Tento článok sa zaoberá problematikou finančného roka a spoločenskej zmluvy, pričom analyzuje ich vzájomné prepojenie a dopad na fungovanie obchodných spoločností.

Právny rámec podnikania na Slovensku

Právne vzťahy v podnikaní sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.

Obchodné meno a jeho ochrana

Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania. Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona.

Zastupovanie podnikateľa

Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Obchodné tajomstvo

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods.

Zahraničné osoby a ich podnikanie na Slovensku

Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než zahraničná fyzická osoba podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej. Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Slovenskej republike a majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa § 24 ods. Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Obchodný register a jeho význam

Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Ak je pri listinách uložených do zbierky listín nesúlad medzi znením listiny v štátnom jazyku a znením listiny v inom ako štátnom jazyku, nemožno voči tretím osobám namietať znenie listiny v inom ako štátnom jazyku.

Účtovná závierka a audit

Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit.

Nekalá súťaž

Slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako intervenienti. Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku 1 písm. Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Spoločenská zmluva ako základný dokument

Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti.

Obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy

Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu.

Obchodné meno je názov spoločnosti, ktorý bude zapísaný v obchodnom registri Slovenskej republiky. Zásady tvorby obchodného mena sú upravené v § 8 až v § 12 Obchodného zákonníka. Obchodné meno sa skladá z dvoch častí - prvou je základná časť a druhou je dodatok vyjadrujúci právnu formu (napr. Forma základnej časti obchodného mena nie je predpísaná, upozorňujeme len na § 47 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého použitie obchodného mena, ktoré používa iný subjekt, napĺňa znaky nekalej súťaže - tzv. vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Nie je možné používať ani názov, ktorý by bol schopný vyvolať nebezpečenstvo zámeny verejného registra - napr. register obchodu, register firiem. Dodatok musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. Ide o adresu zapísanú v obchodnom registri, ktorá sa podľa § 2 ods. 4 Obchodného zákonníka skladá z názvu obce s uvedením jej PSČ, orientačného, prípadne aj súpisného čísla a názvu ulice. Na zápis sídla musí spoločnosť preukázať vlastnícke právo alebo užívacie práva (napr. nájomná zmluva) alebo minimálne súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti do obchodného registra. Zápis sídla do obchodného registra má konštitutívny účinok. V podmienkach Slovenskej republiky rozlišujeme tzv. štatutárne sídlo a tzv. skutočné sídlo - v právnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje teória štatutárneho sídla a preto sa do OR zapisuje štatutárne sídlo, čiže tzv. registrové sídlo. To musí byť súčasťou územia, podľa právneho poriadku ktorého bola právnická osoba založená. Skutočné sídlo sa môže nachádzať aj v inom štáte. Zmena mena a sídla je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená za účelom podnikania, ale aj na iný účel ako je podnikanie. Predmet činnosti sa obligatórne zapisuje do obchodného registra a jeho zmena je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Overený podpis na rozhodnutí jediného spoločníka alebo valného zhromaždenia sa pri zmene činnosti nevyžaduje. Predmetom podnikania môže byť činnosť posudzovaná ako živnosť podľa ustanovení živnostenského zákona, na ktorú sa vyžaduje živnostenské oprávnenie, prípadne ako činnosť, ktorá sa posudzuje podľa osobitných predpisov a jej výkon je možný len prostredníctvom oprávnených osôb napr. slobodné povolania - lekári, daňoví poradcovia, výkon advokácie. Ak ide o činnosti, ktorých úprava sa síce nachádza v živnostenskom zákone, ale ich výkon nie je živnosťou a súčasne nejde o činnosť upravenú v osobitných predpisoch - registrovanému súdu nie je potrebné predkladať osobitné listiny. Pod týmto bodom je treba rozumieť výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal (§ 110 ods. 1 písm. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur. Vklady spoločníkov sú súhrnom peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu k základnému imaniu spoločnosti. Uvedený pomer (ak spoločenská zmluva neurčuje inak) určuje výšku obchodného podielu spoločníka. Výška vkladu sa musí určiť v spoločenskej zmluve, ako aj v návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra vrátane uvedenia už splatenej časti vkladu. Spoločník sa na založení môže zúčastniť iba jedným vkladom. Minimálna hodnota vkladu je 750 EUR (existuje však tzv. spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3, kedy môžu napríklad 3 osoby splatiť po 250 EUR) - to znamená, že v s.r.o. Vklady môžu byť peňažné / nepeňažné/ kombinované - pomer peňažných a nepeňažných zákon nepredpisuje. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť určená znaleckým posudkom. Ak je hodnota nepeňažného vkladu vyššia ako peňažná suma - v prípade, ak sa celý predmet prevedie do vlastníctva spoločnosti, spoločníci sa môžu dohodnúť, že zvyšok bude tvoriť napr. ážio (príplatok nad hodnotu vkladu, ktorým sa tvoria vnútorné rezervy spoločnosti). Nepeňažný vklad musí byť splatený ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Peňažný vklad musí každý spoločník pred zápisom do obchodného registra splatiť najmenej 30% hodnoty prevzatého vkladu. Rozsah splnenie povinnosti potvrdzuje správca vkladu. Minimálna hodnota splateného základného imania - celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť najmenej 50% zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. Vlastníctvo k odovzdaným vkladom prechádza na spoločnosť spravidla dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak spoločnosť zakladá jedna osoba, pred zápisom do obchodného registra musí splatiť celý vklad a to bez ohľadu na to, či ide o vklad peňažný / nepeňažný alebo kombinovaný. Táto osoba je zároveň správcom vkladu. Avšak ten nemusí byť vždy správcom vkladu, túto funkciu môže vykonávať aj banka určená zakladateľom (§ 60 ods. Základné imanie nie je podľa úpravy platnej v roku 2019 potrebné deklarovať na bankovom účte. Pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené (§ 110 ods. 1 písm. Spoločnosť s ručením obmedzeným vo väčšine prípadov neustanovuje dozornú radu. Spoločnosť nie je povinná vytvárať rezervný fond hneď pri svojom vzniku. Stačí, ak tento fond bude vytvorený až z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom spoločnosť po prvýkrát zisk vytvorí. Medzi tzv. Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. Bez splnomocnenia v spoločenskej zmluve stanovy nemožno vydať. V prípade rozporu stanov s ustanoveniami spoločenskej zmluvy sú neplatné príslušné ustanovenia stanov. Stanovy však môžu upravovať aj otázky, ktoré spoločenská zmluva neupravuje vôbec. Úprava takýchto záležitosti je možná len ak to pripúšťa zákon - napr. v otázke určenia rozsahu a spôsobu výkonu práva účasti na riadení a kontrole spoločnosti, pri úprave lehôt na konanie valného zhromaždenia, v otázkach prísnenia zákazu konkurencie. Stanovy nemajú zakladateľskú funkciu, slúžia na podrobnejšiu úpravu vnútornej organizácie. Na zmenu stanov sa vyžaduje súhlas 2/3 všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší pomer hlasov (§ 127 ods.

