Falošné Vymáhanie Dlhú: Definícia, Trestnoprávne Aspekty a Ochrana Občanov

Falošné vymáhanie dlhov predstavuje závažný problém, ktorý môže mať pre obete vážne finančné a psychické následky. Tento článok sa zameriava na definíciu falošného vymáhania dlhov, jeho trestnoprávne aspekty, ako aj na spôsoby, akými sa môžu občania chrániť pred týmito praktikami.

Definícia a Podstata Falošného Vymáhania Dlhú

Falošné vymáhanie dlhov možno definovať ako neoprávnené a neetické praktiky používané s cieľom získať peniaze od osôb, ktoré buď žiadny dlh nemajú, alebo je vymáhaná suma neoprávnene navýšená, prípadne sa vymáha dlh, ktorý už bol splatený alebo je premlčaný. Tieto praktiky často zahŕňajú vyhrážanie, obťažovanie a uvádzanie do omylu.

Sociálna poisťovňa opätovne upozorňuje na falošné vymáhanie dlhu za neuhradené poistné, ktoré vo viacerých prípadoch zaznamenali pobočky Bratislava, Žiar nad Hronom, Stará Ľubovňa a Prešov. Občania by nemali údajné dlhy platiť na neznáme účty.

Trestnoprávne Aspekty Falošného Vymáhania Dlhú

Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 (Trestný zákon) ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.

Uvedenie do omyu ako základný znak podvodu

Uvedenie poškodeného do omylu je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu, či využitie niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba, alebo iného. Definíciu omylu ustálil Najvyšší súd SR, ktorý napr. v konaní pod sp. zn. 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje už vyššie spomenuté, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva , že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo.

Prečítajte si tiež: Riziká falošných splnomocnení

Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť.

Miera opatrnosti a všeobecná prevenčná povinnosť

Ďalším veľmi podstatným pojmom pri trestnom čine podvodu je práve pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo na škode na majetku. S tým súvisí práve aj obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti.

Spôsobenie škody a obohatenie sa

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho či majetok je alebo nie je cudzí je fakt či patrí, resp. nepatrí páchateľovi výlučne. Ak teda majetok nepatrí páchateľovi,resp. mu nepatrí výlučne jedná sa o majetok cudzí. Pod majetkom možno zase rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu, Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť. Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Trestné sadzby

Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ.

• Pri malej škode, ktorá predstavuje škodu prevyšujúca sumu 266,- €, je trestná sadzba až dva roky.
• Pri škode väčšej, čo je desaťnásobok škody malej (t.j. 2.666,- €) je trestná sadzba jeden až päť rokov, pričom v tomto prípade stačí konanie z nedbanlivosti.
• Ak páchateľ spôsobí tzv. značnú škodu, čo je stonásobok škody malej (t.j.26.600,- €) alebo ak spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin ale o zločin.
• Napokon ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu, čo je päťstonásobok škody malej (t.j.133.000,- €) alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov.

Príklady z praxe

Úverový podvod

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Objektom je tu teda podobne ako je tomu pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle z. 513/1991 (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru. Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov. Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie. Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Príklad z praxe úverového podvodu

Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297, -Eur, pričom v úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur, keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno e), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podvodné konanie ako členovia tajnej služby

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná X oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Y ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre ….

Ako Rozpoznať Falošné Vymáhanie Dlhú

• Neznámy veriteľ: Kontaktuje vás spoločnosť, o ktorej ste nikdy nepočuli?
• Agresívne praktiky: Vyhrážanie sa súdnym konaním, zadržaním majetku alebo inými nepríjemnosťami.
• Nedostatok informácií: Odmietnutie poskytnúť písomné potvrdenie dlhu alebo informácie o pôvodnom veriteľovi.
• Žiadosti o platbu vopred: Požiadavky na úhradu dlhu vopred prostredníctvom netradičných metód (napr. darčekové karty).
• Tlak na okamžitú platbu: Snaha vyvolať stres a donútiť vás k okamžitej platbe bez možnosti overenia dlhu.

