
Príspevok na rekreáciu predstavuje významný benefit pre zamestnancov a je upravený v § 152a Zákonníka práce. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na interný predpis upravujúci príspevok na rekreáciu, a to na základe § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktorý bol do zákona vložený zákonom č. 347/2018 Z. z. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný pohľad na internú smernicu, ktorá upravuje podmienky poskytovania tohto príspevku, a to na základe platnej legislatívy.
Zamestnávateľ vydáva internú smernicu, ktorá upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa a jeho zamestnancov pri poskytovaní príspevku na rekreáciu zamestnancov zo strany zamestnávateľa. Táto smernica, ďalej len "Smernica", je záväzná pre všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje. Dôležité je zdôrazniť, že táto Smernica sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú so Zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V súlade s ustanovením § 152a Zákonníka práce má zákonnú povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu iba zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (t. j. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50 a viac zamestnancov v pracovnom pomere). Počet zamestnávaných zamestnancov rozhodný pre určenie, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu, je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnával v predchádzajúcom kalendárnom roku menej ako 50 zamestnancov (napr. 49 zamestnancov), povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu podľa ustanovenia § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ nebude mať, a to aj v prípade, ak v kalendárnom roku, v ktorom sa príspevok na rekreáciu má poskytnúť, zamestnáva 50, resp. viac zamestnancov.
Avšak príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ však už v takomto prípade nemá zákonnú povinnosť príspevok na rekreáciu poskytovať, zákonodarca teda necháva na rozhodnutí zamestnávateľov s počtom zamestnancov menším ako 50, či svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu poskytnú alebo nie.
Právna úprava zavádzajúca príspevky na rekreáciu, resp. rekreačné preukazy pre zamestnancov v pracovnom pomere je účinná od 1. 1. Oprávneným zamestnancom bude každý zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to bez pohľadu na skutočnosť, či v rámci tohto obdobia došlo napr. k zmene pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.
Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod
Na poskytnutie príspevku nemá zároveň vplyv aktuálny právny status zamestnanca v danom pracovnom pomere, t. j. o príspevok na rekreáciu môžu požiadať zamestnávateľa aj zamestnanci, ktorí čerpajú materskú, prípadne rodičovskú dovolenku, vrátane dlhodobo práceneschopných zamestnancov (ak to ich liečebný režim pripúšťa), či dokonca v prípade zamestnancov, ktorí sú na „neplatenom voľne“ a pod. Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Počas doby práceneschopnosti (PN), t.j. napríklad aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napríklad zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.
V zmysle platnej právnej úpravy (§ 152a Zákonníka práce) má zamestnávateľ právnu povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu iba v prípade, ak zamestnanec zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu požiada. Súhlas zamestnávateľa s poskytnutím príspevku na rekreáciu sa nevyžaduje. Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti.
Za oprávnené náklady na účely poskytovania príspevku na rekreáciu zo strany zamestnávateľa možno považovať výlučne rekreačný pobyt v rozsahu najmenej dvoch prenocovaní (ubytovanie len na jednu noc teda pod oprávnené výdavky nespadá a zamestnávateľ takýto rekreačný pobyt nemusí preplatiť). Pokiaľ ide o organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca, zákonodarca tu nepožaduje, aby takýto druh oprávneného výdavku bol spojený s prenocovaním, resp. s minimálnym počtom prenocovaní, ako je tomu v prípade ostatných druhov oprávnených výdavkov. Zákonodarca požaduje iba to, aby išlo o „viacdennú aktivitu alebo o zotavovacie podujatie, a to pri kumulatívnom splnení podmienky, že uvedený typ rekreácie bude prebiehať počas školských prázdnin (typickým príkladom sú napr. letné tábory pre deti, prímestské tábory a pod.). Z hľadiska subjektu je špecifickou podmienkou, aby išlo o dieťa navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Za oprávnené výdavky možno pritom považovať len výdavky na rekreáciu na území Slovenskej republiky, t. j. zamestnávateľ nemá povinnosť preplatiť zahraničné rekreačné pobyty. Oprávnené výdavky zákonodarca vymedzuje pomerne rozsiahlo, pravdepodobne so zámerom pokryť čo najviac druhov/typov rekreačných pobytov. Avšak takéto vymedzenie oprávnených výdavkov je do značnej miery vágne. Zákonodarca najmä bližšie nevymedzuje pojem „služby cestovného ruchu“, čo môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy. Zákon však medzi oprávnené výdavky zaraďuje aj služby, ktoré súvisia s ubytovaním, napr. Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. Podľa judikátu R 15/1980 "Základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" (§ 115 OZ) je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu." Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm.
Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu. Ak teda zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov. Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.
Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.
Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
Novinkou v oblasti príspevkov, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi od 1.1.2020, je príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
Zamestnanec (ZC) môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa ak spĺňa nasledujúce podmienky:
Zamestnanec môže požiadať aj o príspevok na rekreáciu svojich rodičov, aj za situácie, že sa sám tejto rekreácie nezúčastnil, že na rekreácii boli iba samotní rodičia zamestnanca. V tomto prípade musí predložiť:
Od 1.1.2025 je možné daňový bonus poberať len na dieťa do dovŕšenia 18. roku veku. Zároveň sú však uplatnené mechanizmy pre uplatnenie plného nároku na daňový bonus v závislosti od počtu detí, a tiež mechanizmus klesania nároku na daňový bonus v závislosti od výšky mesačného príjmu zamestnanca, ak jeho základ dane presiahne zákonom stanovenú hranicu. Finančná správa vydala nové tlačivo, platné od 1.1.2025 v súvislosti s uplatnením si Daňového bonusu. Zamestnanci, ktorí majú deti do 18 rokov veku a uplatňujú si daňový bonus aj od 1.1.2025, navštívia Referát ekonomiky a práce na podpis nového tlačiva do 31.1.2025. V opačnom prípade im nemôže byť priznaný daňový bonus od nového roka, za január 2025 počnúc.
Od nového roku 2025 sa zavádza možnosť darovať 2% dane okrem neziskových organizácií aj pre svojich rodičov, alebo len jednému z nich. Rodičia však musia byť k 31.12.2025 v dôchodkovom veku a aj poberateľmi dôchodkov (starobný, invalidný, výsluhový). Znamená to, že zamestnanec (daňovník) bude môcť, ak sa tak rozhodne, poukázať podiel svojej zaplatenej dane:neziskovej organizácii do výšky 2% resp.
Podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu zamestnancom upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v novom ustanovení § 152a (novelou Zákonníka práce zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP"). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.