej osobe. Nájomca si DPH viažucu sa k nájomnému neodpočítava na základe § 49 ods. 3 zákona o DPH, pretože uskutočňuje činnosť oslobodenú od dane (poisťovacie služby). Pri fakturácii podnájmu využije možnosť oslobodenia od dane tejto služby podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.
Rakúsky podnikateľ, ktorý nemá v SR sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a nie je platiteľom dane v SR, vlastní v SR nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť prenajíma slovenskému platiteľovi dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH Slovenská republika, pričom nájom je oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH. V danom prípade sa uplatní ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o DPH o prenose daňovej povinnosti na príjemcu služby, preto rakúsky podnikateľ nie je povinný sa registrovať pre DPH v SR podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
Platiteľ dane, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, má uzatvorenú zmluvu o podnájme nehnuteľnosti (budovy) s nájomcom - neplatiteľom dane. V zmluve o podnájme nehnuteľnosti je uvedené, že nájomné (vrátane nájomného za parkovacie miesta) sa bude fakturovať oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o DPH. V danom prípade zriadenie parkovacích miest nie je hlavnou transakciou, hlavnou transakciou je prenájom nehnuteľnosti. Podpornou skutočnosťou je aj skutočnosť, že parkovacie miesta boli zriadené, aj keď dodatočne, na pozemku, ktorý je spojený s prenájmom nehnuteľnosti.
Vlastník budovy - platiteľ DPH, prenajíma nebytové priestory - kancelárie, v budove platiteľom DPH, neziskovej organizácii a zahraničnej firme. Pri uplatnení daňového režimu sa môže rozhodnúť, že všetky nájmy budú oslobodené od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.
Slovenský platiteľ uzavrel kontrakt s firmou v Chorvátsku na dodanie technologického zariadenia. Za tým účelom si prenajal v Chorvátsku sklad, kde skladuje časti technologického zariadenia až do vykonania jeho montáže. Skladovaný tovar je poistený. Pri službe poistenia sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Pretože nájomca je zdaniteľnou osobou, prenajímateľ sa môže v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodnúť, že nevyužije možnosť oslobodenia od DPH pri nájme a nájom bude zdaňovať (zváži možnosti odpočítania dane v súvislosti s jeho nákladmi na budovu, napr. predpokladané stavebné úpravy, údržbu a opravy). Energie refakturuje nájomcovi s DPH, daňová povinnosť mu vzniká dňom vyhotovenia faktúry podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o DPH.
Prečítajte si tiež: Daňové hľadiská prenájmu stroja
Platiteľ obstaral nehnuteľnosť s úmyslom jej nájmu, ktorý bude zdaňovaný v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH. Významná časť jeho činnosti nepredstavuje ekonomickú činnosť a pre túto časť činnosti nespĺňa definíciu zdaniteľnej osoby. Otázka spočíva v tom, či je možné nájomcu považovať pre účely § 38 ods. 5 zákona o DPH za zdaniteľnú osobu a či teda môže prenajímateľ fakturovať prenájom s DPH. Podľa znenia § 38 ods. 5 zákona o DPH účinného od 1. 4. 2009 platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. V konkrétnom prípade pri plánovanom prenájme je nájomcom osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, t. j. v tejto časti vykonávanej činnosti je zdaniteľnou osobou a súčasne vykonáva aj činnosť, ktorá nie je predmetom DPH, t. j. Uvedená skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie postupu podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH.
Dánsky podnikateľ prenajímal súbor garáží, ktoré vybudoval v súvislosti s výstavbou radových rodinných domov. Niektoré z garáží prenajímal obyvateľom rodinných domov, ostatné ďalším osobám. Garáže tvorili súbor jednotlivých objektov oddelených stenou, so samostatnými vchodmi. Termín „poskytnutie a prenájom nehnuteľného majetku“ zahŕňa okrem prenájmu majetku, ktorý je hlavným predmetom prenájmu, i všetok majetok, ktorý je k nemu pridružený.
