Finančná gramotnosť Slovákov: Dôchodky, prieskumy a alarmujúce zistenia

Finančná gramotnosť je kľúčová pre zabezpečenie stabilnej budúcnosti a kvalitného života. Na Slovensku však pretrvávajú v tejto oblasti značné nedostatky, ktoré ovplyvňujú aj schopnosť obyvateľov zabezpečiť si dôstojný dôchodok. Prieskumy ukazujú, že Slováci dlhodobo zaostávajú za priemerom Európskej únie v oblasti finančnej gramotnosti, čo má negatívne dôsledky na ich rozhodovanie v oblasti investícií, sporenia a plánovania budúcnosti.

Celková úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku

Finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska sa nezlepšuje a zostáva dlhodobo pod priemerom krajín Európskej únie. To znamená, že väčšina obyvateľov má len základné znalosti v oblasti finančnej gramotnosti a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná. Index finančnej gramotnosti, ktorý meria agentúra 2muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko na reprezentatívnej vzorke obyvateľov nad 18 rokov, zostáva už tri kvartály za sebou na hodnote 50 bodov zo 100. Index finančnej gramotnosti ukazuje, že Slováci sa v práci s peniazmi posúvajú iba minimálne a dlhodobo zaostávajú za priemerom Európskej únie. Hodnota indexu sa v druhom kvartáli opäť vrátila na 50 zo sto bodov, čo znamená, že väčšina obyvateľov má iba základné znalosti.

Rozdiely v gramotnosti medzi vekovými skupinami

Zaujímavosťou je, že mladí ľudia sú na tom vo finančnej gramotnosti stabilne horšie ako seniori. Index finančnej gramotnosti zostavuje prieskumná agentúra 2muse pre OVB na základe série otázok v 5 oblastiach nakladania s financiami od základov týkajúcich sa peňazí a úrokov cez znalosť témy úverov a pôžičiek, rodinného rozpočtu, chápania rizika až po plánovanie dôchodku. Prieskum sa uskutočňuje v odstupoch, začínajúc 4. kvartálom 2024.

Za posledných 9 mesiacov nastali aj pozitívne posuny. Mladí ľudia do 24 rokov zlepšili svoje výsledky takmer o štvrtinu, čo je výrazný posun. Napriek tomu so skóre 47,6 bodu zaostávajú v znalostiach nielen za celoslovenským priemerom, ale aj za najstaršou generáciou nad 65 rokov, ktorá dosiahla skóre 48,8 bodu. Znalosti mladých ľudí v oblasti financií nie sú dobré. To so sebou nesie väčšie riziko finančných strát, keďže mladí ľudia sa snažia pri investovaní dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas, a teda majú tendenciu viac riskovať. Pozitívnou správou sú znalosti seniorov, osobitne pri základných otázkach týkajúcich sa osobných financií. Najlepšími znalosťami v oblasti financií disponuje veková skupina 55 - 64 rokov (56,1 bodu zo 100) a najhoršími obyvatelia vo veku 45 - 54 rokov (46,6 bodu).

Zvlášť alarmujúce je, že aj keď sa mladí ľudia do 24 rokov zlepšili o štvrtinu, naďalej zostávajú najhoršou skupinou so skóre 47,6 bodu. Predbehli ich dokonca aj seniori nad 65 rokov, ktorí sa posunuli na 48,8 bodu. Mladí často inklinujú k riskantným investíciám a „majú tendenciu podceňovať riziká v snahe dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas,“ upresnil finančný analytik OVB Marián Búlik.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Rozdiely medzi mužmi a ženami

Ženy majú o tretinu horšie vedomosti ako muži. Index finančnej gramotnosti vytrvalo ukazuje výrazne lepšie znalosti medzi mužmi v porovnaní so ženami. Rozdiel od konca minulého roka po jún 2025 - čiže počas troch meraní indexu - narástol z 11,2 na 16,4 bodu. Inak povedané, ženy majú podľa najnovšieho merania Indexu finančnej gramotnosti o vyše tretinu horšie znalosti v oblasti financií ako muži. Ešte horšia je situácia pri otázkach týkajúcich sa investovania.

