Finančná gramotnosť Slovákov: Stagnácia a výzvy v príprave na dôchodok

Finančná gramotnosť je kľúčová zručnosť pre každého, kto chce efektívne spravovať svoje peniaze a zabezpečiť si finančnú budúcnosť. Na Slovensku však táto oblasť dlhodobo vykazuje nedostatky, čo potvrdzujú aj viaceré prieskumy a indexy. Tento článok sa zameriava na aktuálny stav finančnej gramotnosti Slovákov, s dôrazom na prípravu na dôchodok a investičné správanie.

Stagnujúca finančná gramotnosť

Index finančnej gramotnosti, ktorý zostavuje agentúra 2muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, zaznamenal v druhom kvartáli 2025 opäť skóre 50 bodov zo 100. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. To znamená, že väčšina obyvateľov Slovenska má len základné znalosti v oblasti financií a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná. Týmito výsledkami zaostávame za priemerom krajín EÚ.

Rozdiely medzi vekovými skupinami

Pozitívnou správou je aspoň mierne zlepšenie u mladých do 24 rokov, ktorí si medziročne polepšili o takmer 25 %. Aj tak však dosiahli len 47,6 bodu, a teda zaostávajú nielen za celoslovenským priemerom, ale aj za skupinou seniorov nad 65 rokov (48,8 bodu). Znalosti mladých ľudí v oblasti financií nie sú dobré. To so sebou nesie väčšie riziko finančných strát, keďže mladí ľudia sa snažia pri investovaní dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas, a teda majú tendenciu viac riskovať. Pozitívnou správou sú znalosti seniorov, osobitne pri základných otázkach týkajúcich sa osobných financií.

Rozdiely medzi pohlaviami

Index dlhodobo ukazuje výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Muži dosahujú výrazne vyššie skóre než ženy. V najnovšom meraní je rozdiel až 16,4 bodu, čo znamená, že ženy majú o vyše tretinu horšie finančné znalosti. Ešte horšia je situácia pri otázkach týkajúcich sa investovania. Rozdiely pretrvávajú aj medzi pohlaviami: ženy majú dlhodobo slabšie vedomosti, pričom rozdiel oproti mužom narástol na 16,4 bodu; v investovaní je rozdiel až 21 bodov. Ženy si v investovaní veria menej než muži, rozdiely v sebavedomí sa ale zmenšujú.

Regionálne rozdiely

Najlepšie výsledky vykazuje dlhodobo Bratislavský kraj so skóre 61 bodov, zatiaľ čo najnižšie čísla pravidelne vykazujú Nitriansky a Banskobystrický kraj. Všetky ostatné regióny sa držia v rozmedzí pár bodov okolo priemeru. Fakt, že sa výsledky vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského držia veľmi tesne okolo priemeru, svedčí o celoplošne slabých vedomostiach v oblasti financií.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Investičná gramotnosť a rizikové investície

Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje. Po troch rokoch rastu zaznamenalo medziročný pokles aj susedné Česko. Z vlaňajších 116 bodov klesol v Česku index na aktuálnych 108,7 bodu. Pri otázkach k investovaniu sa ukázali celkovo slabšie znalosti pod úrovňou priemernej finančnej gramotnosti. Pri identifikovaní rizikovejších investícií dosiahli Slováci priemerné skóre 45, čo je ešte o 5 percentných bodov nižšie v porovnaní s už aj tak nízkou priemernou finančnou gramotnosťou. Slabé znalosti v oblasti investovania predstavujú osobitnú hrozbu pre mladých ľudí. Tí tvoria väčšiu časť z 9 % Slovákov, ktorí podľa prieskumu investujú do kryptomien. Ďalších 13 % respondentov deklarovalo investície do zlata a striebra. Kryptomeny ani fyzické zlato a striebro nie sú ideálne aktíva pre dlhodobú investičnú aktivitu bežných ľudí, tými sú ETF a podielové fondy s dlhodobým investičným horizontom.

Kryptomeny a drahé kovy

Pri kryptomenách je problémom fakt, že rastú len prílevom nových investícií sčasti na základe FOMO efektu (Fear of Missing Out: v preklade strach z premeškania, psychologický fenomén úzkosti spôsobený pocitom, že nám uniká nejaká zaujímavá príležitosť), keďže reálne nie sú kryté žiadnou ekonomickou hodnotou. Preto skokovo rastú aj klesajú, čo ohrozuje drobných investorov. Pri cenných kovoch zase hrozí preplatenie a vysoké náklady na skladovanie a ochranu pri fyzickom zlate a časté sú aj podvody pri rôznych certifikátoch.