Spoločnosť z Veľkej Británie ako nájomca mala uzatvorenú zmluvu na prenájom administratívnych priestorov. Pôvodný prenajímateľ predal uvedenú nehnuteľnosť a nájomca uzavrel s novým vlastníkom dohodu o predčasnom ukončení nájmu, na základe čoho vlastník nehnuteľnosti uhradil nájomcovi náhradu za vzdanie sa pokračovania v nájme. Je odplata, ktorú platí prenajímateľ nájomcovi za predčasné ukončenie nájmu, považovaná za plnenie oslobodené od dane, teda je odplatou za nájom nehnuteľného majetku? Táto odplata predstavuje plnenie za späť postúpené právo nájomcom na prenajímateľa užívať nehnuteľný majetok. Pri predčasnom ukončení nájmu nehnuteľnosti, ak nájom bol oslobodený od dane, vzťahuje sa oslobodenie aj na odplatu za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy.
Nájomca uzavrel nájomnú zmluvu umožňujúcu mu používať nehnuteľný majetok za dohodnuté obdobie. Na základe zmluvy nájomca nebol bez súhlasu prenajímateľa oprávnený ďalej prenajímať (podnájom) nehnuteľnosť alebo postúpiť nájomné právo na tretiu osobu. Po udelení súhlasu prenajímateľa nájomca postúpil nájomnú zmluvu na nového nájomcu, ktorý sa podľa dohody o postúpení nájomnej zmluvy zaviazal odškodniť doterajšieho nájomcu v prípade akýchkoľvek strát alebo záväzkov vzniknutých z dôvodu nájomnej zmluvy. Transakcie, ktoré sú odvodené alebo pridružené k nájmu, neposkytované samotným prenajímateľom nemožno považovať za oslobodené zdaniteľné plnenia.
FML je inštitúcia, ktorá pôsobí v prenájme kotevných miest pre lode na vode a miest na súši pre zimovanie lodí. Kotevné miesto môže byť prenajaté na rok alebo kratšiu dobu. V prípade ročného nájmu má nájomca právo používať spoločné zariadenia prístavu. Každé miesto má individuálne číslo a je označené. Dlhodobí nájomcovia miest pre lode s právom umiestnenia na súši musia zaplatiť ročný poplatok za prenájom a zložiť vklad. Zahŕňa pojem „prenájom nehnuteľného majetku“ prenájom miest pre lode, ktorý spočíva v jednej časti na ploche územia prístavu, ako aj vo vymedzenom a identifikovateľnom mieste na vode? Čo sa týka miest na súši - súš používaná pre skladovanie lodí je nehnuteľným majetkom. Čo sa týka miest na vode, FML je vlastníkom prístavného terénu a bazénu. Skutočnosť, že tento terén je či už celý alebo sčasti zatopený, nebráni jeho kvalifikovaniu ako nehnuteľného majetku, ktorý môže byť predmetom prenájmu alebo árendy. Prenájom sa však netýka akejkoľvek kvantity vody, ale určenej časti bazénu. Miesto v prístavnom bazéne zodpovedá definícii nehnuteľného majetku. Prenájom miesta na kotvenie lodí sa považuje za prenájom nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Fakturácia pri notárskej úschove
Daňová povinnosť na DPH pri dodaní služby vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby. Pri opakovaných dodávkach služieb (teda aj pri nájme) sa deň dodania stanoví osobitným spôsobom, a to podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Platí, že za deň dodania sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa vzťahuje dohodnutá platba za opakovanú dodávku (nájom). Ak teda platiteľ - prenajímateľ, nájom nehnuteľností zdaňuje, uskutočňuje opakované dodanie služby, pri ktorom sa za deň dodania a tým i deň vzniku daňovej povinnosti považuje najneskôr posledný deň zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa platba nájomného vzťahuje. V prípade, ak by platba za opakované dodanie bola prijatá vopred - t. j. pred obdobím, na ktoré sa vzťahuje, potom podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby. V prípade, ak prenajímateľ poskytuje nájom oslobodený od DPH, daňová povinnosť nevzniká. Prípadná úhrada nájomného vopred nemá vplyv na deň dodania, t. j. na zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedené oslobodené opakované dodanie v daňovom priznaní. To znamená, že v takomto prípade sa neuplatňuje ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH.