Ochrana pred Falošným Vymáhaním Dlhú

• Overte si dlh: Vyžiadajte si písomné potvrdenie dlhu od veriteľa, vrátane informácií o pôvodnom veriteľovi, výške dlhu, úrokoch a poplatkoch.
• Poznajte svoje práva: Informujte sa o svojich právach ako dlžník a o zákonných obmedzeniach vymáhania dlhov.
• Nekomunikujte s agresívnymi veriteľmi: Ak sa veriteľ správa agresívne alebo vás obťažuje, ukončite komunikáciu a informujte sa o možnostiach právnej ochrany.
• Nahláste podvod: Ak sa domnievate, že ste obeťou falošného vymáhania dlhov, nahláste to polícii a príslušným orgánom.
• Vyhľadajte odbornú pomoc: V prípade pochybností alebo problémov sa obráťte na právnika alebo inú odbornú pomoc.

Delikvencia vo Financiách

Delikvencia vo financiách označuje situáciu, keď dlžník nedodrží svoje záväzky voči veriteľovi - najčastejšie ide o oneskorené alebo úplne vynechané splátky úverov, kreditných kariet či iných finančných záväzkov. V praxi to znamená, že klient neuhradí splátku v dohodnutom termíne podľa zmluvy. Ak klient nesplatí svoj záväzok včas, jeho záznam sa môže objaviť v úverovom registri ako delikventný, čo má priamy dopad na jeho kreditné skóre a schopnosť získať ďalší úver v budúcnosti. V závislosti od dĺžky omeškania sa delikvencia delí na miernu (napr. do 30 dní), strednú (30-60 dní) a závažnú (viac ako 90 dní). Celkovo delikvencia signalizuje zvýšené riziko pre veriteľov a je zároveň varovným znakom pre samotného dlžníka, že jeho finančná situácia nie je udržateľná.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Vymáhanie dlžného poistného Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa vymáha dlžné poistné, penále, pokuty a preplatky na dávkach najčastejšie prostredníctvom tzv. výkazu nedoplatkov. Ďalej pohľadávky vymáha prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, ale vo všetkých troch prípadoch až po tom, ako dlžníkovi doručila písomné rozhodnutie o povinnosti uhradiť pohľadávku, voči čomu sa môže do 15 dní odvolať. Dlžník svoje záväzky uhrádza výhradne na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

Dlžník, Predĺženie a Úpadok

Dlžník

Slovo dlžník v obchodnozáväzkových vzťahoch má vždy charakter pôvodcu alebo jeho nástupcu uznaných, preukázateľných, resp. súdom či iným orgánom potvrdených dlhov voči veriteľovi, pričom môže ísť o fyzickú alebo právnickú osobu. Slovo dlžník je obsažne používané v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, najčastejšie však v zákone o konkurze a vyrovnaní (ZKV) č. 328/91 Zb. v znení neskorších predpisov, a tam má širší význam než slovo úpadca. Úpadca je dlžníkom aj počas konkurzu až do konečného usporiadania vzniknutých dlhov konkurzným konaním, dokonca aj po ňom, keď po konkurze opäť nastúpi likvidácia zostávajúceho majetku, až po výmaz podniku, spoločnosti z obchodného registra. Ani po tomto slovo dlžník nemusí stratiť svoj význam, ak nastúpi vymáhanie dlhov v občiansko-súdnom alebo trestnom konaní.

