
Mzdoví účtovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení povinností zamestnávateľov v oblasti pracovného, sociálneho, daňového a iného práva. Ich práca si vyžaduje presnosť, znalosť legislatívy a neustále sledovanie zmien. Tento článok sa venuje rôznym aspektom zamestnávania, vrátane finančného príspevku na stravovanie zo zdravotných dôvodov, zrážok zo mzdy, nárokov starostu a ďalších dôležitých tém.
Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie slúži na zmiernenie finančných dôsledkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento príspevok je určený na pokrytie zvýšených výdavkov na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním diétneho režimu.
Zamestnávateľovi môže byť doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca, často spojená s úverovou zmluvou obsahujúcou ustanovenie o zrážkach zo mzdy. V tejto situácii je dôležité rozlišovať medzi povinnosťami zamestnávateľa a platnosťou dohody o zrážkach.
Súčasná právna úprava neoprávňuje zamestnávateľa skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) a na základe toho rozhodovať, či dohodu o zrážkach akceptuje. Teoreticky je zamestnávateľ povinný dohodu o zrážkach akceptovať a nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Ak by zamestnávateľ nevykonával zrážky podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 29 Odo 1553/2005).
Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Súdy často vyhlasujú dohody o zrážkach za neplatné, ak sú v rozpore s touto úpravou.
Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých
Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul a zamestnávateľ nie je povinný automaticky vykonávať zrážky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda zakomponovaná v inom dokumente (napr. úverovej zmluve), nie je to dostačujúce.
Zamestnávateľ by mal zaznamenať:
Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku vykonať.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu. Písomná forma je zachovaná, ak je urobená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila. Dôležité je rozlišovať medzi obyčajným a kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom.
Ak dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré osoby ju podpísali. Až po identifikácii a potvrdení pravosti podpisov možno dohodu považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Na spochybnenie platnosti dohody je autorizovaný zamestnanec.
Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia mu patrí peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta sa ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat sa vypočíta ako jedna dvanástina súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Starostovi môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak bol starosta pred nástupom do funkcie v pracovnom pomere, z ktorého bol na výkon funkcie uvoľnený, pracovný pomer nezanikol. Ak po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru.
Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %) patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch.
Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani nezakazuje čerpanie jedného dňa, dvoch dní alebo pol dňa dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme.
Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne a bude čerpať dovolenku aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje.
Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň, napríklad ak zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. Vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. sa za vysoké školy považujú aj zahraničné vysoké školy so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky.
Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta študujúceho v zahraničí.
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.
Inému poistencovi (otcovi) vznikne nárok na otcovské/materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie, t.j. - 28. - 31. - 37. týždňa. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.
Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
V súčasnosti je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie zamestnancov, čo je považované za základnú povinnosť v oblasti napĺňania jeho sociálnej politiky. Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom ako alternatívu k teplej strave gastrolístky a zaviesť možnosť splnenia tejto povinnosti hotovosťou, resp. úplné zrušenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa poskytovať stravu a ponechanie tejto záležitosti na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
MPSVaR SR však zastáva názor, že náhrada stravovacích poukážok finančným príspevkom by viedla k obmedzeniu pravidelnosti stravovania sa zamestnancov tzv. „zdravým“ spôsobom, t.j. prijímaním teplej stravy, pripravovanej z čerstvých surovín a k zhoršeniu zdravotného stavu, s dôsledkami vo zvýšenej chorobnosti zamestnancov.
tags: #finančný #príspevok #na #stravovanie #zo #zdravotných