V prípade, ak sú energie súčasťou ceny nájmu, t. j. prenajímateľ refakturuje nájomcovi spotrebu energií na základe skutočnej spotreby podľa presne odobratého množstva zisteného podľa stavu meračov alebo rozúčtovaním spotreby na základe faktúry obdržanej od dodávateľov energií (rozpočítanie na nájomcov môže byť uskutočnené napr. podľa pomeru prenajatej plochy), potom sa postupuje nasledovne:
Príklad: Za prenájom kancelárie má prenajímateľ dohodnutú s nájomcom sumu 500 €, ktorá zahŕňa okrem samotného nájmu aj spotrebu elektrickej energie, tepla a vody. Spotrebu týchto energií nájomcovi nerozúčtováva. Nájomné fakturuje bez DPH. V takomto prípade platiteľovi - prenajímateľovi, nevznikne nárok na odpočítanie dane z uvedených energií.
Príklad: Prenajímateľ, ktorý prefakturováva nájomcovi dodanú elektrickú energiu na základe skutočne spotrebovaného množstva, za zdaňovacie obdobie apríl 2014 zistil skutočnú spotrebu dňa 20. 5. 2014. Faktúru nájomcovi vyhotovil dňa 27. 5. 2014, čo je zároveň deň vzniku daňovej povinnosti.
Pri prefakturácii služieb, ktoré prenajímateľ obstaral pre nájomcu (vrátane opakovane dodávaných), platí, že prenajímateľ služby sám prijal a následne dodal (§ 9 ods. 4 zákona o DPH). Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom vyhotovenia faktúry. V prípade, ak by nájomca uskutočnil úhradu pred vyhotovením faktúry, vznikne prenajímateľovi - obstarávateľovi, daňová povinnosť dňom prijatia platby (prijatá platba je vrátane DPH), t. j. uplatní sa ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH.
V prípade telekomunikačných služieb zákon osobitne stanovuje, čo sa považuje za deň ich dodania v prípade, ak ich poskytujú oprávnené osoby, ktoré majú povolenie na základe zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Dňom dodania týchto služieb a tým aj dňom vzniku daňovej povinnosti je podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH najneskôr deň vyhotovenia faktúry. Ak by však faktúra nebola vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po období, ku ktorému sa opakovane dodávaná telekomunikačná služba viaže, vznikne daňová povinnosť posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že dňom dodania u poskytovateľa týchto služieb môže byť aj skorší deň, ako je deň vyhotovenia faktúry. Podľa toho, ktorý deň považoval poskytovateľ telekomunikačných služieb za deň dodania (uviedol ho na faktúre) a tým aj za deň vzniku daňovej povinnosti, vznikne odberateľovi - v danom prípade prenajímateľovi nehnuteľnosti, právo na odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH).
Príklad: Spoločnosť, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, za obdobie od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2014 vyhotovila faktúru dňa 10. 4. 2014, pričom ako deň dodania služby uviedla deň 31. 3. 2014 (teda nie deň vyhotovenia faktúry). Prefakturáciu obstaraných telekomunikačných služieb nájomcom za marec 2014 uskutoční prenajímateľ dňa 20. 4. 2014. Daňová povinnosť z titulu obstarania týchto služieb pre nájomcov vznikla prenajímateľovi dňa 20. 4. 2014.