Sebavedomie a vedomosti

Opäť platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky. Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda.

Sporenie a príprava na dôchodok

Slováci si podľa výsledkov prieskumu v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Prieskum zároveň ukázal, že Slováci sa snažia sporiť svojim deťom, avšak výrazne menej sporia na vlastný dôchodok. Hoci 73 percent ľudí deklaruje, že sa snaží sporiť, väčšina priznáva, že ide iba o malé sumy. Národná banka Slovenska už vlani zaznamenala pokles miery úspor pod štyri percentá a vyššia inflácia trend ešte zhoršila.

Nedostatočné sporenie na dôchodok

Podľa prieskumu sa však len štyria z desiatich Slovákov zamýšľajú nad sporením na dôchodok. Približne štvrtina má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, ho pritom len polovica dokáže aj pravidelne dodržiavať. Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok. Ak sa pozrieme na finančnú rezervu, najväčšia skupina Slovákov (26 %) deklaruje, že má odložené bokom financie na 6 a viac mesiacov bežných výdavkov.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

Vplyv inflácie

Ďalšia významná skupina respondentov si na starobu odkladá iba nižšie sumy, ktoré nemusia na badateľné prilepšenie k penzii stačiť. Ak by priemerná inflácia za obdobie 20 ročného sporenia predstavovala 3,50 % ročne, mala by dôchodková renta vo výške 100 eur o 20 rokov kúpnu silu v dnešných cenách iba 50,25 eura. K negatívnemu postoju ekonomicky aktívneho obyvateľstva k dôchodkovému sporeniu a nízkym sumám pravidelných príspevkov platených daňovníkmi prispieva aj štát, tým že poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie).

Riešenie: Skoré sporenie a zložené úročenie

Dobrou správou je, že ak so šetrením začne dostatočne skoro, stačí mu odkladať si aj nižšie sumy. Napríklad, na 24 000 eur si stačí mesačne pri priemernom 8 % ročnom zhodnotení odkladať necelých 41 eur mesačne. To v prípade, ak šetrí 20 rokov. Pri 30 rokoch sporenia je to už len 16 eur mesačne. S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať z ešte jedného dôvodu, a tým je zdravie.

Zdravie a dlhovekosť

Vek dožitia a s ním spojený vek odchodu na dôchodok sa síce predlžujú, no mnoho ľudí už na penziu neodchádza v plnom zdraví. Podľa Eurostatu počet rokov života v zdraví stúpol u nás z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Až 31,1 % ľudí si myslí, že v plnom zdraví sa dožije maximálne do 60-ky, už teraz nie je v plnej zdravotnej kondícii 21,8 % opýtaných. Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu nielenže sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať, no vytvárajú aj riziko zvýšených výdavkov.

Dôvera v zdroje informácií

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %). Vo všeobecnosti Slováci v otázke financií rovnako dôverujú pracovníkom bánk, finančným sprostredkovateľom a rodine. Naopak, najmenej dôverujeme informáciám z vyhľadávania na internete (57 %) a televíznej reklame (24 %).

Subjektívny pocit finančnej spokojnosti

Zo štúdie vyplýva aj jasná väzba medzi znalosťami a subjektívnym pocitom finančnej spokojnosti. Až 41 % Slovákov uviedlo, že sú so svojou finančnou situáciou nespokojní. Financie podľa nich výrazne ovplyvňujú ich schopnosť užívať si život. Najspokojnejšou skupinou sú mladí do 34 rokov, ktorí veria vo finančne lepšiu budúcnosť. Dve tretiny ľudí zároveň uviedli, že sa ich finančná situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila. O najvýraznejšom zhoršení hovoria ľudia s príjmom do 400 eur, kde o výraznom zhoršení hovorí 23 %.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

Zlepšovanie finančnej gramotnosti

Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. V indexe finančnej gramotnosti, ktorý metodicky pripravila najväčšia spoločnosť v oblasti finančného sprostredkovania OVB a prieskumná agentúra 2Muse, dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. Finančnej gramotnosti sa v OVB cielene venujeme už desať rokov cez vzdelávanie mladých ľudí v programoch Moja família a Finančná sloboda. A zároveň sa snažíme už 27 rokov zlepšovať vedomosti o financiách aj medzi našimi klientmi. Z našich skúseností jasne vyplýva, že finančná gramotnosť Slovákov sa postupne zlepšuje.

Vzdelávanie a praktické zručnosti

Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť dostala do popredia výučby, a to nielen ako teoretický predmet, ale ako praktická zručnosť, ktorú môžu mladí ľudia okamžite využiť.

tags: #finančná #gramotnosť #Slovákov #dôchodok #prieskum