Regionálne rozdiely

Geograficky sú na tom dlhodobo najlepšie obyvatelia Bratislavského kraja (v najnovšom indexe so skóre 61 bodov) a podpriemerné znalosti index dlhodobo meria obyvateľom Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Okrem Bratislavského kraja sa však výsledky všetkých žúp držia veľmi blízko priemeru s odchýlkou do 5 bodov. Fakt, že sa výsledky vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského držia veľmi tesne okolo priemeru, svedčí o celoplošne slabých vedomostiach v oblasti financií.

Investičná gramotnosť a jej riziká

Situácii nepomáha ani to, že tretina Slovákov investuje, keďže práve otázky týkajúce sa investovania spôsobovali pri prieskume najväčšie ťažkosti. Pri otázkach k investovaniu sa ukázali celkovo slabšie znalosti pod úrovňou priemernej finančnej gramotnosti. Pri identifikovaní rizikovejších investícií dosiahli Slováci priemerné skóre 45, čo je ešte o 5 percentných bodov nižšie v porovnaní s už aj tak nízkou priemernou finančnou gramotnosťou. Slabé znalosti v oblasti investovania predstavujú osobitnú hrozbu pre mladých ľudí. Tí tvoria väčšiu časť z 9 % Slovákov, ktorí podľa prieskumu investujú do kryptomien. Ďalších 13 % respondentov deklarovalo investície do zlata a striebra. V oboch prípadoch je riziko strát vysoké.

Pri kryptomenách je problémom fakt, že rastú len prílevom nových investícií sčasti na základe FOMO efektu (Fear of Missing Out: v preklade strach z premeškania, psychologický fenomén úzkosti spôsobený pocitom, že nám uniká nejaká zaujímavá príležitosť), keďže reálne nie sú kryté žiadnou ekonomickou hodnotou. Preto skokovo rastú aj klesajú, čo ohrozuje drobných investorov. Pri cenných kovoch zase hrozí preplatenie a vysoké náklady na skladovanie a ochranu pri fyzickom zlate a časté sú aj podvody pri rôznych certifikátoch.

Osobitné riziko predstavuje investovanie, pri ktorom Slováci dosahujú priemerné skóre iba 45 bodov, teda ešte menej ako v celkovej finančnej gramotnosti. Najslabšími skupinami sú práve mladí ľudia a seniori, pričom až deväť percent populácie investuje do kryptomien a ďalších 13 percent do zlata či striebra. Kryptomeny nie sú kryté žiadnou reálnou hodnotou a rastú najmä na základe strachu z premeškania príležitosti,“ vysvetľuje Búlik. Pri drahých kovoch hrozí preplatenie či podvody s certifikátmi.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

Sporivosť a finančná rezerva

Slováci by chceli sporiť, ale kvôli vysokým výdavkom sa to nedarí. Pozitívnou správou prieskumu je deklarovaná ochota pravidelne sporiť. Až 73 % Slovákov hovorí, že má vo zvyku sporiť si, čo predstavuje medzikvartálne zlepšenie o 2 percentné body. Na druhej strane až 39 % Slovákov hovorí, že sa im darí šetriť iba málo, kým 39 % hovorí o dostatočnej sume odkladanej pravidelne bokom a zvyšnej približne štvrtine sa nedarí ušetriť nič. Ak sa pozrieme na finančnú rezervu, najväčšia skupina Slovákov (26 %) deklaruje, že má odložené bokom financie na 6 a viac mesiacov bežných výdavkov.

Slabá finančná gramotnosť sa premieta aj do reálneho života. Počet Slovákov bez akejkoľvek finančnej rezervy sa za rok zdvojnásobil a takmer pätina obyvateľov nemá odložené nič. Hoci 73 percent ľudí deklaruje, že sa snaží sporiť, väčšina priznáva, že ide iba o malé sumy. Národná banka Slovenska už vlani zaznamenala pokles miery úspor pod štyri percentá a vyššia inflácia trend ešte zhoršila.