Daňová povinnosť vzniká bez ohľadu na skutočnosť či počas trvania nájomného vzťahu bolo medzi prenajímateľom a nájomcom dojednané prechodné obdobie neplatenia nájomného. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 5Sfk/25/2023 z 27. 1. 2023)
Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014, január až december 2015, január až november 2016 a január až december 2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane dorubil žalobcovi DPH z plnení na výstupe, a to vo forme dodanenia služby nájomného, dodanenia tovaru (elektriny, vody a zemného plynu) a dodanenia tovarov a služieb určených pre občianske združenie ZSS Nestor o.z. (ďalej aj ako „občianske združenie“) a jeho činnosť, ktoré zabudol žalobca prefakturovať.
Žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušil s tým, že sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane sa pri rozhodovaní nevysporiadal s tým, či nájomca spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutia správcu dane sú vydané na základe nedostatočných dôkazov, na základe čoho ich zrušil a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane opätovne rozhodol rozhodnutiami, ktorými správca dane za každé kontrolované zdaňovacie obdobie dorubil žalobcovi DPH z plnení na výstupe. Žalobca proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal odvolanie, v ktorom namietal dodanenie služieb nájomného. Žalovaný následne vydal rozhodnutia, ktorými prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.
Žalovaný v rozhodnutiach vo vzťahu k dodaneniu služieb nájomného uviedol, že žalobca na základe zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17. decembra 2013 a jej dodatkov a dohody poskytol združeniu právo užívať hmotný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, t.j. v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH dodal združeniu službu. Keďže právo užívať hmotný majetok bolo občianskemu združeniu poskytnuté za zmluvne dohodnutú cenu, išlo zo strany žalobcu o dodanie služby za protihodnotu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane.
Žalobcovi preto podľa jeho názoru v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby vznikla daňová povinnosť, pričom bol povinný v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť daň z dodania služby. Zároveň bol povinný v súlade s § 72 a § 73 zákona o DPH pri dodaní služby prenájmu vyhotoviť faktúru, a to do 15 dní od dodania služby. Keďže si žalobca nesplnil v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH povinnosť platiť daň z dodania služieb prenájmu občianskemu združeniu ZSS Nestor o.z., žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď dodanie služieb prenájmu žalobcovi na výstupe dodanil.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, rovnako tak prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.
Správny súd rozsudkom zrušil rozhodnutia žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd uviedol, že správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav nie je jednoznačný a ich právny záver je predčasný. Poukázal na výpoveď svedkyne, ktorá uviedla, že medzi zmluvnými stranami je uzatvorená ústna dohoda, podľa ktorej občianske združenie zatiaľ nájomné neplatí, pričom nájomné sa bude platiť až po úplnom naplnení kapacity zariadenia.
V zmysle predmetnej ústnej dohody podmienkou začatia fakturácie mala byť skutočnosť, že sociálne zariadenie dosiahne naplnenosť 90% po dobu najmenej troch za sebou idúcich mesiacov, pričom podľa svedkyne bol stav naplnenosti konzultovaný medzi žalobcom a občianskym združením.
Podľa správneho súdu, ak žalovaný a aj správca dane mali pochybnosti o existencii ústnej dohody a tiež o tom, ako a kedy bola naplnená kapacita zariadenia na 90%, mali túto skutočnosť oznámiť žalobcovi, aby s…
Dodanie nehnuteľnosti je oslobodené od dane za podmienok uvedených v ustanovení § 38 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.
Dodanie pozemku je oslobodené od dane za podmienok uvedených v ustanovení § 38 ods. 2 zákona o DPH. Predaj samostatného pozemku (napr. orná pôda) je oslobodený od dane (§ 38 ods. 2 zákona o DPH). Predaj samostatného stavebného pozemku sa vždy zdaňuje (§ 38 ods. 2 zákona o DPH). Predaj stavebného pozemku spolu so stavbou alebo časťou stavby, sa posudzuje rovnako ako predaj nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.
#
tags: #fakturácia #nájom #bez #DPH #podmienky