Nadobúdanie majetku spoločnosťou od zakladateľov a spoločníkov

Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec podľa § 59 ods. Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií.

Špecifiká spoločenskej zmluvy s.r.o.

V procese založenia a fungovania s.r.o. je najdôležitejším dokumentom spoločenská zmluva. Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov a výšku vkladu každého z nich, označenie konateľov (ak sa kreuje, tak aj označenie členov dozornej rady), výšku rezervného fondu, náklady spoločnosti súvisiace s jej vznikom a prípadne výhody poskytnuté osobám, podieľajúcim sa na založení spoločnosti. Podpisy na spoločenskej zmluve musia byť úradne overené. Na internete je dostupných množstvo vzorov spoločenských zmlúv, ktoré však nereflektujú potreby konkrétnych spoločníkov. Okrem uvedených náležitostí totiž možno podľa uváženia zakladateľov v spoločenskej zmluve upraviť aj ďalšie oblasti. V tomto článku upozorníme na najdôležitejšie oblasti a klauzuly, ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

Úprava delenia zisku

Všeobecne platí, že nárok na podiel na zisku sa počíta podľa pomeru vkladu spoločníka ku celkovému imaniu. Z rozličných dôvodov však spoločníci nemusia považovať takéto rozdelenie zisku za spravodlivé. V takom prípade sa môžu spoločníci v spoločenskej zmluve dohodnúť na vyplácaní podielu na zisku aj v inom pomere.

Dedenie obchodného podielu

Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva však môže dedenie obchodného podielu vylúčiť. V takom prípade majú dedičia nárok na tzv. vyrovnávací podiel. Jeho výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom spoločník zomrel resp. zanikol. Vyrovnávací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak spoločenská zmluva ani stanovy neurčia inak.

Prevod a založenie obchodného podielu

Podľa zákonnej úpravy platí, že na prevod (predaj, darovanie) obchodného podielu inému spoločníkovi sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia a prevod obchodného podielu inej osobe ako spoločníkovi nie je možný. Spoločenskou zmluvou však možno upraviť podmienky prevodu odlišne. Čo sa týka záložného práva, podmienky na jeho zriadenie sú totožné s podmienkami prevodu obchodného podielu.

Vylúčenie člena

Zákon ustanovuje, že so súhlasom spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania možno vylúčiť spoločníka, ktorý závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a písomne upozornený. Je preto vhodné, aby sa spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli, čo sa za závažné porušenie povinností bude za závažné považované.

Valné zhromaždenie a ochrana menšinových spoločníkov

Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie rozhoduje o dôležitých personálnych a organizačných otázkach. Takáto forma hlasovania zvýhodňuje väčšinových spoločníkov, a preto je možné do spoločenskej zmluvy doplniť ustanovenia zlepšujúce pozíciu menšinových spoločníkov a tým ich chrániť pred svojvôľou väčšinového spoločníka. Prvým spôsobom, ktorý zvýhodňuje menšinových spoločníkov, je úprava veľkosti ich hlasov na valnom zhromaždení. Pri hlasovaní sa totiž počet hlasov spoločníka určuje pomerom jeho vkladu ku základnému imaniu (podobne ako pri deľbe zisku). Spoločenská zmluva môže upraviť kvalitu hlasov jednotlivých spoločníkov aj inak; napríklad tak, že všetci spoločníci budú mať pri hlasovaní rovnaký hlas. Druhým spôsobom je zvýšenie počtu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia valným zhromaždením. Ako je uvedené vyššie, valné zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou, resp. dvojtretinovou väčšinou hlasov počítaných podľa podielov. Spoločenská zmluva však môže počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia zvýšiť.

Obmedzenie konateľských oprávnení

Spoločenská zmluva (alebo stanovy) môžu obmedziť konateľské oprávnenie. Takéto obmedzenie je však účinné len dovnútra spoločnosti a nie je účinné voči tretím osobám. Napriek tomu má takéto obmedzenie zmysel, pretože konateľ je v prípade porušenia tohto zákazu povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá tým vznikla.

#

tags: #financny #rok #a #spolocenska #zmluva