Investičná gramotnosť v kontexte dôchodkov

Slovensko sa stalo nadpriemerným tam, kde nechce. Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje. Po troch rokoch rastu zaznamenalo medziročný pokles aj susedné Česko. Z vlaňajších 116 bodov klesol v Česku index na aktuálnych 108,7 bodu. Indexom investičnej gramotnosti meriame, ako ľudia rozumejú investíciám a ako dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich peňazí. Úvodná hodnota indexu bola v každej krajine stanovená na 100 bodov. Priemerný Slovák už pri prvom testovaní vedel o investovaní menej než priemerný Čech. Takže vedomosti, ktoré u nás stačili na 100 bodov, by v Česku na takýto výsledok nedosiahli. Investičná gramotnosť Slovákov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania.

Ešte horšou správou je, že najslabšie vedomosti majú ľudia vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu (pred rokom 94,6 bodu). Najlepšie výsledky dosahuje aj naďalej najstaršia veková skupina 54 - 65 rokov (105,2 b), ale aj tu sa čísla zhoršili. Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote,“ upozorňuje Anetta Čaplánová, ktorá vedie Katedru ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť dostala do popredia výučby, a to nielen ako teoretický predmet, ale ako praktická zručnosť, ktorú môžu mladí ľudia okamžite využiť.

Podobne ako v minulosti klesá investičná gramotnosť naprieč úrovňami dosiahnutého vzdelania. Ľudia, ktorí ukončili iba základnú školu, dosiahli iba 61,1 bodu, medziročne si pohoršili o 7,4 bodu. Vyššiu investičnú gramotnosť majú muži (106,5 b) než ženy (82,5 b), v oboch prípadoch išlo o pokles na najnižšiu úroveň od začiatku merania. Z pohľadu regiónov najlepšie čísla dosahuje už tradične Bratislavský kraj (113,1 b). V zásade platí, že čím väčšia obec, tým vyššia gramotnosť => nadpriemer dosiahli respondenti v mestách od 20 do 100 tisíc obyvateľov (97,3 b) a od 100 tisíc obyv. (113,6 b). Opäť platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky. Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ženy si v investovaní veria menej než muži, rozdiely v sebavedomí sa ale zmenšujú. Dlhodobý trend poukazuje na to, že už čoskoro sa úroveň znalostí žien a mužov môže v oblasti investovania vyrovnať.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

Zhruba tri štvrtiny Slovákov správne rozumejú inflácii, vzťahu výnos-riziko a rozdielu medzi sporením a investovaním. Zložitejšie témy im však robia problémy. Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných rovnakých splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor. Túto problematiku často neovládajú ani samotní pedagógovia vyučujúci finančnú gramotnosť na stredných školách,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, nezávislý ekonóm s dlhoročnou bankovou a pedagogickou praxou na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Na rozdiel od Česka, kde minulé roky sprevádzané vysokou infláciou poslúžili ako impulz pre vzdelávanie v oblasti financií a sledovali sme počas nich rast záujmu o investovanie, na Slovensku je vývoj investičnej gramotnosti nezávislý na makroekonomických javoch,“ upozorňuje Martin Luňáček, výkonný riaditeľ Portu.

Nízka investičná gramotnosť Slovákov sa môže negatívne prejaviť aj v ich finančnom zabezpečení na dôchodok. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1200 eur. Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok,“ upozorňuje Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Ďalšia významná skupina respondentov si na starobu odkladá iba nižšie sumy, ktoré nemusia na badateľné prilepšenie k penzii stačiť.

