Súhlas s Výstavbou Kanalizácie a Definícia Ťarchy

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú bežným právnym úkonom v právnej praxi. Hoci sa zdajú byť jednoduché, ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege môžu spôsobovať komplikácie. Tento článok sa zaoberá problematikou súhlasu s výstavbou kanalizácie a definíciou ťarchy, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a potenciálne problémy, ktoré môžu pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena vzniknúť.

Úvod do Vecných Břemen

Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného. Môže spočívať v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zriadenie vecného bremena upravuje Občiansky zákonník (§ 151n a nasl.). Jedným zo spôsobov zriadenia vecného bremena je zmluva.

Zmluva o Zriadení Vecného Břemene

Zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou (§ 43 a nasl. OZ). Pre vznik zmluvy je irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Prijatie návrhu musí byť bez dodatkov, výhrad, obmedzení alebo iných zmien (§ 44 ods. 2 OZ).

Forma Zmluvy

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje písomná forma (§ 46 ods. 1 OZ). Písomná forma sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 2 OZ).

Vecno-právna a Záväzkovo-právna Stránka

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu a záväzkovo-právnu stránku. Záväzkovo-právna stránka vyjadruje požiadavky na obsah zmluvy (§ 151n a § 151o OZ, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov). Vecno-právna stránka zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod

Vznik Vecného Břemene

Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností je súčasne podaním podľa § 19 správneho poriadku a právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky.

Časový Odstup Podania Návrhu na Vklad

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám. Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Subjekty Vecného Břemene

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu.

Spoluvlastníctvo a Vecné Břemeno

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť, pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci.

Osobitosti pri Uzatváraní Zmlúv

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán.

Prečítajte si tiež: Školské akcie v zahraničí a starostlivosť o dieťa

Verejné Vodovody a Verejné Kanalizácie

Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva.

Vodovodné a Kanalizačné Prípojky

Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie do verejnej kanalizácie.

Povinnosti Vlastníka Verejného Vodovodu a Kanalizácie

Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie je povinný prevziať pripojenie vodovodnej prípojky a zaústenie, ktoré boli realizované na vlastné náklady odberateľom alebo producentom po 1. Obec uloží povinnosť vlastníkovi stavby alebo vlastníkovi pozemku pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu.

Zákonné Vecné Břemeno pri Výstavbe Kanalizácie

Výstavbou verejnej kanalizácie spravidla dochádza k zásahom do vlastníckeho práva iných osôb. Vlastníkom dotknutých nehnuteľností vzniká v súvislosti s vybudovaním verejnej kanalizácie zákonné vecné bremeno. Vlastníkom nehnuteľností dotknutých verejnou kanalizáciou patrí peňažná náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva.

Náhrada za Obmedzenie Vlastníckeho Práva

Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastník nehnuteľnosti má právo na náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti v dôsledku výstavby verejnej kanalizácie. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávanie OZP

Problémy s Neoprávnenou Stavbou

Neoprávnenou stavbou je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takému pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku postaviť stavbu. Naopak nepovolenou stavbou je zase stavba postavená bez stavebného povolenia, prípadne postavená v rozpore so stavebným povolením.

Postup pri Neoprávnenej Stavbe

Ak sused postavil stavbu na Vašom pozemku, môžete podať na konkrétny stavebný úrad ohlásenie, že Váš sused postavil stavbu bez stavebného povolenia. Stavebný úrad konanie preruší a odkáže Vás na to, aby ste podali žalobu na súde. Ňou by ste sa domáhali niektorého z vyššie spomínaných nárokov vlastníka pozemku v zmysle Občianskeho zákonníka.

Prístupová Cesta k Pozemku

Ak vlastník pozemku nemá k svojmu pozemku priamy prístup z verejnej komunikácie - teda ak k nemu nevedie prístupová cesta, predstavuje to často problém. Podľa § 58 stav. poriadku pri žiadosti o stavebné povolenie "stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods.

Riešenia Problému s Prístupovou Cestou

Možnosti riešenia problému s prístupovou cestou sú napríklad:

• Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susedný pozemok.
• Nájomná zmluva s vlastníkom susedného pozemku.
• Kúpa časti susedného pozemku.

Vyvlastnenie

Vyvlastnenie je autoritatívny zásah do absolútnej právnej sféry vlastníka spočívajúci na jednej strane v odňatí vlastníctva, prípadne v obmedzení vlastníckeho práva a na druhej strane vo vzniku vlastníctva alebo iného vecno-právneho oprávnenia k uvedenej veci v prospech iného právneho subjektu. Vyvlastnenie je možné iba vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky, že vyvlastnenie sa koná vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť inak.

tags: #súhlas #s #výstavbou #kanalizácie #bremeno #definícia