Predĺženie

Predĺženie znamená doslova, že podnik (podnikateľsky orientovaná fyzická či právnická osoba) má viac dlhov než majetku, t. j. svojím správaním si spôsobil "predĺženie". V praxi to znamená, že má tzv. "záporné" obchodné imanie, t. j. že obchodný majetok (podľa § 6 Obchodného zákonníka) po odpočítaní záväzkov vzniknutých podniku v súvislosti s podnikaním má zápornú hodnotu. Matematicky to možno znázorniť i takto:

A - CZ < 0

A = aktíva podniku

A < CZ

CZ = cudzie zdroje

Samotné predĺženie vždy nemusí byť dôvodom úpadku podniku, pokiaľ jeho obdobie nie je permanentným a dlhodobým a podnik nájde vnútorné či vonkajšie zdroje na zmobilizovanie svojej podnikateľskej činnosti. (Prakticky každý, i ten najsolventnejší podnik môže byť v istom krátkom či dlhšom časovom období - týždeň, mesiac, štvrťrok - v predĺžení zapríčinenom výkyvom hospodárenia v závislosti od sezónnej výroby, kurzu slovenskej meny či meny, v ktorej sa obchoduje, krátkodobými problémami vo výrobe, odstávkami výroby pre rekonštrukciu liniek a pod.). Naopak, existujú formy zakrývania skutočného a trvalého predĺženia podnikov, ktoré porušovaním zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z., skrývajú tento objektívny fakt a spôsobujú škody veriteľom.

Medzi takéto formy patria:

• nadhodnocovanie nakúpených cenných papierov a vkladov
• nereálne ohodnotenie stálych aktív (budovy, pozemky, stroje, investície a i.)
• umelé nadhodnotenie nebonitných, neexistujúcich pohľadávok a nerealizovanie ich povinných účtovných oprávok
• nadhodnocovanie dubióznych zásob, chyby v inventarizácii majetku
• skreslené údaje o časovom rozlíšení a i.

Predĺženie definuje živnostenský zákon § 79/1, Obchodný zákonník § 72/2 a ZKV v § 1 ods. 3 a rozvádza jeho definíciu v § 4 ods. 5, že dlžník zastavil platby a predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje záväzky, čo však nie je úplne výstižné a chýba tam dovetok - a je predpoklad jeho predĺženia. Predĺženie je nutné účtovne dokázať, a to buď priamo dlžníkom v jeho účtovnej - riadnej či mimoriadnej účtovnej závierke, rešpektovaním zákona o účtovníctve alebo overením jeho obchodných kníh nezávislým audítorom podľa zákona č. 466/2002 Z. z. či definovaním tohto stavu inými oprávnenými orgánmi (správca dane, súdny znalec a pod.).

Dve úrovne úpadku

Slovo "úpadok" využíva v našom právnom systéme uplatňovanom v podnikateľskom prostredí iba zákon o konkurze a vyrovnaní a sčasti ho preberá Obchodný zákonník, keď v § 254/2c hovorí: keď majetok úpadcu nepostačuje na úhradu, čo je v podstate prevzaté znenie § 13 ods. 1 ZKV. Úpadok má však dve úrovne. Prvá úroveň úpadku je predpokladaný úpadok (alebo nasvedčovanie úpadku podľa § 4 ods. 5 ZKV), pričom slovo úpadok nie je možné opodstatnene používať (tu ho chybne aplikuje i zákonodarca v § 2 ods. 1, pričom zreteľne ide o jeho význam v polohe predpokladaného úpadku, čo potvrdzuje významovo i § 58 ods. 5g ZKV, a v § 1 ods. 2). Úpadok je oprávnené konštatovať až dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, podľa § 1 ZKV. Až týmto dňom je možné hovoriť o úpadku a jeho právnom subjekte - o úpadcovi (t. j. fyzickej či právnickej osobe v podnikateľskom prostredí). Predpokladaný úpadok sa však môže aj rýchlejšie zmeniť na jeho definitívnu fázu - úpadok iba v tom prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník (podľa § 4 ods. 2 ZKV) a definícia jeho úpadku je aktuálna dňom doručenia jeho návrhu na konkurzný súd, teda úpadok týmto osvedčuje sám dlžník a týmto sa stáva ihneď aj úpadcom.

tags: #falosne #vymahanie #dlhov #definícia