Ak by priemerná inflácia za obdobie 20 ročného sporenia predstavovala 3,50 % ročne, mala by dôchodková renta vo výške 100 eur o 20 rokov kúpnu silu v dnešných cenách iba 50,25 eura. K negatívnemu postoju ekonomicky aktívneho obyvateľstva k dôchodkovému sporeniu a nízkym sumám pravidelných príspevkov platených daňovníkmi prispieva aj štát, tým že poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Preto by mal každý počítať s tým, že si na prilepšenie v starobe potrebuje našetriť vyššiu sumu, než by potreboval dnes. Dobrou správou je, že ak so šetrením začne dostatočne skoro, stačí mu odkladať si aj nižšie sumy. Napríklad, na 24 000 eur si stačí mesačne pri priemernom 8 % ročnom zhodnotení odkladať necelých 41 eur mesačne. To v prípade, ak šetrí 20 rokov. Pri 30 rokoch sporenia je to už len 16 eur mesačne. S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať z ešte jedného dôvodu, a tým je zdravie. Vek dožitia a s ním spojený vek odchodu na dôchodok sa síce predlžujú, no mnoho ľudí už na penziu neodchádza v plnom zdraví. Podľa Eurostatu počet rokov života v zdraví stúpol u nás z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Tento fakt si uvedomujú aj respondenti prieskumu. Až 31,1 % ľudí si myslí, že v plnom zdraví sa dožije maximálne do 60-ky, už teraz nie je v plnej zdravotnej kondícii 21,8 % opýtaných. Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu nielenže sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať, no vytvárajú aj riziko zvýšených výdavkov.

Index investičnej gramotnosti Portu

Projekt investičnej platformy Portu - Index investičnej gramotnosti - monitoruje vývoj investičných znalostí medzi slovenským obyvateľstvom. Skúma, ako sa Slováci orientujú v investíciách a sporení. Cieľom projektu je vzdelávať širokú verejnosť v oblasti finančnej gramotnosti a zvyšovať povedomie o investíciách a správaní sa trhu s cennými papiermi. Svoj index si môže každý zistiť po vyplnení dotazníka na www.rozumieminvesticiam.sk, kde si ho môže porovnať s indexom slovenskej populácie. Prieskum Index investičnej gramotnosti uskutočnila pre investičnú platformu Portu už tretíkrát výskumná agentúra IPSOS. Online dotazník vyplnila v decembri 2024 vzorka 1033 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií.

Rady a zdroje informácií

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %).

Ďalšie zistenia prieskumov

Bratislava 8. septembra (TASR) - Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. V indexe finančnej gramotnosti, ktorý metodicky pripravila spoločnosť v oblasti finančného sprostredkovania OVB a prieskumná agentúra 2Muse, dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. Slováci si podľa výsledkov prieskumu v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Prieskum tiež ukázal, že na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla. Slováci z miest nad 100.000 obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší o 7 bodov, rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval 13 bodov. Svoje výdavky pravidelne aspoň raz za mesiac sleduje 70 % Slovákov. Rovnaké percento opýtaných svoje výdavky plánuje. Vyše dve tretiny rodičov pravidelne svojmu dieťaťu sporí typicky sumu 25 eur mesačne. Podľa prieskumu sa však len štyria z desiatich Slovákov zamýšľajú nad sporením na dôchodok. Približne štvrtina má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, ho pritom len polovica dokáže aj pravidelne dodržiavať.

Aj keď miera úspor v posledných rokoch stúpa, stále máme čo zlepšovať. Ľudia zároveň v prieskume priznali, že po zaplatení výdavkov im zostane mesačne typicky 200 eur. Z nich si však dokážu reálne odložiť len polovicu. Pri otázke, akú sumu by potrebovali nasporiť na udržanie súčasnej životnej úrovne aj na dôchodku Slováci v priemere uviedli 81.000 eur. Z prieskumu vyplynulo, že veľká časť Slovákov nemá reálnu predstavu o tom, akú sumu bude potrebovať na prilepšenie v dôchodku. Ľudia s najnižšou úrovňou gramotnosti by sa uspokojili s úsporami len 11.500 eur. Dve tretiny ľudí zároveň uviedli, že sa ich finančná situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila. O najvýraznejšom zhoršení hovoria ľudia s príjmom do 400 eur, kde o výraznom zhoršení hovorí 23 %.

Sociálno-psychologické dôsledky nízkej finančnej gramotnosti

Nízka úroveň finančných znalostí má aj sociálno-psychologické dôsledky. Podľa prieskumu je až 41 percent Slovákov finančne nespokojných, čo výrazne ovplyvňuje ich schopnosť užívať si život. Najšťastnejší sú mladí od 18 do 34 rokov, ktorí ešte veria v zlepšenie.

tags: #finančná #gramotnosť #Slovákov #dôchodky #prieskum