Daňové aspekty príjmov zo zahraničia na Slovensku

Tento článok sa zaoberá daňovými aspektmi príjmov zo zahraničia pre daňovníkov so sídlom na Slovensku (rezidentov SR). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa zdaňujú rôzne typy príjmov plynúce zo zahraničných zdrojov, a to s ohľadom na slovenské daňové zákony a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňová rezidencia a jej význam

Daňová rezidencia je kľúčový pojem, ktorý určuje rozsah daňovej povinnosti daňovníka.

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR je povinný zdaniť na Slovensku svoj celosvetový príjem, t. j. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) je osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiava. Nerezident SR zdaňuje na Slovensku len príjmy zo zdrojov na území SR.

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako sú:

1. Stály byt (trvalo dostupné bývanie)
2. Stredisko životných záujmov (bližšie osobné a hospodárske vzťahy)

Predmet dane

Predmetom dane rezidenta SR je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem). Zdaniteľný príjem je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti (zamestnania)

Ak rezident SR poberal v zdaňovacom období príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, zdaňovanie sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov. Príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľností

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

Zdaňovanie príjmov z činnosti umelcov a športovcov

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

Zdaňovanie výhier a cien

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňovanie sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Zdaňovanie úrokových príjmov

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve.

Zdaňovanie dividend (podielov na zisku)

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí sa používajú dve základné metódy:

1. Metóda vyňatia príjmov: Príjem dosiahnutý v zahraničí sa vyjme zo základu dane v SR, tzn. nezdaňuje sa na Slovensku.
2. Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť v SR, a to až do výšky dane, ktorá by sa z tohto príjmu platila na Slovensku.

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je metóda zápočtu dane.

Povinnosti daňovníka

• Podanie daňového priznania: Rezident SR je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania je 31. marec. Túto lehotu je možné predĺžiť, a to oznámením podaným príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
• Prepočet príjmov na eurá: Na účely daňového priznania je potrebné uskutočniť prepočet príjmov zo zdrojov v zahraničí plynúcich v cudzej mene na menu euro.
• Oznámenie bankových účtov: Platiteľ dane je povinný oznámiť finančnému riaditeľstvu čísla všetkých bankových účtov, ktoré bude používať na podnikanie.

DPH pri príjmoch zo zahraničia

Daňová povinnosť pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby, vzniká dňom dodania takejto služby. Prijímateľ služby je povinný platiť daň z prijatej služby, musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná, a to aj v prípade, ak o dodaní služby nevyhotovil poskytovateľ faktúru.

Príklady z praxe

• Reklamná služba z ČR: Slovenský platiteľ dane si objednal reklamnú službu u podnikateľa z ČR. Služba je ukončená dňa 27.4.2023. Faktúru český dodávateľ služby vyhotovil dňa 11.5.2023 a tento dátum aj uviedol na faktúre. Faktúru slovenský platiteľ obdržal 1.6.2023. Daňová povinnosť vznikla dňa 27.4.2023. Prijímateľ služby uplatní slovenskú DPH (20 %) na prijatú službu a zahrnie daňovú povinnosť do daňového priznania DPH a kontrolného výkazu DPH za apríl 2023, resp. II.Q 2023.
• Právne služby z Maďarska: Právnik identifikovaný pre daň v Maďarsku dodal právne služby slovenskému podnikateľovi, ktorý nie je platiteľom dane, ale iba osobou registrovanou pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Služba je dodaná 23.5.2023. Právnik vystavil faktúru za dodanú službu dňa 17.6.2023. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, t.j. 23.5.2023.
• Oprava auta z Poľska: Poľská firma opravila auto za dohodnutú cenu. Odberateľ z prijatej služby je povinný platiť DPH („samozdaniť“ sa) v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že nemá od dodávateľa faktúru, nemá na uvedené vplyv.
• Prenájom web stránky z Rakúska: Slovenský platiteľ má prenajatú web stránku od rakúskej firmy na dobu určitú - 6 kalendárnych mesiacov. Podľa zmluvy je slovenský platiteľ povinný zaplatiť nájom za každý kalendárny mesiac najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa nájom vzťahuje. Slovenský platiteľ uhradí platbu za mesiac jún 2023 už 29.5.2023. Daňová povinnosť (samozdanenie) vzniká dňom úhrady nájomného za web stránku, t.j. 29.5.2023.
• Prenájom stroja z Nemecka: Prenajímateľ - zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v Nemecku uzavrel zmluvu o nájme stroja s nájomcom - platiteľom registrovaným pre daň na Slovensku na dobu neurčitú. Platba nájomného má pokrývať obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Zmluva o nájme je účinná od 1.8.2022. Prvá platba nájomného má byť zaplatená 1.2.2023. Deň dodania je 31.12.2022.

Vrátenie DPH zo zahraničia

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona o DPH, nemôže podľa § 49 ods. Žiadosť o vrátenie dane podáva zahraničná osoba z iného členského štátu elektronicky prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu.

tags: #financna #sprava #prijem #zo #zahranicia #zdanenie