Osobný Bankrot: Podmienky a Proces Oddlženia na Slovensku

Osobný bankrot je termín, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok Slovenskej republiky používa legálny pojem „oddlženie“. Oddlženie predstavuje zákonný spôsob, ako sa fyzická osoba, či už podnikateľ alebo nepodnikateľ, môže zbaviť svojich dlhov. Poďme sa pozrieť na podmienky a proces oddlženia na Slovensku.

Právny Rámec Osobného Bankrotu

"Osobný bankrot" je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Kto Môže Požiadať o Osobný Bankrot?

Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Osobný bankrot je konanie o oddlžení fyzickej osoby, ktoré je možné absolvovať v dvoch formách, a to vo forme konkurzu alebo splátkového kalendára.Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie. Osoba musí byť platobne neschopná. Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy.

Podmienky Osobného Bankrotu

Podmienky osobného bankrotu na Slovensku v skratke sú nasledovné:

• Dlžník musí byť fyzická osoba vrátane živnostníkov, ktorá je platobne neschopná, to znamená, že aspoň jeden jej peňažný záväzok je po lehote splatnosti minimálne 180 dní.
• Musí byť voči dlžníkovi vedené exekučné alebo iné vymáhacie konanie.
• Dlžník má trvalý pobyt na území Slovenska.
• Dlžník musí preukázať, že nemá reálnu schopnosť svoje dlhy splácať.
• Je potrebné mať poctivý zámer splatiť dlhy, čo znamená spoluprácu v procese oddlženia, snahu o zabezpečenie príjmov a úprimnú snahu o vyriešenie situácie bez zbytočných obštrukcií.

Dve Formy Oddlženia: Konkurz a Splátkový Kalendár

Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Konkurz

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Oddlženie konkurzom je vhodné pre dlžníkov, ktorí nevlastnia žiaden majetok, majú problémy s prácou a pravidelným príjmom, resp. sú nezamestnaní.

Splátkový Kalendár

Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára je vhodné pre tých dlžníkov, ktorí si chcú ponechať svoj majetok, pričom majú dostatočne vysoké príjmy na to, aby v lehote 3 rokov splácali svoje dlhy podľa splátkového kalendára určeného súdom.

Ako Začať Proces Osobného Bankrotu

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Konanie pred Centrom sa začína vyplnením tlačiva a potrebných príloh. Tlačivo spolu s prílohami nájdete v príslušnej kancelárii Centra alebo si môžete toto tlačivo vyplniť aj ONLINE alebo stiahnuť nevyplnené tlačivo aj s prílohami v sekcii „Dokumenty na stiahnutie“.

Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Rozhodnutie Súdu a Ďalší Postup

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Konkurz po Rozhodnutí Súdu

Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.

Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.

Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.

Splátkový Kalendár po Rozhodnutí Súdu

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod.

Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.

Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí.

Práva a Povinnosti Dlžníka Počas Konkurzu

Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Dlhy, Ktorých Sa Nemožno Zbaviť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.

Typy dlhov, ktoré zvyčajne môžete oddlžiť sú hlavne spotrebné úvery, kreditné karty, pôžičky od bánk a nebankoviek (ak sú osobné pohľadávky), nezabezpečené obchodné dlhy voči súkromným veriteľom. Dlhy, ktoré zvyčajne nie sú oddlžiteľné (výnimky / „nedotknuté pohľadávky“):

• výživné (alimenty) na dieťa alebo starostlivosť, týchto dlhov sa nezbavíte, musia sa plniť ďalej
• zabezpečené pohľadávky, napr. hypotéka viazaná záložným právom. Veriteľ so záložným právom si môže uplatniť zabezpečenie (predaj nehnuteľnosti) a tieto pohľadávky nie sú „vymazané“ len tak
• peňažné tresty uložené súdom (niektoré pokuty / tresty môžu byť vylúčené)
• nároky zo spôsobenia úmyselnej škody, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, niektoré iné špecifické požiadavky.

Poctivý Zámer Dlžníka

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia.

Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Najčastejšie Chyby Dlžníkov

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Najvýznamnejšie Zmeny Novely Zákona

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.

Alternatívy k Osobnému Bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Dopad Novely na Veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Môže Byť Osobný Bankrot Zneužitý?

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Ak ste si brali nové úvery s vedomím, že ich nebudete vedieť splácať, ak ste míňali nad rámec možností (luxusné nákupy tesne pred bankrotom) alebo zamlčali majetok, súd môže oddlženie odmietnuť alebo následne zrušiť.

Čo Ak Bol Osobný Bankrot Zamietnutý?

Najčastejšie k zamietnutiu alebo odmietnutiu dochádza pre formálne nedostatky podania, nesplnenie zákonných podmienok a pochybnosti o poctivom zámere dlžníka. Problémom bývajú aj neúplné prílohy, zamlčaný majetok či veritelia, chýbajúci preukázateľný príjem pri splátkovom kalendári a zmeškané lehoty alebo poplatky.

Osobný Bankrot Online

Osobný bankrot sa dá riešiť prevažne online. Žiadosť podáte cez Centrum právnej pomoci a ak máte občiansky preukaz s čipom, BOK a kvalifikovaný elektronický podpis, všetku komunikáciu aj podklady odošlete elektronicky cez Slovensko.sk. Ak e-podpis nemáte, formulár síce vyplníte online, no podpis musíte doručiť fyzicky poštou alebo osobne, bez neho CPP nezačne konať. Samotný návrh na súd podáva vždy CPP alebo advokát, ktorého CPP určí, nie komerčné „oddĺžovacie“ firmy. Úplne bez osobnej návštevy to teda ide len s funkčným e-podpisom, inak rátajte aspoň s jedným osobným krokom.

Na Čo Sa Vzťahuje Osobný Bankrot?

Z pohľadu bežného života, osobný bankrot (oddlženie) sa vzťahuje najmä na vaše peňažné dlhy vzniknuté pred podaním (resp. pred rozhodnutím súdu).

• Čo spravidla „spadne do bankrotu“ (zaniká po oddlžení):
  • Spotrebiteľské úvery a kreditky, povolené prečerpania, pôžičky z bánk aj nebankoviek.
  • Nedoplatky za bývanie a služby: nájomné, energie, telecom, internet.
  • Bežné dlhy z obchodov a služieb: faktúry, zmluvné pokuty tohto typu.
  • Zostatky po exekúciách (po ich zastavení účinkami oddlženia).
  • Zostatok nezabezpečenej časti hypotéky po predaji založenej nehnuteľnosti (ak predaj nepokryl celý dlh).
• Čo nezaniká (na toto sa osobný bankrot nevzťahuje):
  • Výživné (dlhy aj bežné platby do budúcna).
  • Zabezpečené pohľadávky v rozsahu krytia záložným právom (napr. hypotéka - veriteľ má právo predať založenú nehnuteľnosť).
  • Náhrada škody na zdraví a dlhy z úmyselného protiprávneho konania.
  • Peňažné tresty a pokuty uložené v trestnom/správnom konaní.
  • Pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi (napr. nevyplatená mzda zamestnancovi).
  • Nepeňažné záväzky (povinnosť niečo vykonať/dodať).
  • Pôžička od Centra právnej pomoci (ak ste ju čerpali).
  • Spoludlžníci a ručitelia ostávajú za dlh naďalej zodpovední, oddlženie chráni len vás.
  • Dlhy vzniknuté po vyhlásení (nové účty, nové pokuty) nie sú pokryté oddlžením.

tags: #osobný #bankrot #podmienky #výška #dlhu